Desiate jubilejné vydanie článku skoro stále o tom istom. Ale toto je o úplne inom. Ako som začal, je to o tom, ako sa už krajinotvorby nebojím, ako som nalial dokonca aj modelovú vodu do riečišťa. Rád by som Vám kompletnou fotodokumentáciou ukázal, že sa vôbec netreba báť.

Ráčte vstúpiť do lesa a nebojte sa... Zvládnete to aj Vy - keď už aj ja. Žiadne komplikované návody, ako vždy. V nasledujúcich 47 vybratých fotografiách Vám predstavím od začiatku až dokonca ako stvárniť krajinu nielen okolo železnice.

V poslední době jsem hodně přemýšlel nad tím, jak udělat rozvody DCC a Loconet bezpečnější a hlavně odstranit problémy s padáním Loconetu při velkých layoutech. Začalo to napravovačem hran, potom testerem hran, pak jsem vymyslel úplné rozkouskování sběrnice Loconet na úseky MASTER a podružné úseky SLAVE, které by byly úplně oddělené opticky a energeticky naprosto nezávislé. No a nakonec to dopadlo úplně jinak. Vymyslel jsem uspořádání, které je sice někdy složitější, ale odstraňuje hazardy rozvodu a povoluje použití stejných adres a ID na ovladačích, bez vplyvu na lokomotivy, někde na kraji layoutu. Mám totiž názor, že prevence je vždycky lepší než následné lepení a napravování pokaženého. Je to tak jednoduchá myšlenka, že mne až zamrazilo, proč to ještě nikoho nenapadlo.

Plnenie služobných povinností mi opäť pripravilo jedno milé prekvapenie. Bola to cesta na Kysuce, konkrétne do Kysuckého  múzea v Čadci, či vlastne do jeho jednej časti v Novej Bystrici – Vychylovke. O moje zážitky a dojmy sa chcem v nasledujúcich  riadkoch podeliť a možno aj niekoho inšpirovať, kam si urobiť výlet cez dovolenku alebo len tak cez víkend.

alebo aj ako vznikol jeden vianočný darček. Keď som staval stavebnicu prívesu A3SJ vo veľkosti H0 od SDV model, tak ma napadlo, že by to mohol byť celkom fajn vianočný darček pre brata, ktorý je TT-manom. Nikto ale taký model vo veľkosti TT nerobí, teda aspoň o tom neviem. Začal som zvažovať, aké mám možnosti, aby model vznikol. Jedna cesta je spraviť model z Evergreenov, čo som zavrhol, keď som si prepočítal veľkosť modelu. Vychádzal dosť malinký na to, aby som ho dával dokopy svojími nešikovnými prstami.

Ahojte, ako nám vyvesený kalendár akcií ukazuje, blíži sa čas na tradičné zimné stretnutie modulákov (6. stretnutie), ktoré sa koná po novom okolo Vianoc v zasadačke firmy SIEMENS Bratislava na Stromovej ulici.

Srdečne ste všetci pozvaní....

Pro posun na vlečce malé továrny na svém kolejišti které kompletně rekonstruuji, jsem uvažoval o tom, jakou zde použít lokomotivu. Díky tomu, že přecházím na plný digitál, měním kolejivo na profil a navíc jsem dostal darem malinkou topírnu (spíše garáž) od firmy Auhagen (kat. číslo 13333) uvažoval jsem o „prasátku“ T211.0. Vzhledem k pracem na kolejišti není ovšem nyní na novostavbu stroje čas. Na jeho stavbu snad také později dojde. „Rosnička“ T334.0 na vlečce nejde použít kvůli své velikosti – do minitopírny se nevejde, nehledě na to, že ji plánuji používat k návozům po lokálce (vedle „Hektora“ T435.0). Brouzdal jsem na internetu a hledal vhodný stroj. Objevila se původem německá „Kofka“ od Arnolda. Tyto stroje u nás jezdily jako kořistní po válce pod označením T200.2 a později je ČSD odprodaly do průmyslu na vlečky, kde jezdily až do 70-tých let. Díky tomu sedí i do epochy. Výborně o nich píše Jaroslav Wagner ve knize „Encyklopedie železnice – Motorové lokomotivy 2 “ nakladatelství Corona. Navíc použitá topírna je pro tento lokotraktor přímo určena. Bylo rozhodnuto. Na první listopadové burze v pražské „Opletalce“ byl stroj k mání a tak jsem jej zakoupil. S lokomotivou jsem zakoupil i dekodér Kuehn N-025.

Hoci spojovacie otvory v čelách modulov majú priemer 12mm, používa sa na ich spájanie skrutka priemeru 8mm (dovolil som si nazvať to takto oficiálnejšie, ale myslím tým osmičku šrób), aby bolo možné vzájomne moduly polohovať, pretože presnosť a kvalitu položenia koľají máme každý inde. Asi najčastejšie je to M8 skrutka so šesťhrannou hlavou v spojení s M8 krídlovou maticou a podložkami. Na dobré upevnenie je obvykle ale potrebný aj kľúč, aby sa skrutka nepretáčala. Inou alternatívou je závitová tyčka a krídlové matice po oboch stranách, ktoré sa dajú upevniť rukami bez dodatočného nástroja. Výhody oboch (čo najmenej dielov a obsluha bez nástroja) spája krídlová skrutka, spomenutá tu. Môžeme sa tam dočítať, že kvôli dostupnosti, cene a obmedzenej dĺžke do 50mm sa zababováci snažili vyrobiť vlastnú verziu krídlovej skrutky. Pokus bol však neúspešný kvôli zbrúseniu šesťhrannej hlavy bežnej M8 skrutky tak, aby sa tam dala umiestniť M8 krídlová matica. Originálne krídlové skrutky v jednotkových množstvách som v našich končinách našiel v cenách niečo pod 1 EURo za kus tu, ale len 40 a 50 mm dlhé, rovnako ako spomínajú zababováci. Krídlovú skrutku M8x60, dokonca za lepšiu jednotkovú cenu som našiel tu, ale majú vysoké zahraničné poštovné a priamo do SK ani neposielajú.

Mám asi 40 dekodérů a spravování jejich proměnných mi nevyhovovalo jak po stránce přístupu, tak i archivace. Navíc mám pár dekodérů příslušenství a i u těch je dost důležité mít někde uložené, jak a co mají nastavené. Právě archivace všech parametrů CV mne přinutila vymyslet tuto čtečku. Prvotní impuls na vytvoření vzniknul při používání JMRI programu, který umožňuje čteni, zápis a archivaci všech dekodérů. Minibox není vhodný, protože nemá výstup do souboru a RKDCC je zas neskladný a není moc flexibilní.

V poslednom čase sa dosť často bavíme s kolegami modelármi na tému striekanie modelov. Keďže každý z nás má nejaké svoje zaužívané praktiky, ktoré sa od seba dosť líšia, rozhodol som sa s vami podeliť o tie moje.
Snáď najdôležitejšie je riedenie farby... podľa toho, ako si farbu nariedime, taký bude výsledok.
Veľa modelárov strieka podľa môjho názoru moc riedkou farbou s tým, že sa tak lepšie strieka a farba neprekryje detaily. Podľa mňa to nie je dobré, lebo preriedením farby sa narúša jej štruktúra, farba nekryje dobre, nie je odolná voči oteru a v neposlednom rade sa po nalepení potiskov a následnom prelakovaní bezfarebným lakom zvykne šuveriť. Farby treba riediť podľa pokynov výrobcov a netreba sa báť naložiť väčšie množstvo, lebo farba po vyschnutí dokonale kopíruje povrch a nemala by prekryť detaily ani pri viacerých vrstvách.

30. október 2011 je významným dňom Klubu priateľov železničnej dopravy. 12 rokov trvajúca rekonštrukcia parnej lokomotívy 555.3008, známejšej pod jej prezývkou „Mazutka“, bola v tento deň zavŕšená technicko-bezpečnostnou skúškou.

Ja som sa k tejto jazde dostal ako vždy, náhodou.

Modellbau Messe je v Rakúsku najvýznamnejšia a najväčšia výstava a veľtrh pre technológiu, hry, koníčky a remeslá. Ako každý rok na výročie republiky ČSR (takto si to hravo zapamätám) aj tento rok od 26. do 30. októbra na ploche 23000m2 vyše 170 firiem a klubov prezentovalo svoje železničné, letecké, automobilové, lodné, podvodné, ... rovnako ako historické, parné, funkčné, z kartónu a či plastikové modely.

Bolo sa na čo pozerať, z tohoto ročného veľetrhu som odchádzal spokojný. Áno, boli sme tam. Už siedmy rok.

Je krásne sa pozerať na moduly ako nám to už jazdí. Už to niekde vieme postaviť aj za večer, elektriku máme zjenodušenú, väčšina nôh je univerzálnych (alebo ich nemusíme hľadať), naučili sme sa skoro všetci pokladať koľaje, že už to nie je húsenková dráha to naše modulište.

Čo je navyše už veľmi pekné, že sme sa prestali báť krajinotvorby a už sa to skoro a čoskoro na nových moduloch zelenie a rastie...

Čo je ale nechutné, až odporné, že pokladáme na tie naše krásne moduly karty nákladných vozňov. Ani by mi nevadilo, že to je na krajinu, tá umelina niečo znesie. Ale ako je to nechutné... A stačí tak málo.