Okolo Loconet ovládačov odznelo nielen na tomto webe mnoho viac či menej zápalistých diskusných príspevkov a aj keď osvedčený FRED(i) v širokej modulovej verejnosti stále vedie, občas nie je na škodu vyskúšať aj niečo iné. Tento článok má za cieľ urobiť minirecenziu Zdenovmu ovladaču Ewa popísaného tu, ktorý je určený na súčasné ovládanie dvoch lokomotív. To je praktické hlavne na postrk/priprah a aj domáce jazdenie s dvoma nezávislými lokomotívami.

Ak dostanete na svoj ovládač takúto nálepku - na koho sa hnevať? Niekomu sa to ešte nestalo, niekomu sa to stalo už 3 razy - ako mne. O čo ide? V princípe sa začne len tak z ničoho nič prehrievať FRED(i) alebo sa tvári ten Váš ovládač, že skratuje rozvod Loconetu. Zvyčajne ide o napájaciu usmerňovaciu diódu - ktorá odišla do zaslúženého odpočinku. 

Kde je? Prečo sa to deje? Ako tomu zabrániť?

Keď už môže byť univerzálny žolík, tak som vyrobil aj univerzálny šturc na lepšie ukončenie moduliska namiesto obvykle používaných, ale menej krásnych prepravných bočníc. Vetva moduliska nekončí vždy koncovou stanicou s koľajami ukončenými na module, preto je nutné za takýto modul zaradiť ešte fyzickú prekážku, aby náhodou mašinka neodišla do prázdna. Často sa na tento účel používajú okrem bočníc aj farebné špendlíky, ale obe pôsobia rušivo.

V článku som ukázal realizáciu univerzálneho žolíka, vtedy ešte len s myšlienkou ho doplniť o šachtu pre návestidlo. Žolík sa na poslednom Siemense celkom osvedčil a zhotovil som druhý kus do páru, tentokrát už teda aj s návestnou šachtou. Dve šachty na jednom žolíku sú zbytočné, nie je totiž problém žolík pri montáži orientovať tak, aby bol otvor pre návestidlo na požadovanej strane.

Tak ako sa už stalo zvykom cez zimné mesiace február – marec, aj tento rok sa konalo Zababovácke stretnutie, Zákupy 2013 www.zababov.cz. Toto stretnutie sa konalo o mesiac neskôr ako minulý rok, ale zima tam bola taká istá ako minule. Brrrr. Na tejto akcii sa nás zo Slovenska zúčastnilo pár ľudí. A to doslova, Zoro a ja. Ak sa mám priznať, mám radšej tieto väčšie akcie, dobre sa tam cítim a je tam pohoda. V januári sme mali zjavne posledné stretnutie na bratislavských Kramároch v Siemense, článok tu Siemens Zima 2013/2013, tak po takom mini stretnutí sa bolo na čo tešiť.

Keď som minulý rok spravil model klasickej garáže, tak mi to hneď vnuklo myšlienku spraviť model monolitickej prefabrikovanej garáže. Stavba je to celkom bežná, teda aspoň v našich končinách. Keď som tak uvažoval nad možnosťami ako garáž spraviť, tak ako prvé mi napadlo ju odliať. Dlho som sa s touto myšlienkou pohrával. Pustil som sa do prípravy modelu na zaformovanie a keď som zistil, že je to veľmi jednoduchá stavba, tak som od formovania upustil. Vymyslel som si jeden zlepšovák a chcel som ho hneď aj vyskúšať v rôznych mierkach. Do stavby som sa teda pustil hneď v troch veľkostiach a to H0, TT a aj N. Nasledujúci popis stavby budú sprevádzať fotky zo stavby modelu vo veľkosti H0, na prípadné rozdiely upozorním v texte.

Prečo víkendovka? Proste na burze som si kúpil stavebničku, po ktorej som poškuľoval už dávnejšie a rovno som sa do nej doma pustil. Rozhodol som sa nerobiť žiadne úpravy stavebnice, iba ju jednoducho postaviť z krabičky tak, ako je. Zvládol som to skoro za víkend, tak preto víkendovka. Ok, v pondelok som dorábal pár drobností. Dnešný článoček nebude step-by-step postup ako patinovať. Skôr by som rád predstavil jeden zaujímavý model a bude aj nejaký ten patinovací tip.

Dúfam, že sklápač Š-706 nie je nutné nejako extra predstavovať. Na naších cestách je to ešte stále celkom bežné vozidlo. V družstvách je ho stále možné nájsť. Poďme ale na stavebnicu. Stavebnica je vo veľkosti H0 a výrobcom je MM Brno. Diely sú odliate z polyuretánu v celkom dobrej kvalite. Nie je nutné ani veľa začisťovať. Stavba ide celkom hladko, skoro ako keby stačilo do krabičky nahádzať diely, potriasť ňou a vypadne nám hotový model.

V tomto zasneženom a oblačnom čase možno príde vhod spomienka na slnko a teplo prostredníctvom zopár fotiek o rumunskej lesnej železničke Viseu de Sus v oblasti Maramures. Je to od maďarských hraníc ešte asi 200km na východ. Autorkou fotografií z minulého leta je Jana Lišaníková.

Na cestu vlakom dostanete klasický lepenkový cestovný lístok. Pôvodne asi 42km funkčnej trate je však vďaka povodni z roku 2008 podstatne skrátených, pozdĺž trate je vidieť škody aj po rokoch. Povodeň vtedy prišla prudko, v bahne uviazol turistický vlak a vyslobodili ich až na ďalší deň. Ak sa tam na výlet vyberiete, sledujte radšej predpoveď počasia dôkladnejšie. V oblasti nikdy o zrážky núdza nebola, ale vtedy to bolo priveľa aj na domácich. Trať sa kľukatí v malebnom údolí pozdĺž miestneho potoka Vaser a stále sa používa na zvážanie dreva. Je to naozaj asi posledná karpatská lesná železnica slúžiaca pôvodnému účelu. Majú funkčné štyri parné lokomotívy, ktoré vozia drevo i turistov a niekoľko menších dieselových strojov, hlavne na posunovanie. Zopár ďalších parných lokomotív je už nefunkčných, ale ešte sú zachovalé aspoň na výstavné účely. Vidieť tu môžete aj nákladné či osobné autá upravené na prevádzku po koľajniciach, napríklad už odstavenú Volgu alebo Ford minibus, ktorý ešte funkčný bol. Ubytovanie priamo vo východzej stanici úzkorozchodky je možné v hoteli Karpatský express, čo je vlastne statický vlak obsahujúci okrem veľkej pary 2-10-0 s číslom 150-216 jeden reštauračný a dva ležadlové vozne.

V roku 2009 som uverejnil fotoprechádzku po žst. Poštorná neďaleko mesta Břeclav. Kamarát vláčikár Víťa z Moravy mi zaslal cez tieto Vianoce (2012/2013) fotografie z prechádzky okolo vlečky, čo odbočuje neďaleko staničky do miestnej fabriky na výrobu porcelánových záchodových mís. Osobne som sa veľmi potešil, nakoľko vlečky sú mojou srdcovkou viac ako stanice. Pri posune sa zahrám určite viac ako pri pozeraní na osobáky alebo rýchliky. Ospravedlňujem sa Víťovi, že sa mi podarilo túto tému spracovať až teraz.

Sud je veľmi vďačný doplnok. Asi nebude žiaden problém, kam s ním. Môže len tak ležať niekde v tráve, stáť vedľa budovy, alebo len tak voľne stojaci. Krásne na sudoch je, že na nich zvykne veľmi pekne kvitnúť hrdza. Pozrieme sa, ako sa dá niečo takéto napodobniť. Budeme patinovať sudy vo veľkosti TT. Popísané techniky sú použiteľné aj v H0. Hlavnou použitou technikou je chipping, čo je technika, ktorou sa pokúsime dosiahnuť efekt odlupujúcej sa farby.

Doplnené o nové VIDEO.

To minuloročné stretnutie bolo asi posledné (80%), tohtoročné bolo asi určite posledné (95%) v budove SIEMENSu na Stromovej, nakoľko na jar 2013 sa firma sťahuje do nových priestorov. Stretnutie bolo ako sme všetci čakali - náročné. Predvádzať niečo takéto a nemá to behať stále dokola, je náročné. Ďakujem všetkým, ktorí prišli pomôcť a ktorých sme mohli stretnúť a porozprávať sa s nimi, zbilancovať na začiatku roka, čo bolo a čo bude.

Základom pre pojazd je osvedčená V100 od Tilliga. Koncepcia pojazdu bola popísaná tu s tým rozdielom, že pôvodný pojazd nie je rozdelený na tri časti, ale len na dve časti.

Vážení priaznivci modelovej železnice, tradičné zimné bratislavské stretnutie sa tradične koná koncom januára v tradičnej zasadačke firmy SIEMENS Bratislava na Stromovej ulici.

Na stránkach internetu a tiež Railnet-u sa popísalo o prestavníkoch a výhybkách už asi aj dosť. Myslím si, že táto téma je ale nekonečná, a to z dôvodu vývoja nových technológií, ale najmä z dôvodu, že táto časť koľajovej trate je viac ako dôležitá - jej spoľahlivosť, či nespoľahlivosť vie pokaziť každú radosť z našej hry.

Dnes bude v hľadáčiku záujmu skoro novinka (aj keď na svete je už nejaké roky, na Slovensku sa začína objavovať vo väčšom počte až teraz) prestavník od americkej firmy s názvom "Slow motion Tortoise", čiže pomalá korytnačka.