30. október 2011 je významným dňom Klubu priateľov železničnej dopravy. 12 rokov trvajúca rekonštrukcia parnej lokomotívy 555.3008, známejšej pod jej prezývkou „Mazutka“, bola v tento deň zavŕšená technicko-bezpečnostnou skúškou.

Ja som sa k tejto jazde dostal ako vždy, náhodou.

 Mönichkirchen je malá dedinka vhodná nielen na lyžovanie, ale i na kratšie letné a pre deti zaujímavé pobyty. Oblasť je akosi bokom od hlavných ťahov a prístup v zime k niektorým hostincom priamo na svahoch je podľa domácich obtiažny, ale sedačkou sa od „dolného“ parkoviska v dedine na svahy dostanete aj vtedy. Volá sa to Mönichkirchen Mariensee ski resort, takže kedy inokedy to ísť pozrieť než práve cez Panenku Máriu a jej tohtoročný predĺžený víkend? Dosť ale bolo reklamy, navštívil som v týchto končinách aj tri železničné objekty, vedie tadiaľto trať Wechselbahn a niečo som nafotil.

Podobne ako sme boli minulý rok preskúmať trať č. 121 na úseku Stará Turá – Veselí nad Moravou, aj tento sme sa zúčastnili podobnej akcie a to v rámci osláv 110. výročia trate Topoľčany – Trenčín.

Na vlaky.net som už dávnejšie naďabil na jednoduchú zastávku Andač, vzdialenú asi kilometer od rovnomennej dediny. Zriedkavo, ale predsa aspoň občas sa vyskytnem v Lukáčovciach, čo je v podstate susedná dedina. Takže keď som do Lukáčoviec išiel naposledy v septembri, urobil som aj pár fotiek zastávky Andač. Je to totiž vhodný námet na priamy modul, na ktorom je veľa prírody. Na vlaky.net má fotodokumentácia tejto zastávky 7 fotiek v rozličnom ročnom období a nájdete tam aj dosť informácií o histórii i súčasnosti trate a zastávky.

Celý týždeň sme strávili na lyžiach, kamaráti nás vytiahli do strediska Lofer, 40-50 km juhozápadne od Salzburgu. Na poslednú chvíľu, presnejšie predposledný deň popoludní, po návrate zo svahu som si zmyslel skočiť pozrieť nejakú miestnu staničku. Bez prípravy (Google) som rovno v aute dal hľadať železničné stanice cez kategóriu Cestovanie. Navigácia mi ako najbližšiu označila Hochfilzen a tam som sa aj vybral.

Dňa 16. novembra 2010 som využil ponuku zástupcu Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) zúčastniť sa skúšobnej jazdy novej elektrickej jednotky radu 671 na trase Žilina - Trenčín.

9. decembra bude súprava predstavená v Bratislave.

Modelárom a železničným fanúšikom je určite povedomá, jej mechanická časť vychádza z jednotky radu 471 Českých dráh, kde získala prezývku City elefant, prípadne len Elefant. No táto slovenská je vlastne prototypom, čo sa týka elektrickej výzbroje. Je totiž dvojsystémová, teda môže jazdiť na jednosmernej trakčnej sústave s napätím 3 kV a aj na striedavej trakčnej sústave s napätím 25 kV. Nechcem tu zaťažovať technickými parametrami, to ani nie je cieľom tohto článku. Technici si určite vygooglia údaje, ktoré ich zaujímajú. Len doplním, že na Slovensku prebehlo na inom internetovom fóre hlasovanie o prezývke pre túto prvú jednotku a zvíťazil názov „Jánošík“. Na otázku, či táto jednotka bude mať sociálne cítenie a bude bohatým brať a chudobným dávať (teda bohatí budú platiť cestovné a chudobní sa budú voziť zadarmo), bolo odpoveďou pokrčenie ramien a smiech.

Je to už  viac ako 30 rokov, čo si tatko kúpil auto a jazdili sme za tetkou do Brna. Či sa to niekomu zdá alebo nie, diaľnice neboli - skutočne? Cez toto mestečko sme jazdili veľmi pravidelne a pravdu povediac nikdy som si neuvedomil, že hneď v centre a hneď pri ceste je stanička. Jej znovu objavenie sa stalo, ako inak, po potulkách po mape a hľadaní tých správnych staníc, ktoré sa oplatí modelovať aj v puritánskej mierke. žst. Hustopeče je presne taká - poteší a neurazí.

Ako som už spomínal, moje korene sú z polovice Moravké a teda občas zavítam za svojou "tetičkou a strýcem" do Jeseníkov. Najkratšia cesta z BA autom je cez Brno, Olomouc a okolo Šumperka. Práve preto aby som si cestou aj "oddýchol" sa zastavím niekde kde je to zaujímavé. Tento krát som si vybral depo v meste Hanušovice.

Také „obyčajné“ zariadenie, ktorým je koľajová váha, tak tú mala snáď každá aj tá najmenšia stanička, kde sa nakladal, vykladal rôzny tovar. Poznáme ju všetci. My sme sa ale pozreli na inú, nie úplne bežnú. Takú, ktorou sa vážia lokomotívy a vagóny, táto zmeria aj nápravové tlaky. A je už úctyhodnou babičkou, pochádza z roku 1930.

Fanúšikovia železnice a hlavne milovníci salónnych vagónov mali jedinečnú príležitosť 21.1.2010 v Dopravnom múzeu Bratislava. V tento deň tu bolo možné vidieť päť salónnych vozov, ktoré bolo možné vzhliadnuť vďaka 10. výročiu Wagon service travel. Poďme sa teda pozrieť na duch hlavne nedávnej minulosti.
Zaujímavosťou je, že tieto vagóny sú plne funkčné a stále používané, napriek tomu že najstarší z nich má niečo cez 70 rokov. Samozrejme za túto dobu prešli niekoľkými rekonštrukciami. Preto niet divu, že spĺňajú všetky súčasné štandardy a je možné ich pripojiť aj k rýchlikovej súprave, ktorá rozhodne nepôjde tých 50 km/hod. čo vie ukázať rýchlomer v jednom z nich. Cez vagóny budeme prechádzať od konca tejto súpravy a začneme maďarským.

V Bratislave keď napadne sneh, tak je to veľká sláva (a veľká kalamita). Našťastie (na nešťastie pre deti) sneh dlho nevydrží. Ešte väčšie šťastie je, keď sneh napadne na Vianoce. Tento rok sa tak stalo - ale boli to Vianoce pravoslávne (majú lepšiu protekciu?). A keďže železo treba kuť za horúca, sneh treba fotiť za studena, tak hneď ako prestalo snežiť zbalil náčinie a zvečnil som túto vzácnu chvíľu.

Všetci snáď už vo svojom živote videli parnú lokomotívu, mnohí z nás „tvárou v tvár“, mimo personál lokomotív dokonca viacerí mali to šťastie a zviezli sa v jej kabíne. Na mnohých železničných akciách ich vidíme v plnej zbroji pripravené k výkonu. Čo tomu ale predchádza?

Každá mašinka chce byť a zostať užitočná. Aspoň to nás učia poviedky o lokomotíve Tomáš (ktoré mám osobne veľmi rád). Je len otázne, že či skončenie ako prístrešok v lese je byť užitočná mašinka.

V nedeľu 20.9.2009 sme sa vybrali hľadať trosky toho motoráku v lesoch Malých Karpát v okolí Smoleníc.

Stanička uzavretá v údolí, stanička tak veľká ako len mohla byť, stanička tak malá ako len musela byť. Lebo viac miesta niet. Na celom našom webe som ešte nenašiel dokumentáciu k žst. Slavošovce. Je veľa článkov, ktoré popisujú zamýšlané úpravy počas 2. svetovej vojny a Slovenského štátu, ale nik nepopisuje skutočnosť. Tu je.

Ako som sľúbil minule, dnes by som Vám rád predstavil priemysel okolo žst. Sokolnice. Je na čo pozerať. Aj takto "malá" stanica môže mať silné zastúpenie priemyslu. Veď voľakedy sa skoro všetko vozilo po koľajniciach.