Zdeno už v článku tu riešil základnú kontrolu LocoNet rozvodu. JKI ma pred pár mesiacmi nahovoril na komplikovanejší tester podľa DCC Müllera tu, schopný kontrolovať Railsync (DCC na pinoch 1-6) a zároveň indikovať stav a prevádzku na LocoNet pinoch 3-4. Prvá verzia bola testovaná už na Siemense, ďalšie teraz v Kokave. Vyzerá to zatiaľ ako cenovo prijateľná a užitočná pomôcka na overenie toho, či sa v krabičke X3 nachádzajú tie signály, čo sa tam nachádzať majú.

Veľmi typický motoráčik našich lokálok. Niet preto divu, že ho skoro každý železnično-modelársky fanda má vo svojej zbierke. Existuje vo viacerých amatérskych konštrukciách, ale zatiaľ je (bol?) len jeden sériovo vyrábaný vo veľkosti H0. Ten od Bramos-u.

Tento pekný model som osádzal dekodérom prvý krát asi tak pred rokom. Vtedy to bola skôr jednoduchá záležitosť. Ako už mnohí vieme, tento model má osadený konektor PlugX12, ktorý je v H0 mierke skôr raritou. Nehovoriac o dostupnosti takýchto dekodérov, hlavne v danej dobe. Vložil som tam dekodér Zimo MX630F a do druhej rady pripichol dva funkčné výstupy. Zostávajúca práca bola už iba naprogramovanie dekodéra. Varianty digitalizácie sú pekne popísané aj v článku o digitalizácii TT Hektora, plus by sa dali ešte pridať variácie na tému odstraňujeme 4 piny z dekodéru PluX16.
Tak touto cestou teraz nepôjdeme

Určite ste sa už nejeden z vás zamýšľali nad tým, ako si ozvučiť svoj model zvukom, ktorý zatiaľ nie je bežne ponúkaný. Úplne logicky väčšinu napadne, tak si ho spravím sám. A túto peknú myšlienku väčšinou hneď nasleduje druhá. To je blbosť, to sa mi nepodarí.
Pokúsim sa vám v skratke priblížiť, čo sa skrýva za jedným zvukový projektom.

Článok o digitalizácii modelu T435 alebo BR107 od firmy Tillig som pred polrokom zakončil, že aj PLUX12 dekóder od firmy TRAN je použiteľný. Keďže som týmto pár ľudí nahovoril na tento dekóder, musím teraz urobiť veľkú bodku za celým článkom. A teda ako nastaviť CV, aby to všetko fungovalo ako malo.

Digitalizácia tohto modelu je triviálne jednoduchá, stačí zasunúť dekodér s NEM651 a motoráčik krásne poslúcha. Takto som ho prevádzkoval 2 roky, kým konečne neprišiel čas na menšiu prerábku.

Tento motorový vozeň zostal v Čechách po II. svetovej vojne, ako jeden jediný kus a slúžil ešte chvíľku, približne do 50-tych rokov. Pochádzal z rady VT137 094-110, 164-223 alebo 271-272. Jeho mladší menovec, prototyp M283.1 (neskôr označený ako M286.0) prišiel asi o 10 rokov neskôr.

Minule jsem dal na web dvoj-ovladač na loko pod Loconetem, který měl několik nedostatků a které jsem po připomínkách od kolegů opravil a taky pár věcí od objednatele, který taky něco našel. Jsou to drobnosti, ale musely se udělat.

Vymyslel jsem na žádost jednoho modeláře ovladač, který je trošičku jiný než stávající ovladače. Je určen na domácí ježdění pod Loconetem a teda pod IBX, Minibox nebo RKDCC.  Je postaven na  platforme mikropočítače Atmega8 nebo 88, které mi vyhovují po stránce pinové, vestavěných periferií a jiných vlastností (rychlost, spotřeba, dostupnost, cena). 

Jeden by povedal, že zhektorováva sa. Po ošiali okolo Sergeja od firmy Roco, je tu Tillig so svojou novinkou, ktorá oslovila veľkú časť modelárskej obce.

Tento článok popisuje možnosti digitalizácie, nakoľko Tillig sa rozhodol použiť nový štandard PLUX, ktorý až tak veľkým štandardom pre TT nie je. Ak existujú aj iné možnosti, pošlite mi link alebo fotky s krátkym textom a doplníme tento článok. Ďakujem.

Včera jsem si digitalizoval 365.4. Se stejnými problémy jak píšete v článku o digitalizaci BR64 jsem se také potýkal, protože jsem se bál abych něco neulomil. A nakonec jsem zjistil, že to je ZBYTEČNÉ. U lokomotivy lze totiž jednoduše sejmout pouze kabinu.

Už aj najortodoxnejší zástancovia analógu začínajú vážne rozmýšľať o konvertovaní na digitál. A kladú stále viac a viac otázok, čo si kúpiť, ako kúpiť. 

DCC je magické slovo pre všetko digitálne v modelovej železnici, ale často sa stáva, že si ľudia tomu prikladajú rôzny význam. Takže skúsime to postupne trochu porozpletať.

Pre všetkých priaznivcov parných mašín a zvlášť tých čo majú byť aj ozvučené, prinášam pár fotografií ako na to.

Konkrétne pôjde o novinku od BeckmannTT - BR38, ktorá na tratiach ČSD jazdila pod označením 365.5 do roku 1959 najviac v okolí Děčína a Prahy.

Dostala sa mi do rúk parná lokomotíva BR64 od firmy Schirmer (http://www.modelleisenbahn-schirmer.de/). Veľmi vydarený model. Je vidieť, že aj v mierke TT to už ide s kvalitou pekne hore. Cena okolo 200 EUR tiež nie je najhoršia.

Podľa manuálu (skôr priloženého papiera) a aj webu výrobcu sú pre digitalizáciu pripravené letovacie plôšky. Že áno - t.j. áno, ale výrobca pribalil aj pár mín. A o tom, ako na tie míny, sa tu s Vami rád podelím.

Do rúk sa mi  dostal „kocúr“ z dielne Tibora Tišťana, ktorého ste už mali možnosť vidieť v tomto článku Model lokomotívy rady 742 v H0. Požiadavka majiteľa bola trošku nezvyklá, ak je to možné, tak svetlá v reálnych režimoch prevádzky. Poďme sa teda pozrieť, čo sa mi nakoniec podarilo zrealizovať.