Počet zobrazených článkov: 50 (z celkom 57 nájdených)
Polemika o prestavovaní výhybok tu bola na stránkach Railnetu skoro pred 15 rokmi 
. Na konci toho starého článku (pôvodná linka na konci tohto článku) je rozmazaná fotografia ovládacieho pultu. Tak a dnes som začal vyrábať nové pulty. Tak som jeden pultík detailnejšie nafotil. Hneď na začiatku musím napísať, že aj keď sa zaoberám modulovkou, nakoľko ma to v skupine viac baví ako sa tešiť sám, tak všetky postupy sa dajú na 100% aplikovať aj na vlakodrom.
Je to už 11 rokov, čo som prerábal modul nákladky dreva. V týchto časoch nastala ďalšia životná etapa tohto modulu. Rozhodol som sa ho trochu krajinkársky prevytvoriť. Zmeniť 3D pohľad - aby nebol plochý, doplniť budovy a pridať ďalšiu vegetáciu. T.j. celkový zámer bol, aby pôsobil viac do hĺbky. V poradí prerábky, ide už o tretiu (3) prerábku. Preto milujem modulovku, stále sa dá niečo dopĺňať, tvoriť, meniť.
Tretí diel o stavbe modulu v mierke TT (1:120) vlečkového areálu inšpirovaného (čítaj voľne) podľa predlohy OFZ, a.s..
V prvých dvoch dieloch sme si ukazovali ako si vyrobiť design, t.j. čo by som rád postavil a v druhom článku som sa zameral na hrubú stavbu. V tejto tretej časti sa detailne pozrieme ako som riešil elekrické zapojenie koľajiska (silové napájanie koľají a tzv. oznamovaciu časť na ovládanie vyhýbkových výmen).
Druhý diel o stavbe modulu v mierke TT (1:120) vlečkového areálu inšpirovaného (čítaj voľne) podľa predlohy OFZ, a.s..
V tejto časti sa zameráme na tzv. hrubé stavebné práce, t.j. návrh jednotlivých segmentov, ich nôh a uchytenie nôh. Pozrieme sa aj na to ako jednotlivé segmety spojiť spolu tak, aby to bolo ľahko opakoveteľné a stále kvalitné. Nakoniec sa pozrieme na zameranie a pokládku koľají.
V rokoch 2014/2015 som uviedol sériu článkov o stavbe jedného modulu, kde vzniklo posunovacie "peklo" - po anglicky "Inglenook". Postupom času dozrelo prirodzené rozšírenie tejto drobnej hračky, ktorá na stretnutiach verím pobavila posunovačov. Toto rozšírenie som chcel zobrať trochu veľkoryso, ale zase aby sa mi to zmestilo do mojej úložnej skrine a najmä do auta.
Proč díl 1? Budu nepravidelně, podle situace, zde dávat aktualizace ze stavby staničky. Samozřejmě modulová v měřítku TT. Tak a kolik dílů bude? No to se ještě uvidí :-)
Záměr je, aby články byly inspirací pro jiné. Třeba i pro začínají mode(u)láře.
V RailnetBA klube máme len dva odbočné moduly, stanicu Tomášov a odbočku Obora, preto si na viacnásobné vetvenie pri prevádzkových stretnutiach v Bernolákove vypomáhame hosťujúcimi stanicami (napr. Nové Mesto, Muráň, Svor). Vraťo síce tiež má odbočku, ale tá je vyhradená pre odbočenie do jeho Cementárne. Plány na moju Hradnú odbočku som začal kresliť už niekoľko rokov dozadu, ale až tento rok som sa do nej pustil a premiéru mala na tohtoročnom Bernolákove.
Často sa na modulovom stretnutí vyskytne v layoute situácia, že treba pred vchodové návestidlo vložiť ešte predzvesť alebo návestidlo pred stanicu. Popisovaný modul má ešte segmenty, ktorými môžeme nastavovať rôzne rozhrania, tak vlastne slúži aj ako žolík. Inšpiroval som sa s Harmiho "Univerzálnym žolíkom", ktorý uverejnil aj článku TU
Modul s mostom ponad údolie je vítaným spestrením väčšinou výškovo málo členitého layoutu. Takýto modul zaberá veľa priestoru, to od stavby odrádza. Keď som však natrafil na hánulkový modul s mostom Bietschtal, tak som sa rozhodol, že aj ja chcem niečo také, hoci moja mierka je TT. Dovolil som si však zopár úprav.
Asi ako viacerí z nás, aj ja mám zásoby Augahen/Mamos/VeroModell/… stavieb, vozidiel a iných, dnes už ťažšie uplatniteľných okukaných objektov nemeckej proveniencie. Navyše som sa dal na modulovku, takže som prišiel aj o masovejšie uplatnenie domčekov na obvyklom priestore „v strede“, tvorenom oblúkmi, tak samozrejmých na vlakodromoch. Vymyslel som si preto dvojmodul s mestskou zástavbou pozdĺž trate. Mal už síce svoju predpremiéru v Bernolákove 2013, ale vtedy to bolo ešte len (zjazdné) torzo v dobe dreveno-styrodurovej. Technicky je to jednokoľajný traťový oblúk, R3000, čelá ZNZN, skladajúci sa z dvoch segmentov s celkovým uhlom 30°.
Keďže trasy strojvodcov sa na stretnutí občas pretínajú s traťou, je potrebné ju podliezť a pribúdajúcimi rokmi máme stále väčší problém zohnúť sa popod moduly. Harmi síce zhotovil priechodzí odklápací modul, prvý krát použitý v Kokave 2012, cez ktorý pohodlne prekrižujeme trať bez zohýbania sa, ale nájdu sa aj viaceré úseky na podlez. Minulý rok som v Zákupoch podliezal metrovú trať a dal som to len po štvornožky 
Spomínam to preto, lebo niektorí stále túžia jazdiť na metrovej výške.
Balenie a rozbaľovanie modulov je činnosť, ktorá mi vždy trvala viac ako som si želal. Radšej by som jazdil, ako staval a rozoberal. Preto som sa zamyslel, zobral (skoro doslovne) stopky a odmeral čas jednotlivých činností. Z tohto pozorovania mi vyšlo, že dnes Tomášov postavím za 35 minút. Predtým 3 hodiny. Skutočne. Keď máte 20 nôh a každú montujete 1 minútu, je to 20 minút zbytočného času.... Atď. Tento článok je o pár nápadoch ako čas stavania skrátiť.
 |
V predchádzajúcich dvoch častiach seriálu Postavme si modul sme sa venovali:
|
V tejto časti by som rád ukázal záverečné práce na krajine. Aj keď vždy je čo dolepiť. 
V štvrtej asi už záverečnej časti nakoniec si povieme niečo o balení modulov do balíčkov.
Druhá časť mini seriálu o stavbe modulu. Táto časť sa zaoberá už "len" dokončením krajiny na hotovom a na stretnutí odskúšanom module. Aj keď na konci článku bude vidieť, že modul je hotový, bude len skoro hotový. Krojinotvorba má výhodu v tom, že je stále čo zlepšovať. Je stále čo odtrhnúť a je stále čo nové zase nalepiť, alebo dolepiť.
Od prvej kapitoly ubehlo 13 mesiacov - ak by si chcel niekto pripomenúť stavbu, tu je link na prvý článok.
Mám niekoľko traťových modulov a zastávok, pri ktorých som zvažoval doplnenie funkčným osvetlením. Ale ťahať napájanie pre každý taký modul kvôli jednej-dvom lampičkám sa mi nechcelo. Znamená to predlžovačky 230V a sieťové zdroje, a to všetko toľkokrát, koľko takých modulov osvetlím. Napríklad Potopa, využívaná ako vjazdový návestný modul, sa zvyčajne nachádza maximálne jeden modul od najbližšej stanice a teda zároveň aj zdroja 230V, ale traťové moduly Bača a Predmestie alebo zastávky Kameňolom a Podlužany sú od ostatných staníc a zdroja 230V často pomerne ďaleko. Pri tohtoročnej rekonštrukcii Kameňolomu som kvôli prítlaku jazykov nahradil pôvodný výlučne mechanický prestavník kombináciou pôvodnej kľúčovej mechaniky a Tortoisom, ktorý už tiež potrebuje napájanie. Okrem ťahania 230V káblov a zdroja ide aj o ďalší prepravný priestor. A tak som sa to pokúsil kacírsky zoptimalizovať.
Rozhodol som sa prispieť do Danovho seriálu vecami, ktorým sa on venoval zatiaľ len okrajovo alebo vôbec. Moduly nie sú totiž iba o zaujímavom námete alebo perfektne spracovanej krajine. Jednou z nevyhnutných vecí pri moduloch je aj skladovanie a preprava. Keďže som sa s výrobou traťových modulov trochu rozbehol a moje prepravné možnosti už sú za únosnou hranicou, viem, o čom hovorím. Pokiaľ máte jeden či dva moduly, tak ich hodíte do kufra asi nejako nasledovne a je to vybavené.
Pokiaľ som staval vlakodrom, trpel som syndrómom stáleho nedokončenia. Taktiež som veľmi zvažoval financie, aby som na ploche vlakodromu neminul aj posledné našetrené... A potom som sa začal doma nudiť a kamárat ma priviedol k modulom. Iste, musím ich nosiť do auta a z auta, keď je stretnutie, ale inak to má už len výhody. Nehrám sa sám, netrpím syndrómom nedokončenia, lebo modul je menší ako vlakodrom. A taktiež môžem použiť drahšie technológie a viem, že na malom module ma to finančne nezruinuje.
V minulom článku ste hlasovali, čo mám ďalej postaviť. Voľba padľa (ďakujem) na posunovacie "Peklo" - vznikla vlečka teplárne alebo plynárne. Tí, ktorí ste boli v Bernolákove a/alebo v Kokave na stretnutí TT modulákov, ste už videli, ako sa to celé vyvíja. Ale odvtedy som opäť ďalej...
Keď už môže byť univerzálny žolík, tak som vyrobil aj univerzálny šturc na lepšie ukončenie moduliska namiesto obvykle používaných, ale menej krásnych prepravných bočníc. Vetva moduliska nekončí vždy koncovou stanicou s koľajami ukončenými na module, preto je nutné za takýto modul zaradiť ešte fyzickú prekážku, aby náhodou mašinka neodišla do prázdna. Často sa na tento účel používajú okrem bočníc aj farebné špendlíky, ale obe pôsobia rušivo.
V článku som ukázal realizáciu univerzálneho žolíka, vtedy ešte len s myšlienkou ho doplniť o šachtu pre návestidlo. Žolík sa na poslednom Siemense celkom osvedčil a zhotovil som druhý kus do páru, tentokrát už teda aj s návestnou šachtou. Dve šachty na jednom žolíku sú zbytočné, nie je totiž problém žolík pri montáži orientovať tak, aby bol otvor pre návestidlo na požadovanej strane.
Pri návrhu layoutu sa môže stať, že nedokážeme naviazať rozhrania alebo čelá tak, aby nám vznikli plynulé prechody medzi modulmi, presnejšie medzi povrchom krajiny. V takom prípade potrebujeme krátke moduly, ktoré čelá „normálnych“ modulov vhodne preorientujú. Nazývame ich žolíky. Klasický žolík však obvykle vyrieši len jednu situáciu (napríklad ZN zmení na NZ) a potrebných kombinácií býva viac, ktoré sú navyše premenlivé od stretnutia k stretnutiu podľa aktuálneho layoutu. Mať viacero rozličných žolíkov zaberá veľa miesta a preto som sa pokúsil o niečo univerzálnejšie.
Zoran mal odvahu v čoskoro začínajúcej Kokave zaradiť do layoutu priechodzí modul a so Stanom sme prototyp napriek niekoľkým slepým uličkám stihli včas zhotoviť. Základ konštrukcie súhlasí s pôvodným plánom, ale viaceré konštrukčné a bezpečnostné komponenty prešli zmenami, okrem iného pôvodný zámer prenosu pohybu bowdenom sa ukázal ako úplne nereálny kvôli veľkému treniu. Som veľmi zvedavý, čo ukáže testovacia prevádzka.
Nohy na moduly sú nekonečnou témou, napríklad aj nedávno Zdeno popisoval svoju realizáciu so vstavanými nohami tu. Predmetom tohto krátkeho článku je nožička, čiže to niečo nastaviteľné dole, čo sa dotýka podlahy a zaskrutkováva sa do drevenej, plastovej alebo kovovej nohy.
Na moduloch potrebujeme pripevniť občas niečo len dočasne, napríklad ak to na module zavadzia pri preprave a skladovaní. Okrem obvyklého priskrutkovania, prichytenia modelárskou svorkou alebo zapichnutia vysokého objektu do krajiny som na niektoré takéto záležitosti použil magnety. Neodymové magnety sú pri malej veľkosti dostatočne silné. Zoženiete ich v rozličných veľkostiach i tvaroch aj u nás, ale na ebay poväčšinou z Číny alebo Honkongu obvykle za lepšie peniaze a nulovým poštovným. Ja som ich využil na moduloch troma spôsobmi.
Nohy na modulech mi vždycky dělaly problémy. Jedná se o několik okruhů otázek, které spolu souvisí. Oblasti problémů bych definoval následovně. Skladování nohou , stabilita modulu, obtížnost montáže, výšková nastavitelnost modulu, hmotnost, úschova spojovacího materiálu a cena. Používal jsem několik druhů a postupů, kdy jsem vyzkoušel skoro všechny špatné řešení. Tato geneze je platná skoro pro všechno co dělám, prostě člověk se chybami učí a dobrých řešení je vskutku málo. Proto nabízím návrh na řešení, které se mne osobně zdá nejlepší.
Hoci spojovacie otvory v čelách modulov majú priemer 12mm, používa sa na ich spájanie skrutka priemeru 8mm (dovolil som si nazvať to takto oficiálnejšie, ale myslím tým osmičku šrób), aby bolo možné vzájomne moduly polohovať, pretože presnosť a kvalitu položenia koľají máme každý inde. Asi najčastejšie je to M8 skrutka so šesťhrannou hlavou v spojení s M8 krídlovou maticou a podložkami. Na dobré upevnenie je obvykle ale potrebný aj kľúč, aby sa skrutka nepretáčala. Inou alternatívou je závitová tyčka a krídlové matice po oboch stranách, ktoré sa dajú upevniť rukami bez dodatočného nástroja. Výhody oboch (čo najmenej dielov a obsluha bez nástroja) spája krídlová skrutka, spomenutá tu. Môžeme sa tam dočítať, že kvôli dostupnosti, cene a obmedzenej dĺžke do 50mm sa zababováci snažili vyrobiť vlastnú verziu krídlovej skrutky. Pokus bol však neúspešný kvôli zbrúseniu šesťhrannej hlavy bežnej M8 skrutky tak, aby sa tam dala umiestniť M8 krídlová matica. Originálne krídlové skrutky v jednotkových množstvách som v našich končinách našiel v cenách niečo pod 1 EURo za kus tu, ale len 40 a 50 mm dlhé, rovnako ako spomínajú zababováci. Krídlovú skrutku M8x60, dokonca za lepšiu jednotkovú cenu som našiel tu, ale majú vysoké zahraničné poštovné a priamo do SK ani neposielajú.
Na modulovke (ale nie len, rovnaké princípy sa dajú použiť aj doma na vlakodrome) sa jazdiť len tak neoplatí. Prečo by sme ťahali tie moduly niekam, keby sme sa už nechceli zahrať úplne.
TUTO SI ESTE NIECO DOPIS, ALEBO UPLNE VYMAZ. DanoM
(tiež to nie je geniálne a úplne domyslené a najmä to nie je modelové, hlavne čo sa týka socializmu a plánovaného hospodárstva....)
Je krásne sa pozerať na moduly ako nám to už jazdí. Už to niekde vieme postaviť aj za večer, elektriku máme zjenodušenú, väčšina nôh je univerzálnych (alebo ich nemusíme hľadať), naučili sme sa skoro všetci pokladať koľaje, že už to nie je húsenková dráha to naše modulište.
Čo je navyše už veľmi pekné, že sme sa prestali báť krajinotvorby a už sa to skoro a čoskoro na nových moduloch zelenie a rastie...
Čo je ale nechutné, až odporné, že pokladáme na tie naše krásne moduly karty nákladných vozňov. Ani by mi nevadilo, že to je na krajinu, tá umelina niečo znesie. Ale ako je to nechutné... A stačí tak málo. 
Vitaj október. Je po prázdninách. Deťúrence nám chodia do školy, či skôlok. Počas septembra sme si zvykli na pracovný zhon a stres. Zda sa, že už by bol čas niečo robiť - čítaj modelárčiť. Preto otváram na tento školský rok tému - ako si postaviť modul aby dlhodobo fungoval. Aby som nebol spokojný len "ja" stavideľ, ale aj kolegovia modelári ku ktorým sa pripájam a zdieľam spoločnú radosť.
Veď o to ide - zdielať. Moduly spájajú rôznych ľudí z rôznych končín sveta. Preto to robíme, aby sme stretávali a tešili sa spolu. A rozdelovali na My a Vy. Ja a Ty. Preto som zrušil vlakodrom a stal som sa modulákom. Staňte sa aj Vy.
Nie vždy sa dá layout navrhnúť tak, že netreba moduly podliezať. Výška 130cm v tejto súvislosti je síce o kúsok lepšia než 100cm, ale v duchu hesla “lenivosť je matkou pokroku“ som sa rozhodol riešiť priechodzí modul. Priechodzí modul má umožniť prechod ľudí cez modulisko bez podliezania alebo preskakovania dočasným rozpojením (sklopením, odklopením alebo odvrátením) trate. Slovo priechodzí nie je síce najkrajšie, ale výraz prechodový modul sa už využíva na žolíky a podobné moduly, ktoré menia napríklad profil krajiny.
Nie vždy sa dá layout navrhnúť tak, že netreba moduly podliezať. Výška 130cm v tejto súvislosti je síce o kúsok lepšia než 100cm, ale v duchu hesla “lenivosť je matkou pokroku“ som sa rozhodol riešiť priechodzí modul. Priechodzí modul má umožniť prechod ľudí cez modulisko bez podliezania alebo preskakovania dočasným rozpojením (sklopením, odklopením alebo odvrátením) trate.
Tento plátok je o tom, že som udomácnil jeden 80x40cm modul a idem na ňom niečo postaviť. Čo?
Nápady mám 3. Ďakujem za komentáre.
Tento web v dávnej minulosti začínal špekuláciou o „dobrom“ prestavníku na výhybky na moduly. Po rokoch som nič vhodné nenašiel. A tak prišiel "Sato" a urobil to :-)...
Prvú časť mini seriálu som ukončil jednou dobrou radou. Odpovedať si pred výstavbou na jednoduchú otázku. Ako budem moduly dopravovať na stretnutia? Každého napadne jednoduchá odpoveď. No predsa autom. Poďme sa na to pozrieť a popritom povedať aj niektoré úskalia, ktoré Vás čakajú.
Modulové koľajisko, čo je vlastne tento fenomén čo láka stále viac ľudí? Modulové koľajisko je ako dynamicky sa meniace puzzle. Niekedy je jednoducho maličké o štyroch staničkách, inokedy zase veľkolepou ukážkou spolupráce ľudí z viacerých krajín. Keďže som už počul zopár polopráv, neprávd a až mýtov, chcel by som Vám modulovku (ako mu radi hovoríme) predstaviť. Žiaľ sa pri tom nezaobídem bez niektorých definícii, keďže názvoslovie je vecou dôležitou k vzájomnému porozumeniu a pochopeniu.
Na mechanické rozhranie modulov samozrejme nadväzuje aj rozhranie elektrické. Veď tie moduly musíme medzi sebou aj elektricky prepojiť. Za základ nasledujúceho textu boli použité doporučenia nemeckého klubu FREMO a českého klubu Zababov. Našou obrovskou výhodou, ktorú mimochodom veľmi radi porušujeme, je možné poučenie sa z predchádzajúcich slepých cestičiek našich predchodcov.
Ako má vlastne modul vyzerať, aký je doporučený tvar rozhrania? Z dôvodov kompatibility s okolitým svetom, sme za svoj štandard prijali rozhrania Fremo (okrem veľkosti TT). Tieto rozhrania používajú aj české kluby Zababov a Ostramo.
Rád by som sa pripojil k Mariánovým príspevkom a tiež sa podelil s Vami o svoje skúsenosti.
Dnes chce každý všetko zadarmo a hneď. Tento návod ukazuje ako sa dá za málo peňazí urobiť dostatočne rozumné a rozbustné nohy pre modulovku, ale aj pre vlakodrom...
Článok vzdialeného dopisovateľa a môjho kamaráta Tomáša Chrena o tom ako dokončiť modul doby ľadovej (v mojom prípade hnedej) na dobu súčasnú - teda zelenú.
Počas stavby vlečkového modulu k stanici Stupava som vytvoril fotodokumentáciu. Teraz Vám ju prinášam aj s popisom ako som to všetko spáchal.
