Počet zobrazených článkov: 50 (z celkom 119 nájdených)
Pred dvoma týždňami som sa vyskytol v blízkosti Jindřichovho Hradce, teda na rozhraní Juhočeského kraja a kraja Vysočina a po ceste som natrafil na peknú staničku Včelnička s úzkorozchodnou železnicou. Viac informácii o nej nájdete tu a navyše som zistil, že na railnete.sk o tejto peknej staničke už pred 10 rokmi uverejnil článok Vladimír Klusáček, takže tento článok som nazval Včelnička II. a obsahuje len fotogalériu toho, čo som nafotil. Môžete aj porovnať, čo sa odvtedy zmenilo. Nafotil som aj niektoré detaily, ktoré ma zaujali, lebo je to celkom pekný námet na modul vrátane „záhradky“ s haraburdím, cestného priecestia, skladov, pomerne dosť zvetranými podvalmi nákladnej koľaje, nájazdovej rampy na opravu auta alebo materiálu koľajového zvršku.
Pri svojich potulkách Slovenskom sa zvyknem pozrieť aj na železničné stanice. Väčšina ma nezaujme natoľko, aby som ju prešiel celú. Táto bola po dlhej dobe výnimkou. Železničná stanica Vrbovce na myjavských kopaniciach je malá, prihraničná, plne mechanická a vzhľadná stanička na Slovensko – Moravskej hranici.
Depo Praha Vršovice si na mape môžete pozrieť tu. Má dve točne a celkom zaujímavé napojenie na okolitý svet. Poblíž sa nachádza zoraďovacia stanica a leží vlastne medzi Hlavním nádražím a Hostivaří. Nafotil som tam niekoľko záberov ešte koncom augusta 2014, možno sa zídu pri mod(e/u)lovaní.
Ešte minulý rok sme boli pozrieť v Čiernom Balogu úzkorozchodku. Tak ma ale zaujala vtedy cesta autovlakom, ze som neskôr na CHZ fotky zabudol. Takže fotoreportáž aspoň dodatočne. Odviezli sme sa z Balogu do Podbrezovej – Chvatimechu a spať. Celá trasa má asi 12km, cestovali sme v otvorenom vagóne. V Podbrezovej cikpauza a potom zase naspäť. Celkom dobrý výlet. Na staničke sme si najprv zakúpili lístky a počkali na termín odchodu. Keď sa vpredu vyvalil čierny dym, vedeli sme, že v lokomotíve už začali kúriť.
Posledný prázdninový týždeň som strávil so synom na poznávacom výlete po Slovensku. Dostať sa z Bratislavy na východ Slovenska napriek postupne rastúcemu počtu rýchlostných či diaľničných ciest ešte stále nepatrí medzi ideálne cestovateľské zážitky. Preto po zistení, že existuje nočný autovlak z Bratislavy do Humenného (R614/615 Zemplín), som sa rozhodol pre autovlakovú dopravu na východ a poznávať budeme cestou späť. Vlakom cestujem zriedkavo a už vôbec nie spacím autovlakom, ktorý je isto zážitok sám o sebe.
Milujem prechádzky po staniciach. Najmä po staniciach, ktoré sú zaujímavé a modelovo prítulné, t.j. sú dostatočne dlhé (alebo krátke) aby sa dali aj v mierke postaviť na rozumnej veľkosti a aby sa dalo na nej posunovať aj v zrýchlenom čase - často 1:4 až 1:6. Čo často my modelári nerobíme, že nemyslíme na prevádzku. Čas zrýchľujeme ale stanice neskracujeme. Potom aj Rosnička lieta 150km/h (aby sa to stihlo) alebo sa neposunuje a len si púšťame vláčiky. Čo je škoda.
Železničná stanica Staré Město pod Sněžníkem je práve taká prítulná stanička. Len žst. Bocovo je lepšie, škoda že taká stanička nie je v skutočnosti.
Na lyžovačke sa dá čas stráviť rôznorodo a v jeden zatiahnutý deň som sa vychytil z Loferu pozrieť okolité železnice. Tentoraz už aj s krátkou prípravou, na googlemaps som si našiel väčšiu stanicu Saalfelden, dokonca by mala byť s točňou a neďaleko od nej mestečko Zell am See s úzkorozchodnou traťou. Točňa v Saalfelden naozaj ešte existuje, nestalo sa mi to, čo Danovi tu a v oboch staniciach bolo vidieť aj zopár múzejných kusov. No a do tretice som videl aj koľajnice na veľmi strmej skale na zaujímavom technickom diele.
V minulom článku o koncovej stanici Veľké karlovice som sľúbil, že sa pozrieme aj do medziľahlej stanice mesta Karolinka. Už na prvý pohľad som sa do tejto staničky zaľúbil. Na stavbu peknej modelovej stanice v D3 s bohatou nákladnou dopravou, je ako stvorená.
Sú prázdniny, "uhorková sezóna". Všetci sme niekde rozlietaní a možno aj nie. Práve premýšľate, kam ísť na výlet. Kde to poteší Vás, ale aj nie železničného nadšenca. Mám jeden návrh - Baťov kanál. Na bicykli alebo ľoďkou a ako náhodou sa tu nájde aj technická pamiatka z pohľadu železničného veľmi zaujímavá a z modelárskeho tiež 
- výklopník železničných vagónov na uhlie (lignit) do lodí.
V tomto zasneženom a oblačnom čase možno príde vhod spomienka na slnko a teplo prostredníctvom zopár fotiek o rumunskej lesnej železničke Viseu de Sus v oblasti Maramures. Je to od maďarských hraníc ešte asi 200km na východ. Autorkou fotografií z minulého leta je Jana Lišaníková.
Na cestu vlakom dostanete klasický lepenkový cestovný lístok. Pôvodne asi 42km funkčnej trate je však vďaka povodni z roku 2008 podstatne skrátených, pozdĺž trate je vidieť škody aj po rokoch. Povodeň vtedy prišla prudko, v bahne uviazol turistický vlak a vyslobodili ich až na ďalší deň. Ak sa tam na výlet vyberiete, sledujte radšej predpoveď počasia dôkladnejšie. V oblasti nikdy o zrážky núdza nebola, ale vtedy to bolo priveľa aj na domácich. Trať sa kľukatí v malebnom údolí pozdĺž miestneho potoka Vaser a stále sa používa na zvážanie dreva. Je to naozaj asi posledná karpatská lesná železnica slúžiaca pôvodnému účelu. Majú funkčné štyri parné lokomotívy, ktoré vozia drevo i turistov a niekoľko menších dieselových strojov, hlavne na posunovanie. Zopár ďalších parných lokomotív je už nefunkčných, ale ešte sú zachovalé aspoň na výstavné účely. Vidieť tu môžete aj nákladné či osobné autá upravené na prevádzku po koľajniciach, napríklad už odstavenú Volgu alebo Ford minibus, ktorý ešte funkčný bol. Ubytovanie priamo vo východzej stanici úzkorozchodky je možné v hoteli Karpatský express, čo je vlastne statický vlak obsahujúci okrem veľkej pary 2-10-0 s číslom 150-216 jeden reštauračný a dva ležadlové vozne.
V roku 2009 som uverejnil fotoprechádzku po žst. Poštorná neďaleko mesta Břeclav. Kamarát vláčikár Víťa z Moravy mi zaslal cez tieto Vianoce (2012/2013) fotografie z prechádzky okolo vlečky, čo odbočuje neďaleko staničky do miestnej fabriky na výrobu porcelánových záchodových mís. Osobne som sa veľmi potešil, nakoľko vlečky sú mojou srdcovkou viac ako stanice. Pri posune sa zahrám určite viac ako pri pozeraní na osobáky alebo rýchliky. Ospravedlňujem sa Víťovi, že sa mi podarilo túto tému spracovať až teraz.
Už je jeseň, dni sa nám skracujú a už nie je ani veľmi pekne byť celý deň vonku. Tak môžeme začať modelárčiť. Dnes sa za múzou vyberieme do oblasti Veľkého Javormíka. Minule sme skončili na koncovej stanici Makov na Slovenskej strane. Dnes začneme na koncovej stanici Velké Karlovice, ako inak na Morave.
Žst. Velké Karlovice je koncovou stanicou lokálnej trete Vsetín - Velké Karlovice. Aj keď defakto nie je koncovou, lebo na konci stanice nie je "šturc", ale trať pokračuje cez most ponad potok do fabriky na spracovanie dreva.
Na sklonku prázdnin sme sa vyskytli v Banskej Štiavnici. Okrem iných turisticky známych atrakcií sa tu nachádza koncová stanica „Trate mládeže“ do Hronskej Dúbravy, ktorá je bohužiaľ kvôli nerentabilnosti horúcim kandidátom na zrušenie koncom roka. Za udržanie trate bola vyhlásená petícia, ktorú môžete podpísať na každom lepšom mieste v Štiavnici i blízkom okolí. Choďte sa motorákom odviezť a podporiť túto trať, pokiaľ sa ešte dá. Okrem naozaj peknej krajiny navôkol môžete vidieť jeden tunel, dva viadukty, niekoľko mostov a aj zopár pomaly pustnúcich staničiek.
V100 je typicky nemecká mašina. V našich končinách sa asi inde ako v pracovných vlakoch neobjavila. Ale aj napriek tomu si myslím, že to je stroj, ktorý stojí za povšimnutie. Pri potulkách po našich krásnych krajoch som ju stretol v Kremnici.
Plnenie služobných povinností mi opäť pripravilo jedno milé prekvapenie. Bola to cesta na Kysuce, konkrétne do Kysuckého múzea v Čadci, či vlastne do jeho jednej časti v Novej Bystrici – Vychylovke. O moje zážitky a dojmy sa chcem v nasledujúcich riadkoch podeliť a možno aj niekoho inšpirovať, kam si urobiť výlet cez dovolenku alebo len tak cez víkend.
30. október 2011 je významným dňom Klubu priateľov železničnej dopravy. 12 rokov trvajúca rekonštrukcia parnej lokomotívy 555.3008, známejšej pod jej prezývkou „Mazutka“, bola v tento deň zavŕšená technicko-bezpečnostnou skúškou.
Ja som sa k tejto jazde dostal ako vždy, náhodou.
Mönichkirchen je malá dedinka vhodná nielen na lyžovanie, ale i na kratšie letné a pre deti zaujímavé pobyty. Oblasť je akosi bokom od hlavných ťahov a prístup v zime k niektorým hostincom priamo na svahoch je podľa domácich obtiažny, ale sedačkou sa od „dolného“ parkoviska v dedine na svahy dostanete aj vtedy. Volá sa to Mönichkirchen Mariensee ski resort, takže kedy inokedy to ísť pozrieť než práve cez Panenku Máriu a jej tohtoročný predĺžený víkend? Dosť ale bolo reklamy, navštívil som v týchto končinách aj tri železničné objekty, vedie tadiaľto trať Wechselbahn a niečo som nafotil.
Podobne ako sme boli minulý rok preskúmať trať č. 121 na úseku Stará Turá – Veselí nad Moravou, aj tento sme sa zúčastnili podobnej akcie a to v rámci osláv 110. výročia trate Topoľčany – Trenčín.
Na vlaky.net som už dávnejšie naďabil na jednoduchú zastávku Andač, vzdialenú asi kilometer od rovnomennej dediny. Zriedkavo, ale predsa aspoň občas sa vyskytnem v Lukáčovciach, čo je v podstate susedná dedina. Takže keď som do Lukáčoviec išiel naposledy v septembri, urobil som aj pár fotiek zastávky Andač. Je to totiž vhodný námet na priamy modul, na ktorom je veľa prírody. Na vlaky.net má fotodokumentácia tejto zastávky 7 fotiek v rozličnom ročnom období a nájdete tam aj dosť informácií o histórii i súčasnosti trate a zastávky.
Celý týždeň sme strávili na lyžiach, kamaráti nás vytiahli do strediska Lofer, 40-50 km juhozápadne od Salzburgu. Na poslednú chvíľu, presnejšie predposledný deň popoludní, po návrate zo svahu som si zmyslel skočiť pozrieť nejakú miestnu staničku. Bez prípravy (Google) som rovno v aute dal hľadať železničné stanice cez kategóriu Cestovanie. Navigácia mi ako najbližšiu označila Hochfilzen a tam som sa aj vybral.
Dňa 16. novembra 2010 som využil ponuku zástupcu Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) zúčastniť sa skúšobnej jazdy novej elektrickej jednotky radu 671 na trase Žilina - Trenčín.
9. decembra bude súprava predstavená v Bratislave.
Modelárom a železničným fanúšikom je určite povedomá, jej mechanická časť vychádza z jednotky radu 471 Českých dráh, kde získala prezývku City elefant, prípadne len Elefant. No táto slovenská je vlastne prototypom, čo sa týka elektrickej výzbroje. Je totiž dvojsystémová, teda môže jazdiť na jednosmernej trakčnej sústave s napätím 3 kV a aj na striedavej trakčnej sústave s napätím 25 kV. Nechcem tu zaťažovať technickými parametrami, to ani nie je cieľom tohto článku. Technici si určite vygooglia údaje, ktoré ich zaujímajú. Len doplním, že na Slovensku prebehlo na inom internetovom fóre hlasovanie o prezývke pre túto prvú jednotku a zvíťazil názov „Jánošík“. Na otázku, či táto jednotka bude mať sociálne cítenie a bude bohatým brať a chudobným dávať (teda bohatí budú platiť cestovné a chudobní sa budú voziť zadarmo), bolo odpoveďou pokrčenie ramien a smiech.
Je to už viac ako 30 rokov, čo si tatko kúpil auto a jazdili sme za tetkou do Brna. Či sa to niekomu zdá alebo nie, diaľnice neboli - skutočne? Cez toto mestečko sme jazdili veľmi pravidelne a pravdu povediac nikdy som si neuvedomil, že hneď v centre a hneď pri ceste je stanička. Jej znovu objavenie sa stalo, ako inak, po potulkách po mape a hľadaní tých správnych staníc, ktoré sa oplatí modelovať aj v puritánskej mierke. žst. Hustopeče je presne taká - poteší a neurazí.
Ako som už spomínal, moje korene sú z polovice Moravké a teda občas zavítam za svojou "tetičkou a strýcem" do Jeseníkov. Najkratšia cesta z BA autom je cez Brno, Olomouc a okolo Šumperka. Práve preto aby som si cestou aj "oddýchol" sa zastavím niekde kde je to zaujímavé. Tento krát som si vybral depo v meste Hanušovice.
Také „obyčajné“ zariadenie, ktorým je koľajová váha, tak tú mala snáď každá aj tá najmenšia stanička, kde sa nakladal, vykladal rôzny tovar. Poznáme ju všetci. My sme sa ale pozreli na inú, nie úplne bežnú. Takú, ktorou sa vážia lokomotívy a vagóny, táto zmeria aj nápravové tlaky. A je už úctyhodnou babičkou, pochádza z roku 1930.
Fanúšikovia železnice a hlavne milovníci salónnych vagónov mali jedinečnú príležitosť 21.1.2010 v Dopravnom múzeu Bratislava. V tento deň tu bolo možné vidieť päť salónnych vozov, ktoré bolo možné vzhliadnuť vďaka 10. výročiu Wagon service travel. Poďme sa teda pozrieť na duch hlavne nedávnej minulosti.
Zaujímavosťou je, že tieto vagóny sú plne funkčné a stále používané, napriek tomu že najstarší z nich má niečo cez 70 rokov. Samozrejme za túto dobu prešli niekoľkými rekonštrukciami. Preto niet divu, že spĺňajú všetky súčasné štandardy a je možné ich pripojiť aj k rýchlikovej súprave, ktorá rozhodne nepôjde tých 50 km/hod. čo vie ukázať rýchlomer v jednom z nich. Cez vagóny budeme prechádzať od konca tejto súpravy a začneme maďarským.
V Bratislave keď napadne sneh, tak je to veľká sláva (a veľká kalamita). Našťastie (na nešťastie pre deti) sneh dlho nevydrží. Ešte väčšie šťastie je, keď sneh napadne na Vianoce. Tento rok sa tak stalo - ale boli to Vianoce pravoslávne (majú lepšiu protekciu?). A keďže železo treba kuť za horúca, sneh treba fotiť za studena, tak hneď ako prestalo snežiť zbalil náčinie a zvečnil som túto vzácnu chvíľu.
Všetci snáď už vo svojom živote
videli parnú lokomotívu, mnohí z nás „tvárou v tvár“, mimo personál
lokomotív dokonca viacerí mali to šťastie a zviezli sa v jej kabíne.
Na mnohých železničných akciách ich vidíme v plnej zbroji pripravené
k výkonu. Čo tomu ale predchádza?
Každá mašinka chce byť a zostať užitočná. Aspoň to nás učia poviedky o lokomotíve Tomáš (ktoré mám osobne veľmi rád). Je len otázne, že či skončenie ako prístrešok v lese je byť užitočná mašinka.
V nedeľu 20.9.2009 sme sa vybrali hľadať trosky toho motoráku v lesoch Malých Karpát v okolí Smoleníc.
Stanička uzavretá v údolí, stanička tak veľká ako len mohla byť, stanička tak malá ako len musela byť. Lebo viac miesta niet. Na celom našom webe som ešte nenašiel dokumentáciu k žst. Slavošovce. Je veľa článkov, ktoré popisujú zamýšlané úpravy počas 2. svetovej vojny a Slovenského štátu, ale nik nepopisuje skutočnosť. Tu je.
Ako som sľúbil minule, dnes by som Vám rád predstavil priemysel okolo žst. Sokolnice. Je na čo pozerať. Aj takto "malá" stanica môže mať silné zastúpenie priemyslu. Veď voľakedy sa skoro všetko vozilo po koľajniciach.
Návštevu tejto stanice som si nemohol neodpustiť, nie len preto že som skoro od tiaľ. Aspoň polovica mojich génov je z tejto oblasti ako "typické" dieťa československých rodičov z prelomu 60 a 70 rokov. Táto stanica je pre mňa zaujímavá aj preto, že nie je neskutočne dlhá, skôr stredná - dľžka koľají je okolo 400m (čo pre 1:120 puristov je 3.33 m a pre 1:87 je 4.6m). A navyše mala v časoch slávy železničnej dopravy pripojených niekoľko vlečiek. Čo je pre dnešného modelára veľmi inšpirujúce.
Most sa nachádza v Bratislave na 6,127 km trate Bratislava Predmestie – Bratislava východ.
Počas rodinnej dovolenky na Orave sme sa ubytovali v štýlovej drevenici neďaleko bývalej železničnej stanice – dnes výhybne – Podbiel na trati 181 Kraľovany – Trstená. Pod zámienkou prechádzky som vytiahol manželku od praskajúceho dreva v kozube na koľaje, ktoré sú nám také blízke.
Každý rok - teda presne každý začiatok finančného roka (čo je v prípade firmy, v ktorej pracujem prelom mesiacov Máj/Jún) nás manažéri naložia do autobusu a odvezú niekam, odkiaľ im neutečieme, keď nám ukazujú tie svoje grafy a tabuľky ako to tej firme dobre ide. Ako keby to od nás - plepsu - nezáležalo. Minulé predleto sme boli v meste Tapolca u našich južných susedov, skoro pri jazere Balatón.
Minulé leto bolo na návštevy staničiek vcelku bohaté (aj keď pre vláčikára nikdy nieje dosť). V tomto vydaní Vám ponúkam fotozastávku na koncovej staničke trate Čadca - Makov.
Priaznivci prepravy modelových kontajnerov si zväčša vzdychnú, že urobiť prekladisko je veľmi náročné na priestor, alebo, že po lokálkach sa kontajnery nevozia a tam terminály nebývajú. 
Opäť ako po minulé roky aj tento krát sme boli v Ledniciach (srdcovka mojej ženy) a opäť ako po minulé roky sme (som) sa zastavili v nejakej staničke (moja srdcovka). Keďže koniec trate Břeclav - Lednice už tu publikovaný bol (19.8.2006), urobil som si zastávku na inej železničnej stanici tejto trati - žst. Poštorná. A neľutoval som ....
Keď už sme tu mali fotky z konca trate Zohor - Záhorská Ves, bolo by vhodné spomenúť aj zastávku na tejto trati a to v dedine Vysoká pri Morave. Zastávka sa nachádza na severnom okraji dediny mimo hlavnej cesty, jej návšteva nebola pre mňa bezúčelná. Posúďte sami...
Záhorská Ves - dedinka a stanička priamo na konci sveta, priamo na konci všetkých ciest ako motoristických, tak aj železničných. Priamo na hranici dobra a zla (podľa minulých totalitných kritérií), priamo na hranici Rakúska a Slovenska .... a pritom tak blízko.
Hneď za druhým rohom domu mojich rodičov je železničná stanica Bratislava - Lamač. Táto malá stanička so šiestimi koľajami a napájačkou trakčného vedenia nie je ničím výnimočná. Okrem toho, že tu je dislokovaný pracovný vlak servisnej čaty tunelov.
T.j. nechajte sa inšpirovať krátkou fotozastávkou....
Toto leto bolo z môjho pohľadu úspešné čo do foto úlovkov vhodných ako námet pre model. S jedným sa chcem s Vami podeliť hneď teraz. T.j. ako inak píšem aktuálne z oblasti stredného Slovenka neďaleko trate Kremnica - Turčianske Teplice. Námet, ktorý má upútal je v dedine Turček medzi stanicami Kremnické Bane a Horná Štubňa. Ide o staré hradlo pred zastávkou Turček.Cestovné lístky patria neodmysliteľne k železničnej doprave. Veľmi dlhú dobu si svoj čas udržali malé lepenkové kartičky, ako ich nezabudnuteľná podoba. Poďme sa pozrieť ako sa vyrábali a v jednom menšom českom mestečku ešte stále vyrábajú.
V rámci našej Jindřichohradeckej cesty po jej úzkokoľajke sme sa dostali aj do tlačiarne klasických lepenkových lístkov. V našej dobe ofsetových tlačiarní a rýchlej domácej tlače pomocou laserovej prípadne atramentovej tlačiarne je tzv. tlač z výšky naozaj raritou.
Objekty spoločnosti Palma Tumys, a.s. nie sú v mestskej časti Bratislava Vinohrady neprehliadnutelné. Palma Tumys, a.s. je podľa ich internetovej stránky najväčší slovenský výrobca rastlinných olejov, tukov, mydiel, bytovej chémie, sirupov a oleochémie. V tomto príspevku je foto prechádzka po ich vlečke - no skôr z mosta pre peších po nad trať a vlečku.