Počet zobrazených článkov: 50 (z celkom 94 nájdených)
Motorový voz M262 považujem za legendu éry ČSD. Motorové vozy M262 boli vyrobené v troch výrobných sériách v rokoch 1949 až 1959, pričom posledných 12 vyrobených vozidiel zhorelo vo výrobnom závode v roku 1959 ešte pred odovzdaním do prevádzky. Mal som v ruke niekoľko odliatkov, ani jeden však nespĺňal moje požiadavky. A tak po úspešnom projekte motorového vozu M286 som sa rozhodol skúsiť navrhnúť leptanú stavebnicu tohto modelu.
Mám rád plastové stavebnice, to nebudem nijako zastierať. Mám preferovaných výrobcov a aj preferované materiály. Každý si asi našiel v tomto modelárskom obore to čo mu najviac vyhovuje. Strašne sa teším, že za tých 30 rokov od "socializmu" už nemáme len LepíM (ktoré nelepilo a model bol navyše dogrckaný) a stavebnice Vero sú modernizované.
Aj napriek tomuto všetkému pre stavbu vlečky OFZ, som sa rozhodol postaviť domčeky inak. Teda zo stavebníc, ale každý sa snažím nejako "rozpiľovať".
Keďže sa jednoramenné návestidlá úspešne odskúšali na stretnutiach, bolo načase vyvinúť aj dvojramennú verziu. Pre lokálkové stanice a odbočky je dvojramenné návestidlo dokonca vítané. Tu ma hneď napadla myšlienka vývoja 3 ramenného 
, ale to až niekedy inokedy. Je fajn, že sa začínajú tieto mechaniky na stretnutiach objavovať čoraz častejšie. Prečo nie, však sa v reáli používajú doteraz, aj keď už im pomaly zvoní umieráčik.
Ak sme už modulovku oživili návestidlami, ktoré nie sú vždy dobre viditeľné z trate, brániť tomu môže výška strojvodcu, tvar trate alebo aj namodelovaná príroda, stormčeky, kopce a pod., je vhodné mať z boku modulu umiestnený aj opakovač návestidla.
Pri úspešnej realizácií vchodového jednoramenného návestidla som sa rozhodol pokračovať vývojom ďalšieho typu návestidla a to predzvesti. Predzvesť je žel. návestidlo postavené pred hlavným návestidlom upozorňujúce, aká návesť je na hlavnom návestidle. Toto návestidlo konštrukčne vychádza z predchádzajúceho a sú použité väčšinou tie isté komponenty pre umiestnenie do šachty 20x20mm.
Po úspešných testoch ovládania jednoramenného mechanického návestidla spomenutého v ČLÁNKU na dvoch stretnutiach v Bernolákove 2015 a v Kokave-Hnúšti 2016 na odbočke Obora som pristúpil k ďalším veciam, ktoré bolo treba doriešiť. Hlavné z nich boli zapojenie konektora a optimalizácia veľkosti plošného spoja. Keďze zapojenie svetelných navestidiel sa pred pár rokmi zrkadlovo zmenilo oproti zapojeniu s osem pólovým konektorom RJ45, mal som potrebu prisposobiť tejto zmene aj ovládanie mechanického návestidla, teda aspoň základné funkcie mechanických návestidiel so svetelnými. Pre začiatok, stoj, voľno, pri dvojramennom obmedzenie rýchlosti a ovládanie predzvesti.
.jpg)
Po zaštrkovaní trate a zalepením štrku riedeným lepidlom Duvilax sa mi podarilo zalepiť aj jazyk výhybky. Po zaschnutí lepidla na druhý deň som si za prvé s hrôzou uvedomil, že som použil štrk o mierku hrubší (H0) a po druhé sa mi podarilo zalepiť aj jazyk srdcovky o opornicu a podvaly. Chyba mierky štrku nie je až taká kritická, ale to že sa mi podarilo odlomiť jazýček jazyku výhybky pri jeho odlepovaní, ktorý je zasunutý do posuvníku už veru kritické bolo. Niečo podobné sa prihodilo aj Sašovi na jeho peknej staničke Kouřim a ešte stále ju nemá opravenú 
Preto ma aj napadlo spraviť tento článok, aby som ho posmelil do opravy
Postavil som modulovú traťovú odbočku Obora v mierke TT 1:120. Nie je to presná kópia skutočnej odbočky, pretože sme s Harmim, ktorý mi pomáhal pri realizácií, potrebovali dosiahnuť aby sa zložená odbočka podobala tvarom na zbalené dva rovné moduly 80x40cm.
Na skutočnej odbočke sa nachádzajú aj dnes mechanické návestidlá, preto som stále premýšľal, aké návestidlá pre odbočku použiť.
Minulý Vraťov článok z 30.8.2015 a najmä fakt, že na minulom stretnutí sme museli postupne vyradiť skoro všetky Ds-ky (čítaj Hytláky) z prevádzky, lebo aj napriek kvalitnej výrobe LOCO majú ešte len pružinkové uchytenie spriahadla, ma motivovalo vymeniť na mojich dvoch Ds-kách uloženie spriahadiel.
Ak niekto ešte pochybuje, že to nedokáže tak má návody už dva - Vraťov článok z 30.8.2015 a tento 
. Preto verím, že si svoje Ds-ky (a nie len tie) upravíte tiež a už Mn budú na budúce stretnutie vybavené ako majú byť a zábava pri manipulácií bude maximálna. Bez hytláku je to nudné. 
Pro zabezpečení materiální i energetické soběstačnosti rozhodl Ústřední výbor KSČ na společném zasedání s vládou ČSR o přednostní výstavbě těžebního a chemického průmyslu v Podkrušnohoří Převzato z deníku Rudé právo ze dne 14.12.1950.
Luossavaara-Kiirunavaara AB (Aktiebolag) je skrátene LKAB. Jedná sa o medzinárodnú minerálnu skupinu, popredný svetový výrobca spracovania železnej rudy a rastúcim dodávateľom minerálnych výrobkov pre ostatné priemyselné odvetvia. Hlavná časť rudných produktov železa sa predáva v európskych kombinátoch. Existujú ďalšie významné trhy v severnej Afrike, na Blízkom východe a juhovýchodnej Ázii. Predaj priemyselných nerastov prebiehajú hlavne v Európe a na rozvíjajúcich sa trhoch v Ázii a USA.
Začnu opět pohledem do historie. V druhé polovině 40 let začalo představenstvo dolu uvažovat o rozšíření těžby. Nového dílo počítalo s otevřením nové šachty Pluto II. Koncem téhož roku byly započaty projektové práce a v roce 1936 byla otevřena druhá šachta. Tento provoz zahrnoval Ústřední úpravnu uhlí a briketárnu a předpokládala se výstavba tlakové plynárny. V souvislosti s rostoucím provozem na vlečce vznikla potřeba vlastních lokomotiv a dílenského zázemí pro opravy a údržbu. Dílny a výtopna pro lokomotivy byly postaveny jako součást nového dolu Pluto II. Většina stavebních prací se realizovala až po zabrání Sudet a poté zbytku ČSR již pod německým vedením v koncernu SUBAG (Sudetenländische Bergbau A.G.). Ten převzal podkrušnohorské doly a posléze veškeré doly v Čechách .
Nejdříve krátký úryvek z kroniky obce Hrabová :
Po skončení 2.sv. války bylo nutné opravit nálety poničený průmysl v Chomutovsko – Duchcovské pánvi. Pokračovala také výstavba průmyslového kombinátu a jedna z důležitých staveb byla i tlaková plynárna v Hrabové. Současně s objektem tlakové plynárny byla postavena i karbidovna jako součást chemického závodu. Tyto práce byly dokončeny v roce 1953. To už důl Pluto nebyl majetek Hutního těžařstva v Praze a.s., ale znárodněný Chemicko palivový kombinát Hrabová, závod ČSSP, národní podnik.
Okolo roku 1963 se rozbíhala rekultivace haldy na dole Pluto v národním podniku Hnědouhelné doly a briketárny Hrabová. Díky hlinitému nadloží byla vyhořelá halda z 85 % tvořena vypálenými lupky a bylo proto rozhodnuto o jejich dalším využití k výrobě žáruvzdorných stavebních hmot. U paty haldy byla postavena třídírna s násypkou a zásobník suroviny. Pro dobrý nájezd k zásobníku byla postavena na boku haldy nájezdová rampa. Vzhledem k přechodnému nedostatku konstrukčního železa byla realizována jako dřevěná.
Nesyty, pre niekoho cudzie slovo, pre mňa výzva. Tento článok je o jednej z mnohých stavieb, ktorými chcem oživiť moduly kolegov Moravy, presnejšie Hluku. Tento článok je o tom, že stavať modulové koľajiská nie je len o krajine a staniciach, tento článok je o výzve postaviť niečo, čo neostane nepovšimnuté, niečo, čo budú všetci s nemým úžasom fotiť, nahrávať videá a vášnivo diskutovať. Máme tu bane, máme tu sklady, máme tu rôzne vlečky, ale nemáme tu elektráreň, kam by sa to uhlie vozilo. Nesyty sú odpoveďou.
Každý dobrý modelár, ktorý chce stvárniť reálnu prevádzku na modelových koľajiskách a moduloch by mal uvažovať aj o patine. Patina je neodmysliteľným doplnkom každého modelu vozňa, lokomotívy alebo budovy. Je toľko možností patinácie, čo nám ponúkajú výrobcovia, že si niekedy nevieme ani vybrať. Ale každý modelár má to svoje a to svoje si stráži niekedy ako oko v hlave. Pri patinovaní záleží aj na tom, čo chceme patinovať, v akom prostredí sa uvedená vec bude nachádzať alebo pohybovať a kopec iných detailov. A samozrejme je dôležité mať predlohu. Keďže sa orientujem na priemysel, patina je pre mňa dôležitá samozrejmosť. Cieľom toho článku nie je opísať patinovanie modelov pomocou striekacej pištole alebo patinovacích práškov.
Od zverejnenia posledného článku ubehol už dáky čas. Pôvodne táto posledná časť reportáže zo stavby mala pojednávať o dokončovaní modelu. Medzičasom však som ešte urobil dáke úpravy na stavebnici a prepracoval pojazd. Preto v úvode stručne zhrniem odlišnosti oproti už publikovaným skutočnostiam a potom popíšem avizovaný postup pri dokončovaní modelu. Samotná stavebnica sa skladá z dvoch leptov MS 0.3, po jednom lepte alpaka 0.16 a 0.2, odliatku strechy a odliatkov masiek podvozkov.
Keď som minulý rok spravil model klasickej garáže, tak mi to hneď vnuklo myšlienku spraviť model monolitickej prefabrikovanej garáže. Stavba je to celkom bežná, teda aspoň v našich končinách. Keď som tak uvažoval nad možnosťami ako garáž spraviť, tak ako prvé mi napadlo ju odliať. Dlho som sa s touto myšlienkou pohrával. Pustil som sa do prípravy modelu na zaformovanie a keď som zistil, že je to veľmi jednoduchá stavba, tak som od formovania upustil. Vymyslel som si jeden zlepšovák a chcel som ho hneď aj vyskúšať v rôznych mierkach. Do stavby som sa teda pustil hneď v troch veľkostiach a to H0, TT a aj N. Nasledujúci popis stavby budú sprevádzať fotky zo stavby modelu vo veľkosti H0, na prípadné rozdiely upozorním v texte.
Prečo víkendovka? Proste na burze som si kúpil stavebničku, po ktorej som poškuľoval už dávnejšie a rovno som sa do nej doma pustil. Rozhodol som sa nerobiť žiadne úpravy stavebnice, iba ju jednoducho postaviť z krabičky tak, ako je. Zvládol som to skoro za víkend, tak preto víkendovka. Ok, v pondelok som dorábal pár drobností. Dnešný článoček nebude step-by-step postup ako patinovať. Skôr by som rád predstavil jeden zaujímavý model a bude aj nejaký ten patinovací tip.
Dúfam, že sklápač Š-706 nie je nutné nejako extra predstavovať. Na naších cestách je to ešte stále celkom bežné vozidlo. V družstvách je ho stále možné nájsť. Poďme ale na stavebnicu. Stavebnica je vo veľkosti H0 a výrobcom je MM Brno. Diely sú odliate z polyuretánu v celkom dobrej kvalite. Nie je nutné ani veľa začisťovať. Stavba ide celkom hladko, skoro ako keby stačilo do krabičky nahádzať diely, potriasť ňou a vypadne nám hotový model.
Sud je veľmi vďačný doplnok. Asi nebude žiaden problém, kam s ním. Môže len tak ležať niekde v tráve, stáť vedľa budovy, alebo len tak voľne stojaci. Krásne na sudoch je, že na nich zvykne veľmi pekne kvitnúť hrdza. Pozrieme sa, ako sa dá niečo takéto napodobniť. Budeme patinovať sudy vo veľkosti TT. Popísané techniky sú použiteľné aj v H0. Hlavnou použitou technikou je chipping, čo je technika, ktorou sa pokúsime dosiahnuť efekt odlupujúcej sa farby.
Základom pre pojazd je osvedčená V100 od Tilliga. Koncepcia pojazdu bola popísaná tu s tým rozdielom, že pôvodný pojazd nie je rozdelený na tri časti, ale len na dve časti.
Na stránkach internetu a tiež Railnet-u sa popísalo o prestavníkoch a výhybkách už asi aj dosť. Myslím si, že táto téma je ale nekonečná, a to z dôvodu vývoja nových technológií, ale najmä z dôvodu, že táto časť koľajovej trate je viac ako dôležitá - jej spoľahlivosť, či nespoľahlivosť vie pokaziť každú radosť z našej hry.
Dnes bude v hľadáčiku záujmu skoro novinka (aj keď na svete je už nejaké roky, na Slovensku sa začína objavovať vo väčšom počte až teraz) prestavník od americkej firmy s názvom "Slow motion Tortoise", čiže pomalá korytnačka.
Tak, ako mnohí iní modelári, mám aj ja vo svojom „vozňovom depe“ rýchlikové vozne vyrobené v polovici 90-tych rokov minulého storočia holandskou firmou PSK pre českých a slovenských modelárov.
Podľa môjho názoru to boli v dobe výroby nadpriemerné modely, aj keď boli „vďaka technologickým a cenovým kompromisom“ niektoré časti menej pravdivo spracované, prípadne zjednodušené. Ale boli to v tom čase na modelárskom TT trhu jediné rýchlikové vozne s popisom ČSD, ktoré mali neskrátenú dĺžku skrine, teda 220 mm.
Pred časom som uverejnil článok o mojej prvej flokovačke TU. Je zhotovená z dvoch malých železných trafáčikov a tým pádom je trošku ťažšia. Pred časom som začal rozmýšľať nad niečím ľahším. Elektronická plácačka na muchy ako flokovačka sa mi moc nepozdáva, tak som pátral po niečom inom. Na Ebay-i som objavil zdroj záporného vysokého napätia 12V/6kV ako Air Ioniser. Je to taký malý čierny box, menič s tromi vývodmi. Dáva to síce záporné napätie na výstupe, ale tráve je to úplne jedno. Keďže všetko dôležité už je vo vnútri, stačí nam pár súčiastok naokolo.
Vesnice Včelnička leží na území okresu Pelhřimov a náleží pod Kraj Vysočina. Příslušnou obcí s rozšířenou působností je rovněž okresní město Pelhřimov. Obec Včelnička se rozkládá asi 21 km jihozápadně od Pelhřimova. Z turistického a geografického hlediska patří do širší oblasti Českomoravské Vysočiny. Na území této menší vesnice žije trvale zhruba 190 obyvatel.
Nemám rád dvojrozmerné modely. T.j. keď modelujem krajinu, rád vidím, že je niečo vyššie alebo nižšie ako základňa. Preto je dobré, ak cez krajinu tečie rieka. Nielen, že je to pekné, ale aj zaujímavé. V žst. Tomášov mám hneď dve rieky a jeden podjazd pre autá. Čiže každý 1m je niečo v zápornej nivelite. Asi som posadnutý.
Tento foto návod je o tom, ako urobiť rýchlo a (podľa mňa) pekne zaústenie rieky popod koľaje.
Pokúsim sa ukázať ako sa jednoduchými krokmi dá dopracovať k slušným výsledkom. Dnes to budú základné tri techniky a to filtre, wash a zaprášenie. Tie tvoria základ asi každej patiny, teda filtre a wash určite. Celý popisaný postup sa dá zvládnuť bez striekacej pištole.
Model, do ktorého som sa pustil je Wap od Elkomu. Je to krásny model a slušivá patina mu určite prospeje. Ako prvé si treba ujasniť, čo chceme dosiahnuť. Najlepšie je zohnať si fotku skutočnej predlohy a ešte lepšie je ísť si ju obzrieť.
Desiate jubilejné vydanie článku skoro stále o tom istom. Ale toto je o úplne inom. Ako som začal, je to o tom, ako sa už krajinotvorby nebojím, ako som nalial dokonca aj modelovú vodu do riečišťa. Rád by som Vám kompletnou fotodokumentáciou ukázal, že sa vôbec netreba báť.
Ráčte vstúpiť do lesa a nebojte sa... Zvládnete to aj Vy - keď už aj ja. Žiadne komplikované návody, ako vždy. V nasledujúcich 47 vybratých fotografiách Vám predstavím od začiatku až dokonca ako stvárniť krajinu nielen okolo železnice.
alebo aj ako vznikol jeden vianočný darček. Keď som staval stavebnicu prívesu A3SJ vo veľkosti H0 od SDV model, tak ma napadlo, že by to mohol byť celkom fajn vianočný darček pre brata, ktorý je TT-manom. Nikto ale taký model vo veľkosti TT nerobí, teda aspoň o tom neviem. Začal som zvažovať, aké mám možnosti, aby model vznikol. Jedna cesta je spraviť model z Evergreenov, čo som zavrhol, keď som si prepočítal veľkosť modelu. Vychádzal dosť malinký na to, aby som ho dával dokopy svojími nešikovnými prstami.
V poslednom čase sa dosť často bavíme s kolegami modelármi na tému striekanie modelov. Keďže každý z nás má nejaké svoje zaužívané praktiky, ktoré sa od seba dosť líšia, rozhodol som sa s vami podeliť o tie moje.
Snáď najdôležitejšie je riedenie farby... podľa toho, ako si farbu nariedime, taký bude výsledok.
Veľa modelárov strieka podľa môjho názoru moc riedkou farbou s tým, že sa tak lepšie strieka a farba neprekryje detaily. Podľa mňa to nie je dobré, lebo preriedením farby sa narúša jej štruktúra, farba nekryje dobre, nie je odolná voči oteru a v neposlednom rade sa po nalepení potiskov a následnom prelakovaní bezfarebným lakom zvykne šuveriť. Farby treba riediť podľa pokynov výrobcov a netreba sa báť naložiť väčšie množstvo, lebo farba po vyschnutí dokonale kopíruje povrch a nemala by prekryť detaily ani pri viacerých vrstvách.
Podtext toho článku by napríklad kľudne mohol aj byť: "Návrat k programovaniu v jazyku Basic po 25 rokoch". Lebo nepojde o klasické PIC programovanie ako poznáme z článkov od Zdena - nie si tu jediný programátor 
Aj ja som.... Pôjde o čipy PICAXE. Čipy s bootloaderom programovateľné v BASIC.
RomanH ma požiadal či by som mu neposlal schému na moju flokovačku, ktorú som použil na flokovanie mojich modulov. Výsledok ste si mohli všimnúť napr. na na stretnuti v Kokave v stanici Bocovo.
Ďalej som začal riešiť pohon výhybky. Vhodne vytvarovaná struna v trubičke (obe z Artolu) prechádzajúcej pod modul, trubička prilepená tavným lepidlom, aby nemala v polystyréne vôľu ani pri namáhaní v krajnej polohe.
Kameňolom je (už podľa svojho názvu) modul s námetom jednokoľajnej vlečky do kameňolomu, v ktorom sa nachádza stará drtička/násypka. Jeho stav pred dokončením skaly možno vidieť na dvoch fotkách spred niekoľkých rokov.
V komentároch k článku o odštrkovaní Peter a Gabo spomenuli pomôcku na zaštrkovanie koľají z http://www.digitalzentrale.de/.
Jej výhodou je rovnomerné ukladanie štrku do tvaru násypu a tým zrýchlenie práce. Samozrejme výhybky vám to nezaštrkuje.
Máme za sebou veľkú nákupnú horúčku pomôcok na zaštrkovanie, tak predpokladám, že zaštrkovanie zvládate. Ak niekto pomôcku nevlastní, netreba zúfať, návodov je dosť. Keby náhodou niekomu taký návod chýbal, tak dodáme.
Poďme sa ale pozrieť na opačný problém. Klasický scenár, mám zaštrkovanú koľaj, niečo mi ale nesedí. Čo s tým. Najprv sa treba zbaviť štrku, tak aby som nič nepoškodil a vedel napraviť koľaj.
Vianoce sú opäť tu. Verím, že bude čas aj na modelárčenie a odpočinok. Aby som Vás trochu nabudil na tvorivú činnosť - nedá mi to dopredu sa pochváliť 
ako som upravil krajinu na module Vlečky Lesy SSR (ľudovo známej ako Drevovo) na základe skúseností získaných z predchádzajúcich pokusov. Kto príde na stretnutie v SIEMENSe 2010/2011 aj uvidí.
Celé prerábanie začalo v princípe už dávnejšie, kedy mi pár ľudí povedalo, že mám "lacakové" papierové stromčeky vymeniť za niečo kvalitnejšie. Ale tento (tieto - lebo sú to dva segmenty) modul mal aj iné muchy, či ešte nedorobky. Kedy je však všetko hotové?
Deviate pokračovanie asi nikdy nekončiaceho seriálu na tému modelujeme krajinu.
V ôsmom dieli som rozoberal použitie foliáže na návestnom modulčeku 40x20cm. Teraz je čas sa pohnúť ďalej. Na úplné dokončenie chýba dorobiť lesnú cestu s priecestím a napustiť riečku vodou.
Výroba listnatých stromčekov – II. časť
Voľné pokračovanie tohto občasníku bude zamerané na výrobu u nás tak hojného stromu akým je smutná vŕba, tiež známa ako vŕba previsnutá. Je poddruhom Salix alba – vŕby bielej.
Pôvodne som chcel písať úplne iný článok, ale niekam sa mi stratila fotodokumentácia. Pokiaľ ju nenájdem ani nebudem hovoriť o čom to malo byť.
Tému ktorú teda dnes otváram, nie je nová. Ale keďže práve dorábam rozširovací modul pre moju stanicu, na ktorom nemôžu chýbať výhybky, je táto téma pre mňa silne aktuálna.
Rád sa s Vami podelím o výsledky môjho ďalšieho bádania v oblasti prestavovania výhybok. Možno sa zdá, že už bolo všetko napísané, možno som len ja opäť objavil Ameriku. Posúďte sami.
.png)
Áno, robím modulovku. Ale myslím si, že podobné problémy majú aj modelové železnice, či vlakodromy. V súčasnosti v našom klube Zababov.CZ v sekcii TT sa rozoberá problematika návestidiel. Tento článok vznikol ako moja snímka súčasného modelárskeho života. T.j. veci tu prezentované vznikali dlhšie ako za večer, čo je mojím zvykom (najmä z personálnych dôvodov - kontrolór - to asi poznajú Tí čo majú doma deti). Je určená všetkým, ktorý sa zaujímajú o modelovú a aj modulovú železnicu.
Pokusy pri rozširovaní Tomášova na 4 metrovú dĺžku viedli aj k tomu, že som premýšlal ako ploché moduly trochu vytvoriť viac atraktívne. Jedna z možností je ich ťahať do výšky, ale aj do hĺbky. V tomto prípade som sa rozhodol modul rozšíriť aj do hĺbky.
Vianoce sú tu a viacero z nás sa teší, že počas týchto sviatkov pokoja niečo aj na svojích modeloch porobí. Napríklad natrie farbou domček, ktorý práve skladá . Ale keď robím niečo s farbou, najmä s kontrolórom za chrbtom a druhým štverajúcim sa mi po nohe hore, je to viac nervózne, lebo musím ešte myslieť aj na to, aby sa mi nevyliala farba.
Tento návod prináša opäť niečo rýchle, ale z môjho pohľadu veľmi efektívne.
Ôsme voľné pokračovanie seriálu „Nebojte sa prírody“. Tento krát sa budem venovať novým produktom od firiem Polák Model a Model-Scene. Pôjde o foliáže, ktoré nám umožnia vytvoriť profesionálnu krajinu aj bez flokovania.
Spôsoby, ako vyrobiť tunelový portál je celá kopa. Od zakúpenia portálu z plastu od niektorého z výrobcov, cez výrobu s nastrihaných „kameňov“ z brúsneho papiera (šmirgľu) až po výrobu portálov z odliatkov. Avšak všetkým týmto portálom chýba jedna vec.... Nie, oporné steny to nie sú, tie sa dajú vyrobiť podobne ľahko, ako tunelový portál. Tou chýbajúcou vecou je tunelová rúra...
Cestou z Pražskej burzy som sa v prítomnosti viacerých kolegov, návštevníkov našej modelárskej Mekky často díval von oknom. Kolegovia si mysleli, že som (už úplne) vyšinutý, ale vyviedol som ich z omylu.Zdelil som im, že hľadám inšpiráciu na netypické Rajky.
Konečne som začal robiť na mojom Tomášove krajinu. A začal som skladiskom a odstavnou koľajou. Za prvé preto, že je to tu možné pokaziť, lebo sa jedná o odstavnú koľaj a je teda možnosť opravovať a za druhé lebo je tu to možné pokaziť :)
O čom, že to tu bude? Toto sa mi nejako nezdá !!! Načo potrebujem modelovať model?
