Railnet

Priechodzí modul 2

Moduly | Peter Harmady, 06. 08. 2011 (18430 zhliadnutí)

 Nie vždy sa dá layout navrhnúť tak, že netreba moduly podliezať. Výška 130cm v tejto súvislosti je síce o kúsok lepšia než 100cm, ale v duchu hesla “lenivosť je matkou pokroku“ som sa rozhodol riešiť priechodzí modul. Priechodzí modul má umožniť prechod ľudí cez modulisko bez podliezania alebo preskakovania dočasným rozpojením (sklopením, odklopením alebo odvrátením) trate. Slovo priechodzí nie je síce najkrajšie, ale výraz prechodový modul sa už využíva na žolíky a podobné moduly, ktoré menia napríklad profil krajiny.

Prvá verzia bola interne konzultovaná len v bratislavskom klube, preto má tento článok číslo 2. Prosím si akékoľvek názory, chyby a pripomienky k navrhovanému riešeniu, lebo je možné, že ste s podobným zariadením prišli do styku, ste ho možno už aj sami riešili alebo vám len niečo užitočné napadne.

Asi najdôležitejšou požiadavkou na takéto zariadenie je bezpečnosť vlakov, aby bola úplne eliminovaná možnosť pádu lokomotív a vagónov na zem. Ďalšou dôležitou podmienkou je mechanická stabilita, pretože akékoľvek rozpojenie zvýši nestabilitu moduliska. Pri spájaní trate je potrebný vodiaci mechanizmus, ktorý aj pri malom posunutí či vyosení pohyblivej časti voči pevnej trati, koľaje usmerní a spojí dostatočne presne a bez poškodenia trate. Tieto i ďalšie požiadavky na priechodzí modul som upresnil a riešil nasledovne.

Rozmery

Optimálna šírka priechodu vyzerá niekde medzi 60-70 cm. Väčšia šírka prechodu by už natiahla rozmer celého priechodzieho modulu na príliš veľký, pretože po okrajoch priechodu sú ešte potrebné pomocné úseky kvôli konštrukčným a ochranným požiadavkám. Príliš úzky priechod zase vyžaduje opatrné prechádzanie, aby sme o niečo nezavadili a to sa nie vždy dá dodržať. Nepozorné prechádzanie znamená otrasy moduliska a to nepotrebujeme.

Mechanizmus

Do úvahy pripadalo viacero možností mechanizmu rozpájania. Pohyblivá časť by sa mala odsúvať alebo odklápať, iný spôsob odstraňovania časti trasy som nenašiel. Odsúvanie vyžaduje pomerne presné „koľajničky“ v smere kolmom na trať a skutočný priechod to potom nevyrieši. Takže ostáva odklápanie (do boku), sklápanie (smerom dole) a vyklápanie (smerom hore).

Odklápanie do boku má nevýhodu v tom, že vyžaduje relatívne veľký bočný priestor (žltý) na odklápanú časť a toto obmedzuje flexibilitu umiestnenia. Okrem toho posúva ťažisko mimo osi trate, čím znižuje stabilitu. Samozrejme, tá závisí od pomeru hmotnosti odklápanej časti (tmavohnedá) k základu (hnedé drevo, prípadne susedné moduly zelenodrevené), preto pri tomto riešení by mala byť odklápaná časť veľmi ľahká, pomohlo by to aj pántu. Bude tu treba riešiť zaistenie odklopnej časti v prejazdnej polohe, pretože na rozdiel od výklopného riešenia nám tu gravitácia nepomôže. Z hľadiska rozoberateľnosti je to však celkom jednoduché, pánt by bol mohol byť klasický dverový a odklopná časť by sa len nasadila na dva pánty pod sebou ako dvere doma.

Sklopný mechanizmus smerom dole má hlavnú výhodu v tom, že os otáčania nemusí byť nad temenom koľajnice a je skrytá, v spodnej časti môže byť menej nápadné sklopné kovanie

kompenzujúce hmotnosť odklopnej časti, sklopenie ide urobiť aj „lakťom“. Z diaľky nemusíme sklopenú trať zbadať, čo je nevýhoda pre obsluhu vlakov. Nevýhoda je aj možnosť poškodenia trate sklopeného povrchu pri prechádzaní a nutnosť zaistiť sklápanú časť proti sklopeniu počas prejazdného stavu.

Výklopný mechanizmus má zase nevýhodu v nutnosti osi otáčania nad temenom koľajnice alebo presnejšie nad maximálnou výškou okolitej krajiny, čiže mechanizmus bude asi viditeľný. Táto viditeľnosť je síce nevhodná pre modelovosť, ale je zase vhodná aj pre neznalú obsluhu, lebo mechanizmus je zjavný. Vyklopenú trať je vidieť výrazne už zďaleka, čo je pre výhodné pre fírov a výhodné je aj to, že zaistenie v prejazdnom stave zabezpečí gravitácia. Tento spôsob je najviac podobný skutočnosti, najmä ak by išlo o sklápací most s dvoma ramenami.

Jednorukosť

Zariadenie musí byť ovládateľné pre prechádzajúcu osobu jednou rukou. Je to praktická požiadavka, lebo stále niečo nosíme. Poistným zámkom bude elektromagnet ovládaný automaticky pri prejazde vlakom, rýchlosť pohybu sklopnej/výklopnej časti je tlmená vhodným tlmičom. Jednorukosť je docielená tým, že netreba nič iné urobiť, len uchopiť madlo pohyblivej časti, pohnúť ju a po prejdení na druhú stranu ju vrátiť späť. Zaistenie v prejazdnej polohe by mohla zaisťovať gravitácia, vhodne dimenzovaný magnet alebo krajná poloha mechanizmu (plynový tlmič, mechanizmus kovania).

Mechanická stabilita

Spojené moduly majú výrazne vyššiu stabilitu než samostatné, nestabilita je priamo úmerná výške koľaje nad zemou, presnejšie umiestneniu ťažiska a aj jeho pohybu pri rozpájaní a pripájaní. Rozpojenie nestabilitu moduliska viac alebo menej zvýši. Navrhované riešenie by malo zabezpečiť čo najmenšiu pohyblivosť priľahlých modulov aj pri rozpojenej trati v pozdĺžnom (zmena dĺžky rozpojeného modulu) i priečnom smere (vyosenie rozpojeného modulu) a nemalo by sa spoliehať len na okolité moduly. S touto požiadavkou je asi v rozpore aj jednoduchá skladateľnosť zariadenia. Nie je reálne očakávať rovnakú stabilitu ako pri trvale spojených moduloch s kvalitnými nohami, ale bola by fajn.

Nášľapnú časť, po ktorej sa chodí, som navrhol mechanicky úplne nezávislú. Všade nie je rovná podlaha a otrasy chôdze by sa zbytočne prenášali na moduly. Nášľapný diel je teda samostatný kus so spodným priestorom na ťahanie káblov a zvyšné mechanické prepojenia. Zospodu môžu byť nalepené gumené alebo plstené nábytkové podložky.

 

Spodné mechanické prepojenie udržiava pásovina, ktorá vymedzuje vzdialenosť zvislých plných dielov a upevnením o plné steny sa podieľa aj na stabilite zariadenie v priečnom smere (kolmom na trať).

 

Zvislé plné steny budú mať klasické nastaviteľné nožičky (ľavý obrázok), pretože vodorovnosť trate priechodzieho a susediacich modulov musí byť čo najpresnejšia. Kvôli otrasom pri prechádzaní je vhodné medzi stenami a spodnou nášľapnou doskou ponechať medzeru 5-10 mm (pravý obrázok) alebo ju ešte vyplniť pružným či gumeným tesnením.

Otázne je, či dostatočnú stabilitu rozpojeného modulu zabezpečia klasické nohy susediacich modulov alebo či je potrebné komplikovanejšie riešenie nielen v pozdĺžnom smere, ale aj v smere kolmo na trať.

Ochrany (alebo blbovzdornosť)

Aby vlak alebo vagónik nespadli na zem počas manipulácie s pohyblivou časťou priechodzieho modulu, je potrebné splniť nasledovné podmienky:

  1. rozpojenie nesmie byť možné v stave, ak je na rozpájanom úseku čo i len jeden zabudnutý alebo odpojený vagónik
  2. na rozpojený úsek nesmie nič vojsť
  3. zariadenie aj tesne po zapnutí napájania má vedieť spoľahlivo určiť, či sa na rozpájanej trase niečo zabudnuté už nenachádza
  4. zariadenie by malo byť bezpečné aj v stave bez napájania. Takže prvoplánová idea je tá, že trasa by mala byť vtedy pre istotu prejazdná pre vlak a zamknutá proti rozpojeniu. Na druhej strane, ak nemáme napájanie, môže ísť vlak? Môže. Lebo niekto mi rozpojí predlžovačku na logiku priechodzieho modulu, ale DCC v koľajach pôjde a ak práve vtedy niekto iný modul rozpojí, tak sa vlak ocitne na zemi. Takže sa treba zamyslieť aj nad takou možnosťou, že pri rozpojenej trati musím zabrániť príchodu vlaku aj bez elektriky (mechanicky), ale zároveň počas montáže moduliska by malo byť možné trasu odklopiť ešte bez napájania.

 

  1. Akákoľvek elektrická identifikácia obsadenosti (úbytok na napájaní koľají, prúdový transformátor atď.) závisí na odpore medzi nápravami a keďže nie je možné predpokladať, že všetky vagóny ju majú, je nepoužiteľná. Optická identifikácia sa dá urobiť dvoma základnými spôsobmi. Jedným je kontrola, či z rozpájaného úseku odišlo všetko, čo tam aj vošlo. To sa dá urobiť počítaním prerušení lúča fotobunky v smere kolmo na smer jazdy a identifikáciou smeru vlaku. Chcelo by to kvôli identifikácii smeru 4 fotobunky, bez jednočipáku by to bolo komplikované, ale zásadná chyba je ešte v neschopnosti zariadenia správne vyhodnotiť situáciu po zapnutí napájania, čiže nespĺňa to podmienku číslo 3. Takže ako je vidieť na nasledovnom obrázku, rozhodol som sa urobiť zákruty pred rozpájaným úsekom a za ním a fotobunkou snímať obsadenosť trasy, ale nielen tej pohyblivej strednej hnedej, ale aj priľahlých úsekov kvôli tomu, aby nebolo možné koľaj odklopiť tesne pred príjazdom rozbehnutého vlaku, ktorý by už nemusel stihnúť zastaviť. Celé zariadenie sa výsledne skladá z troch segmentov – dva oblúky s fotobunkami a jeden rovný segment obsahujúci pohyblivú (hnedú) časť.

    Na obrázku je situácia nakreslená pre moduly 1250mm/30°, vtedy pri šírke vlaku 2cm vychádza chránený úsek na len niečo nad 23 cm, čo na zastavenie vlaku nie je veľa, takže vhodnejšie sú moduly s väčším polomerom alebo použiť viacero fotobunkových párov. V skutočnosti sú vlaky širšie, čiže chránený priestor je väčší. Fotobunky kvôli odolnosti voči okolitému svetlu a potenciálnemu rušeniu budú používať signál určitej frekvencie, ich vzdialenosť je relatívne veľká. Akonáhle fotobunka zaregistruje objekt na sledovanom úseku, vysunie sa elektromagnetická poistka vyklopenia modulu. Vyklopenie bude možné až po odídení posledného vagónika.
  2. Zabránenie vjazdu vlaku na rozpájaný úsek sa dá urobiť dvoma spôsobmi:
    a. elektricky – odpojením dostatočne dlhého úseku pred rozpájaným úsekom, aby vlak spoľahlivo zastavil aj pri dlhej brzdnej dráhe
    b. mechanicky – aby aj v prípade cúvania/postrku alebo veľkej zotrvačnosti odpojeného vagónika sa na trať nič nedostalo.


a. Elektrické odpojenie je zabezpečené pripojením koľají (Railsync, X1) cez relé. Ideálne z hľadiska reálnosti prevádzky by tesne pred priechodzím modulom mohol byť ešte návestný modul, to ale si už bude riešiť autor layoutu. Ak je pred priechodzím modulom stanica, nepredpokladá sa vysoká rýchlosť vlaku. Ale ak je pred ním traťový modul, je možné pripojiť tento traťový modul už do elektriky priechodzieho modulu, aby logika v rozpojenom stave vypla aj traťový modul, a preto vlak zastal z bezpečnostných dôvodov o jeden modul skôr. Toto by som odporúčal napríklad vtedy, ak máme menej zodpovedných fírov a priechodzí modul bude susediť s ostrými oblúkmi s profilom N na vonkajšej strane, kde sa nárazom môže ľahší vagón vykoľajiť a po skotúľaní sa po svahu skončiť aj na zemi.

b. Bez ohľadu na elektrickú ochranu som zariadenie doplnil aj čisto mechanickou zábranou pre prípad, že by sa na rozpájanú trať niečo dostalo aj „neelektrickou“ cestou, čiže postrkom alebo zotrvačnosťou. Toto je však už len naozaj núdzové riešenie na zabránenie pádu na zem. Aby nebola zábrana príliš rušivá a nebol problém so závislosťou mechanických zábran a lúča fotobuniek, je zábrana z priehľadného plexiskla. Pohon bol pôvodne plánovaný motorčekom alebo servom. Mechanická zábrana bude plexisklový kváder vysunutý z priestoru medzi koľajami. Keďže zábrany sa vysúvajú len vtedy, ak je modul odklopiteľný a teda koľaj pomocou fotobuniek je identifikovaná ako voľná, nemôže dôjsť k situácii, že vysúvanie zábrany vlak nadvihne. Ak sa vlak pri náraze na zábranu vykoľají, na RR rozhraní nemôže spadnúť na zem a poškodenie po náraze do zábrany bude stále menšie, než keby padol na zem pri odklopenom strednom dieli. Kvôli výnimke počas montáže moduliska v štvrtej požiadavke je však vhodnejšie urobiť zábrany kompletne mechanické a vysúvali by sa v závislosti od polohy stredového dielu.

Elektrická časť zariadenia poskytuje pre užívateľa tieto voliteľne využiteľné signály:

  • napájanie svetla/zvukového signálu alebo návestidiel atď. počas rozpojenia
  • bežné normované banánikové kontakty pre rozšírenie počtu vypínaných susedných modulov
  • voľné spínacie i rozpínacie kontakty relé, ktoré si každý môže využiť doplnkovú indikáciu alebo ďalšiu automatizáciu.

Z praktického hľadiska je zariadenie doplnené ešte aj LED indikáciou jednotlivých stavov.

Výsledná funkcia zariadenia

Ak chceme trať rozpojiť počas vlaku prítomného už na priechodzom module medzi fotobunkami, tak to nepôjde, pretože elektromagnetický zámok zaisťujúci výklopnú časť v prejazdnej polohe je vtedy vysunutý. Vtedy je aj napájanie trate normálne, aby vlak mohol prechádzať. Semafor pre chodcov je počas stavu prejazdného pre vlak červený. Ak vlak odíde z dohľadu fotobuniek, zámok sa odomkne, rozsvieti sa zelená na semafore a mechanické rozpojenie trate je možné. V okamihu mechanického rozpojenia trate sa kontrolným kontaktom prepnú relátka pre kompletné odpojenie napájania trate, zapnú sa relátka pre prípadné užívateľské návestidlá a dodatočnú výstrahu, zároveň sa vysunú mechanické zábrany. Tento stav trvá až do mechanického vrátenia rozpájanej trate do normálnej prejazdnej polohy a zopnutia kontrolného kontaktu. Vtedy sa relátka vrátia do normálu tiež a trať je opäť prejazdná. V prípade identifikácie vlaku na trati fotobunkou sa aktivuje elektromagnetický zámok, semafor sa zmení na červenú a zámok ostáva uzamknutý až do okamihu opustenia trate vlakom.

Zariadenie by mohlo vyzerať zhruba nasledovne:

 

Výklopná stredná časť (zobrazená ako priesvitná) sa nachádza na ľavom predchádzajúcom obrázku v prejazdnom stave, vpravo je rozpojený stav. K priechodziemu modulu sú pripojené dva oblúky.

Detail robustných pántov je na nasledovnom obrázku. Robustnosť je potrebná kvôli namáhaniu aj v priečnom smere a pánty budú rozoberacie kvôli transportu. Takéto bočné pánty mimo povrch modulu nekomplikujú stavbu krajiny, ktorej by klasický pánt na povrchu v blízkosti koľají zavadzal. Na obrázku je medzi koľajami vidieť aj vysunutú mechanickú zábranu v tvare obdĺžnikového hranola, hoci v prejazdnom stave je normálne pod úrovňou koľají schovaná.

Na nasledovnom obrázku je detail pántov z iného uhla pri odklopenej časti v neprejazdnom stave...

 ...a tu je detail protiľahlej strany. Ružovo je znázornený kolík, ktorý po zatlačení zasúva plexisklovú mechanickú zábranu pod úroveň koľají a zároveň mikrospínačom indikuje polohu vyklopnej časti v prejazdnej polohe. Mechanická zábrana na pántovej strane kopíruje polohu mechanickej zábrany z tohoto „brehu“ a prenos pohybu medzi nimi je cez dlhý bowden popod nášľapnú časť.

Pri nasledovnom bočnom pohľade je vidieť skosenie pohyblivého priesvitného dielu, aby sa pri vyklápaní neodieral o drevenú zvislú pevnú stenu, postupné odklápanie skoseného dielu je znázornené na pravom obrázku. Je zrejmé, že neodieranie nastane pri určitom minimálnom skosení, ktoré závisí od hrúbky odklopnej časti a vzdialenosti od osi otáčania, inými slovami kružnica opísovaná spodným bodom odklopného dielu môže mať najviac jeden spoločný bod so skosením pevného dielu.

 

Otvor s kolíkom v zelenej časti a spodná časť výklopného dielu majú tvar lichobežníkového hranola a tento tvar má oba diely spojiť v správnej polohe aj v prípade vyosenia alebo iného vzájomného posunu týchto dielov.

Na ďalšom obrázku je detail otvoru s kolíkom v prejazdnom stave, čiže ružový kolík je zatlačený na rozdiel od predchádzajúceho obrázku úplne dole, ale zároveň je vysunutý fialový elektromagnet, ktorý lichobežníkový hranol z výklopného dielu upevní. Elektromagnet nesmie narážať do kolíka, kolík je mierne vyosený. Za normálnych okolností nie sú oba vysunuté, ale nemôžu do seba narážať.

Pohľad do vnútorností zelenej opornej časti ukazuje princíp...

...páky na zvýšenie zdvihu ružového kolíka a tým pádom ovládanie mechanických zábran. Tento kolík stláča proti pružine žltý pevný plech otočný okolo modrej osky. V krajnej polohe pri stlačení ružového kolíka úplne nadol, žltý plech potlačí červený kontakt na bielom mikrospínači. Oranžový valec reprezentuje bowden smerujúci dole (budú dva vedľa seba), tento prenáša pohyb na mechanické zábrany. Zdvih bowdenu oproti zdvihu ružového kolíka je úmerný podielu vzdialenosti modrá oska-bowden voči modrá oska-ružový kolík. Toto zvyšovanie zdvihu je na úkor sily zatlačenia ružového kolíka. Kolík je zatlačený pomerne veľkou silou a malým zdvihom, bowdenu pre protiľahlý breh stačí už menšia sila, ale väčší zdvih kompenzuje vôľu bowdenu, aby bol zdvih mechanickej zábrany protiľahlého brehu dostatočný.

Elektronika

Schéma logiky je jednoduchá. Obsahuje dva takmer nezávislé obvody. Prvý vyhodnocuje stav pohyblivej odklopnej časti a podľa toho spína DCC napájanie koľají a pomocných kontaktov. Druhý obvod sleduje fotobunkou prítomnosť vlaku na trati a podľa toho ovláda poistný elektromagnet. Prvý obvod je spúšťaný mikrospínačom závislým od toho, či je pohyblivá časť v prejazdnej polohe alebo nie. Ak je v prejazdnej polohe, tak sú napájané koľaje a aj susedné úseky a pre prípadnú ďalšiu automatizáciu sú kontrolný a varovný signál v stave rozpojenom (alebo 0V). Ak je mikrospínač rozopnutý, koľaje napájané nie sú, kontrolné a varovné kontakty sú zopnuté (alebo 12V). V tomto stave nie je ani napájaná fotobunka. Druhý obvod obsahuje fotobunku a tá priamo ovláda poistný elektromagnet, ktorý zaistí modul v prejazdnej polohe v prípade zaclonenia.

Okrem popisovaných funkcií celé zriadenie poskytuje indikáciu aktuálneho stavu pomocou LEDiek a je možné ho „natvrdo“ prestaviť trojpolohovým prepínačom do režimov:

  • automatika (podľa popisu vyššie)
  • trvale rozpojený (žiaden prejazd vlakom bez ohľadu na mechanickú polohu rozpojovacej časti)
  • trvale prejazdný (trať nie je možné rozpojiť)

Predpokladám, že v prípade uzamknutého priechodu kvôli prechádzajúcemu vlaku počas červenej na semafore nezačne osoba sklopnú časť násilne mykať, voči takejto možnosti zariadenie veľmi odolné byť nemôže. Zámkový elektromagnet sa nachádza v osi trate, tesne pod koľajami, aby aj pri pokuse trať odklopiť počas prejazdu vlaku sa vzájomne minimálne pohol styk koľají. Normálne použitie však predpokladá, že človek začne rozpájať trať len v stave, keď tam nie je blížiaci sa vlak, celá automatika s elektromagnetom, relátkami a indikáciami je len na zabránenie problému v prípade nepozornosti buď fírov alebo „chodcov“ prechádzajúcich peši cez modulisko.

Variabilita

Aby pomerne dlhé zariadenie nemuselo byť výrazne obmedzujúce pre návrh layoutu, zapracoval som aj variabilitu. Zariadenie obsahuje totiž okrem rovnej rozpájacej časti ešte dva oblúky, tak prečo ich neurobiť zameniteľné. Takto je možné urobiť podľa potreby z celej zostavy buď oblúk (v hornej časti nasledovného obrázku) alebo esíčko s vyosením trate (dole).

Potom aspoň jeden z oblúkov musí mať dve fotobunky a normované čelo na oboch stranách. A keď jeden z oblúkov musí mať obe normované čelá, tak prečo nepostaviť oba oblúkové moduly úplne štandardným postupom. Potom sa môžu použiť v layoute aj samostatne bez priechodzieho dielu. Ich jedinou odlišnosťou od bežných modulov je existencia fotobuniek, maskovaných terénom alebo budovami alebo inými traťovými objektami.

Súvisiace články:
Priechodzí modul 3 (04.06.2012)
[Akt. známka: 0,00 / Počet hlasov: 1] -      + 

Pridať nový komentár

pudl 06.08.2011 20:00:39

zajímavé řešení, napadlo mě použít na obou stranách odvratnou vyhýbku, která by se přehodila po zvednutí.kolej by byla bez napětí.to by se zapínalo pouze při vyjíždění od zarážedla.zajímali by mě detaily k opto závoře.pavel

Reagovať

dano 12.08.2011 21:51:20

re:

ahojte, mna este napadlo prepolovat dcc v polajach na rozhraniach. toto opatrenie by zastavilo aj vindobonu, ktora by inak potrebovala cca 1,5m usek bez napajania :( t.j. lepsi skrat pri neopravnenom prejazde ako vypnut. kolko skratov zazivame v stanici na vyhybkach? ruku na srdce, toto by vobec nevadilo. danom

Reagovať

zdeno 07.08.2011 07:39:50

jeste mne napadlo, vysouvaci desticka na pruzinke, ktera by se na prazdne strane automaticky vyklopila nebo vysunula nad uroven kolejiste. strana se zdvihnutym modulem je chranena automaticky a druha strana tou destickou. potom by nebylo treba nic jineho nez odpojeni dcc pri zdvihnuti. --- desticka muze a nemusi byt na celou sirku modulu a zasunovala nebo zaklapela by se vahou modulu.

Reagovať

harmi 07.08.2011 11:46:11

dik za pripomienky. re: pavel: odvratna vyhybka je dobry napad, bolo by to modelovejsie, ale vyzadovalo by si to priechodzi modul dlhsi, aby bolo kde vyhybky dat a snazim sa o minimalizaciu dlzky. ohladne optozavory este detaily nie su, akurat ako snimace planujem tsop17xx, ktore su rozumne odolne voci statickemu svetlu rozlicnej urovne i neonkovym a podobnym blikaniam. neviem, ci to ma vyznam riesit, ale predbezne som uvazoval o maximalnej blbovzdornosti aj proti saboterom s tv ovladacom alebo inym podobnym falosnym zdrojom signalu, cize irledka by vysielala nepravidelne bursty, pricom by sa porovnavalo to, co vysielac posiela do ir ledky a co je prijimane snimacom. tak by bolo jasne, ze ci snimac dostava presne to, co by mal dostavat, alebo sa ho niekto snazi oklamat. ale to je asi uz moc paranoidne. re: zdeno: nuz ano, taketo by zjednodusilo celu mechaniku, ale zase narazame na blbovzdornost. totiz nechcem, aby niekto mohol zacat dvihat odklopnu cast, pokial je uz na trati nieco p

Reagovať

harmi 07.08.2011 11:47:49

nejako to nevoslo: re: zdeno: nuz ano, taketo by zjednodusilo celu mechaniku, ale zase narazame na blbovzdornost. totiz nechcem, aby niekto mohol zacat dvihat odklopnu cast, pokial je uz na trati nieco prilis blizko. tvoje riesenie by bolo dostatocne pre "uvedomelejsich". lebo ak niekto nadvihne vyklopny diel len 2cm napriklad, na pantovej strane vlak moze na vyklopny diel vojst, tvoja zabrana by fungovala az pri podstatne vacsom odklopeni. ja aj pre pripad bez elektriky tam davam mechanicke zabrany, ktore pri nadvihnuti vyklopnej casti este len par milimetrov cez pakovy "zosilnovac" vyrazne vysunu plexisklovu zabranu na oboch stranach.

Reagovať

marttin 08.08.2011 13:28:12

myšlenka je to určitě zajímavá a vymyslet 100% funkční zařízení může být zajímavá práce. ale má to jeden základní předpoklad nebo problém, že takové řešení resp. zařazení takového modulu do moduliště neřeší normy fremo , zababov , ostramo , railnet a já nevím které jiné . pochybuji , že by takový modul zařadil nějaký organizátor do moduliště . lidský faktor je prevít a riziko připadné katastrofy je výrazně vyšší než bolesti z ohlých zad při podlézání modulů. já za sebe říkám, že takový modul bych do provozu v žádném případě nezařadil . místo vymýšlení podobných řešení bych se pustil asi do stavby nějakého konkrétního modelu . ale to je můj názor

Reagovať

harmi 09.08.2011 11:34:48

re:

re: marttin: ahoj, necital som vsetky normy asi dostatocne podrobne, ale voci zababov tt-csd ver2.0 som rozpor nenasiel. snazil som sa pri navrhu o maximalnu blbovzdornost, realne riziko je tu az vtedy, ak nastanu 4 podmienky sucasne: 1/ fira nedava pozor, 2/ chodec cez modulisko nedava pozor 3/nezafunguje elektricka ochrana, 4/nezafunguje mechanicka ochrana. takze nevidim v tom o nic vacsie riziko nez zapichnut neautorizovany ovladac alebo stratit iducu masinu z dohladu, kde staci chyba jedneho cloveka a problem je. nn obluk normam vyhovuje a za bezpecny by som ho az tak nepovazoval. mas pravdu v tom, ze organizator urcuje podmienky a ak sa aspon s jednym na zaradeni vopred nedohodnem, tak to vyrabat ani nebudem. ale aj pred prvymi autami musel utekat clovek s cervenou zastavkou...

Reagovať

balky 09.08.2011 11:50:12

ako nezainteresovany si myslim,ze toto je genialny napad..mozno aj prilis sofistikovany..otazka znie - musi byt az tak blbuvzdorny, ked sa urcia terminy jeho pouzivania...napr. len ked sa nebude jazdit, pri skladani modulov a pod...pri jazdeni by bol zamknuty...a aj keby sa jazdilo, myslim,ze nikto nie je taky blb,aby odklapal modul v case,kedsa blizi vlak...a samozrejme.za sebou ho hned zatvoril...

Reagovať

harmi 10.08.2011 10:13:49

re:

dik, blbovzdornost som si dovolil rozpracovat kvoli tomu, ze moze si niekto nieco nevsimnut, zabudnut a naozaj pad masinky na zem nikto nepotrebujeme. a je velmi zjavne aj z marttinovho komentara, ze obavy tu su, takze som si viac-menej isty, ze bez ochran by to bolo na beznom (nekomornom) stretnuti uplne nepouzitelne.

Reagovať

balky 10.08.2011 10:38:12

re: re:

ak by sme mali obavy za kazdych okolnosti, vzdy a vsade, tak napr. nevyjdeme autom z parkoviska, lebo co ak do nas ktosi vrazi.a auto je neporovnatelne drahsie ako zeleznicny model. je to najma o dovere, ze aj ten druhy vodic, tak ako ja , ty, bude dodrziavat urcite vseobecne pravidla. ak by sa podobne pravidla urcili aj pri manipulacii s tymto otvaracim modulom, tak si myslim,ze obavy su namieste. ved si vezmime priklad z velkej zeleznice, ze za dopravnu prevadzku zodpoveda vypravca. ak by bol modul umiestneny blizko stanice, tak clovek,ktory chce prejst, sa najskor spyta vypravcu ci moze,ci nejde nejaka suprava. predpokladam,ze ten prechadzajuci clovek je tiez modelar, kedze do layoutu maju vstup len vybrani ludia a ma urcity vztah k modelom a uvedomuje si ich nachylnost na poskodenie. a ak by to mal byt radovy navstevnik, tak dovnutra smie ist len v sprievode spoluorganizatora akcie. chapem,ze cim lepsie zabezpecenie, tym mensia moznost nahodnej nehody a poskodenia modelu, ale obcas

Reagovať

MarTTin 14.08.2011 23:05:45

Díval jsem se na zababovské normy HO a TT a opravdu žádná z nich vysloveně nevylučuje použití podobného modulu. Nicméně základní princip modulovky je ten , že do haly naskládáme několik desítek nebo set metrů modulu pěkně nepřerušovaně za sebou a jezdíme po nich . A pokud je to potřeba tak je podlézáme abychom se dostali na druhou stranu modulu . Jákekoliv přerušení moduliště může být potenciálně zdrojem problémů a o to jde v prvé řadě . To bude asi ten hlavní důvod proč moduláři na západ od Česko-Slovenska za 25 let své existence nevymysleli a nepoužívají něco podobného nebo ještě lepšího . Asi nezbyde nic jiného než to posatvit a přesvědčit organizátora setkání aby tvůj modul zařadil do moduliště a pak se uvidí. Při náročnosti konstrukce modulu a jeho zabezpečovacího zařízení proti lidské blbosti vidím navrhováné nápad jako zajímavý úkol ale bez reálného využití .Čas a energii bych raději věnoval stavbě modelu něčeho reálnějšího .

Reagovať

zdeno 26.08.2011 20:36:39

zase se objevil jeden(nebo vic) , ktery by chtel prikazovat (doporucovat), na co ma dotycny obetovat svuj cas a penize. S tim mam opravdu bohate zkusenosti a kazdemu takovemu exotovi doporucuji neco vymyslet a prosadit.
---
Je zajimave, ze potom, co se danou vec podari prosadit, tak najednou se najde spousta lidi, kteri to oceni. Viz Loconet boxy, plechove krabicky od PC na boostre, letmo ulozene nohy a dalsi veci, na ktere si ted nevzpomenu.
Vsadim se, ze ted se najde kopec lidi, kteri budou tvrdit, ze prave oni to prosazovali a vymysleli.
---
Lenost je hnacim motorem pokroku.

Reagovať

PBur 05.10.2011 11:39:24

Kluci, zavital jsem nahodne, co je u Vas noveho...a tady toto mne zaujalo. Ne ale pro své řešení, ale pro zcela zcestnou myšlenku jako takovou. Takže diplomaticky - Martin to napsal pekne. Chtěl bych vidět nejaké setkání, kde by těchto prolejzacích míst bylo víc...kolik spadlých modelů by na něm asi bylo. Už si vemte jen tu vratkost celého moduliště a situaci, kdy tam budete něco otvírat a zavírat. A to nemluvím o přesnosti uložení...pokud by jste chtěli aby to fungovalo bez problémů, konstrukce bude natolik robusní, že Vám auto pěkně ztěžkne...Ono nakreslit ve sketchi lze lecos. Každý ať si věnuje energii čemu chce, ale pokud bych měl zařadit něco takového do moduliště, s omluvou bych to odmítl.
Pavel Bureš - senior layout manager TT CSD :-)
Ahoooj!

Reagovať

harmi 12.10.2011 18:03:53

Re:

Ahoj, dik za senior nazor. Nuz asi mi naozaj nic neostava, len sa dohodnut s inym organizatorom, postavit a testovat. Nevylucujem, ze je to slepa ulicka, ale preco to neskusit. Ochrany som uz vysvetloval a s nimi podla mna clovekovi pri vedomi masina padnut na zem vdaka odklapaniu nemoze. Priecna stabilita bude len o nieco horsia nez bezny modul, podstatne horsie to bude so stabilitou pozdlznou, tam je veru dost priestoru na tvorivost. dik, ph

Reagovať

jki 06.10.2011 18:42:35

myšleinky

Ahoj Pavle, oceňujem tvoj názor, ale niekedy sa aj zo scestnej myšlienky môže zrodiť geniálny nápad... No nepáči sa ti to, ok. Ale ja by som to nezatracoval... ono existujú aj modulové stretnutia mimo zababov, a napr. na výstave, pri jazdení na 1m vidím tomu uplatnenie

Reagovať

Petr N* 77 01.09.2012 22:51:14

Jaké jsou po roce zkušenosti? P*

Reagovať

harmi 02.09.2012 11:49:04

Re:

Toto bol este len zamer a koncept, podla mna celkom uspesna premiera bola v Kokave az v juni tohoto roka, cize ma to za sebou len jedno stretnutie. Textovy popis finalneho riesenia a tri "autorske" poznatky z neho tu: http://www.railnet.sk/comment.php?akce =fullview&cisloclanku=2012060001. O tri tyzdne to bude instalovane v Bernolakove, zatial je zaujem o dalsie dva kusy, takze isto este bude prilezitost na vylepsovanie.

Reagovať

MarTTin 25.09.2012 14:29:18

Osobně jsem si vyzkoušel průchozí modul na akci v Bernolákově
Po technické stránce nelze konstrukci nic vytknout , modul je plně funkční . Ale na setkání se potvrdilo , že když selže lidský faktor tak může dojít k maléru . V tomhle případě naštěstí bez pádu modelů na zem . Harmi máš to opravdu perfektně udělané , ale platí co jsem ti ostatně řekl v Bernolákově , že z toho mám smíšené pocity a je pouze na organizátorech zda modul budou používat .

Reagovať

harmi 26.09.2012 10:27:14

Re:

OK, len doplnim, ze ludsky faktor zlyhal tak, ze a/ modul nebol pocas prevadzky zamknuty obsluhou nadriadenej stanice a b/ pocas prejazdu vlaku ho nadvihlo prilis samostatne dieta, ktore malo vysku oci asi 40cm pod urovnou kolaje a vysypalo tym vlak vedla kolaje. Ak by som bol vsak implementoval fotobunkovu kontrolu obsadenosti mostu ako to bolo spomenute v clanku, cize most sa zamyka automaticky pocas pritomnosti vlaku na moste, toto by sa nemohlo udiat. Prave v pokracovani na http://www.railnet.sk/view.php?cisloclanku=2012060001 spominam v bode 2 odstavca Nerealizovane ochrany, preco som fotobunky uz neriesil. A najlepsie na tom celom bolo to, ze to bol prave moj vlak, 555.0259+4xCey3.

Reagovať

Pridať nový komentár