Mnohí z nás nájdu vo svojom „vozňovom depe“ starší plošinový vozeň z produkcie pána Zeukeho či neskôr zoštátnenej firmy pod názvom BerlinerTTBahnen. Vyrábal sa od začiatku 70-tych rokov minulého storočia až do roku 2000. Tu je návod na jeho jednoduchú a nenáročnú modernizáciu.
Vozne boli produkované s rôznym nákladom alebo aj bez nákladu. Verzia bez nákladu mala pribalené kovové nasúvacie klanice. Pôvodne tvorili náklad 2 osobné autá Wartburg 311, 2 nákladné autá IFA W 50 v prevedení valník alebo 2 kusy 20-stopových kontajnerov rôznych farieb a popisov. Neskôr pribudol ako náklad plastový výlisok „dosiek“ a produkciu uzatváral náklad „ originálnej guľatiny“. Samotné vozne boli čierne a bez popisu.
Vozne staršej produkcie mali plechové vložky s priehlbinami na hrotové uloženie náprav a plechové „držiaky“ kontajnerov. Kontajnery mali na spodnej časti prilepený magnet, pomocou ktorého „držali“ na vozni aby v zákrutách alebo na výhybkách nepadali. Neskôr pri úprave formy vozňa boli plechové vložky uloženia náprav vynechané a plechové „držiaky“ kontajnerov nahradené malými kolíkmi, na ktoré sa kontajnery nasadili. Tiež sa prestali používať magnety na spodnej časti kontajnerov.
Nakoľko väčšina čitateľov sa venuje modelovaniu a úprave vozňov ČSD / ČD-ČDC / ŽSR-ZSSKC, vyhľadával som na internete (www.parostroj.net) a aj vo vlastných zdrojoch.
Skutočný vozeň, ktorého model som upravoval, na našich tratiach asi nejazdil. Ale svojou stavbou sa najviac podobá na nízkostenný vozeň radu Nsk vyrábaný v rokoch 1963-66 vo Vagónke Česká Lípa v celkovom počte okolo 2600 kusov. Nakoľko mali tieto vozne odklopné (demontovateľné) bočné a čelné steny, používali sa aj ako plošinové prípadne iba s klanicami. Mnohé z týchto vozňov prešli už pod novým označením Kbkks od bývalých ČSD po rozdelení Československa ku následníckym spoločnostiam ČD a ŽSR, z ktorých sa neskôr nákladná doprava odtransformovala do ČD Cargo a ZSSK Cargo. Skutočný vozeň má dĺžku cez nárazníky 16,24 m, čomu by zodpovedala dĺžka modelu cca 135 mm. No tento model má dĺžku iba 118-119 mm, čo by zhruba zodpovedalo v skutočnosti vozňu radu Kns vyrábaného vo Vagónke Česká Lípa od roku 1991 v počte okolo 250 kusov. Je na modelároch, na ktorú verziu vozňa sa budú orientovať.
Rozdelil by som ju na 3 kroky:
Pri tomto kroku si pomôžem „fotonávodom“.
Na hornej strane vozňa pri čelníkoch sú smerom von od pozdĺžnej osi vozňa dva jazýčky.
Jazýčky ohneme o 90° smerom hore.
Otočíme vozeň „dolu hlavou“ a malým skrutkovačom opatrne vypáčime plechový držiak.
Celý plechový držiak spriahadla teraz drží iba v zadnej časti na roztlačenom plastovom kolíku.
Po odňatí plechového držiaka ostane okolo kolíka „omotaná“ pružinka, ktorá nám určite na niektorých starších modeloch chýba. A ak nechýba nám, určite chýba niektorému inému TT-modelárovi.
Po stiahnutí pružinky už nič nebráni montáži kulisy. Ja som použil kulisu, ktorú pod katalógovým číslom 74/6020 ponúka najbližší predajca modelovej železnice a táto kulisa je pre tento vozeň priam stvorená.
Nevyžaduje totiž žiadne veľké brúsenie a vyhladzovanie.
Stačí na spodnú stranu vozňa naniesť husté lepidlo – ja som použil rámiky plastových stavebníc rozpustené v toluéne. Rovnako dobre a podstatne rýchlejšie je husté sekundové lepidlo. Kulisa sa svojou zadnou časťou opiera o držiaky brzdových zdrží a prednou časťou o spodnú časť čelníka. Proste tam sadne ako uliata.
Pri lepení treba dbať na to, aby bola kulisa rovnobežná s plochou vozňa a aby sa lepidlo nedostalo do kulisy. Na toto skutočne POZOR!!!
Po zaschnutí lepidla, zasunutí nami používaného typu spriahadla, odskúšaní a nastavení výšky šachty (a jej zaistení lepidlom) môžeme pokračovať druhým krokom.
Tento krok sa čiastočne netýka majiteľov vozňov staršej produkcie, ktoré boli už z výroby vybavené plechovými vložkami uloženia hrotov náprav. Pri správnom natočení vozňa proti svetlu vidieť nad imitáciou listových pružín malú kovovú plôšku – jazýček upevnenia plechovej vložky.
Do starého vozňa možno priamo iba vložiť nové nápravy priemeru 8,3 mm alebo 7,7 mm podľa toho, či budeme mať vozeň Nsk/Kbkks (súkolia priemeru 1000 mm), alebo vozeň Kns (súkolia priemeru 920 mm). Pôvodné nápravy sú teda nemodelové, nakoľko nezodpovedajú žiadnemu priemeru.
Ale ani pre majiteľov novších vozňov nie je tento krok povinný. Nápravy možno vložiť aj tu priamo do plastu. Mosadzné ložiská slúžia hlavne na zlepšenie jazdných vlastností vozňa a zníženie jazdného odporu. A hlavne majú význam pri montáži nových sústružených náprav namiesto starých plastových.
Návod na montáž ložísk je na stránke výrobcupreto som nerobil fotodokumentáciu. Považoval som to za urážku technickej zdatnosti čitateľov.
Ako základ pre tabuľku slúži plastová doštička prilepená zvisle pod rámom vozňa k spodnej výztuhe v jeho ľavej polovici. Doštička sa môže umiestniť až po vnútorný držiak brzdovej zdrže. Veľkosť doštičky závisí od veľkosti popisov. Na trhu je viacero dodávateľov, preto si každý vyhotoví doštičku podľa popisov, ktoré zoženie.
Samozrejmosťou je aj nové farebné prevedenie vozňa. Ak chceme vozeň hnedý, nafarbíme ho celý až po prilepení tabuľky pre popisy (ešte pred nalepením popisov).
Ak chceme vozeň čierny (takéto použitie nemám zdokumentované), stačí natrieť tabuľku pred prilepením k vozňu.
Ja plánujem 2 vozne použiť ako spojovacie vozne pre pripojenie „ruských cisterien vybavených automatickým spriahadlom SA3“ (v skutočnosti pevné spojky upevnené pružinkou), preto budú mať kulisu iba na jednej strane. Vozne budú modré a budú mať popisy ČSD Ux.
Vo veľkosti H0 takýto model ponúkal ČStrain pod kat. číslom 62039 v prevedení Nsk-Ux ŽSR.
Mám doma nejakú zásobu kulís PEHO s pružinkou, ale tie na tento vozeň až tak nesedia a ich montáž je oveľa náročnejšia a prácnejšia. Vyžaduje viac brúsenia a veľa nastavovania a dopasovania. Použitím mnou popisovaných kulís odpadá viac ako polovica práce a vymeriavania. Stačí jednoducho nasadiť a prilepiť.
Pri osadení nového spriahadla do pôvodného držiaka s pružinkou sa mi zväčšila vzdialenosť medzi nárazníkmi a spojenie pripomínalo železničné modely na začiatku 70-tych rokov minulého storočia. Teraz môžem vozne plnohodnotne používať s novými spriahadlami osadenými v šachte.
A podstatne sa zmenili jazdné vlastnosti, hlavne pri sunutí cez odbočné vetvy výhybiek. Že sa v konečnom dôsledku zníži zaťaženie motorčeka lokomotívy (a aj digitálneho dekodéra) a predĺži sa jeho životnosť, to tu už ani písať nemusím.
Mnohí sa opýtajú, načo toľko práce so starým vozňom, ktorý aj tak bude iba nejakou kvázi napodobeninou skutočného modelu. Možno majú pravdu, ale ruku na srdce, aký vzťah máme k modelu, ktorý si kúpime a aký k modelu, ktorý si sami dotvoríme podľa svojich predstáv. Ja si viac cením tie druhé.
A keď sme pri cene, celá úprava ma stála cca 10 Eur na jeden vozeň. Počítam iba materiál. Môj čas nepočítam, robil som to pre seba a mám z toho radosť.
K tomuto článku nebol doposiaľ priradený žiadny komentár!
