V predchádzajúcom diele tohto seriálu sme si trošku odskočili od zarastených plôch k vyšliapaným a vyjazdeným cestičkám, ale teraz sa vrátime naspäť.
To odbočenie bolo viac – menej schválne, lebo prašné chodníky a cestičky sa v zeleni vyskytujú veľmi často. Na rozdiel od skutočnosti ale vznikajú na modeloch opačne. Najprv vyšliapeme (vyjazdíme) cestičku a potom necháme okolie zarásť...
Aké sú spôsoby zarastania? Nakúpime semienka zakrslých rastlín, zasadíme, polievame, plejeme, pravidelne prihnojujeme a kosíme. Po približne 150 rokoch starostlivosti dosiahneme kvalitný anglický park . Ak sa nám tento spôsob zdá príliš náročný na čas, vymyslíme si náhradné riešenia...
Upravený terén, ktorý je pripravený na výsadbu. Kde sú tí záhradníci?
Dnes medzi modelármi „letia“ hlavne statické trávy, ktoré sa nalepujú vysokonapäťovými zdrojmi, alebo sa kupujú „koberce“ s požadovaným porastom. Pri diskusiách to občas vyzerá, že kto nemá statickú trávu, tak nie je cool modelár. No ani takáto metóda nie je zárukou 100% úspechu. Ako sa hovorí, niekedy je menej viac. Totiž pokryť celý modul (koľajisko) statickou trávou je ľahké, ale veľa času zaberie premýšľanie a metóda postupných jemných krokov. Ak nanesieme bez rozmýšľania trávu iba tak, zväčša dosiahneme iba plochu podobnú golfovému ihrisku. A takúto plochu zväčša nedokáže rozihrať (rozbiť) ani dostatok stromov, alebo kríkov. Niekedy „obyčajný“ posyp molitanom nasimuluje vzhľad skutočnosti lepšie, ako drahé koberce statických tráv (PS: nie som odporcom statickej trávy a kobercov, iba sa snažím naznačiť ich rozumné používanie).
Ako teda postupovať.
V prvom rade si musíme uvedomiť, že je veľkým rizikom robiť veľké plochy jednotným vzhľadom, jednou metódou a materiálom. Už plocha 20 x 30 cm veľmi „bije“ do očí. Samozrejme násilné rozdelenie do pásov tiež nie je vhodné. Plochy musia plynulo nadväzovať a postupne sa meniť. Tak, ako sme vytvárali podložie (rôzne zeminy a prachy a potom piliny), tak musíme postupovať aj pri posýpaní s molitanmi. Metóda je úplne rovnaká. Podložie buď natrieme, alebo postriekame lepidlom, posypeme posypom a znovu prestriekame. Takto vrstvíme rôzne farby a zrnitosti. Ak nemáme možnosť sadiť statickú trávu vysokým napätím (flokovačkou), môžeme aj my sem tam buď do kvapky lepidla prilepiť chumáč chlpov, alebo je možné vyššie trávy a rákosie sadiť nástrojom z ihly. Ako materiál môžete použiť vlákna získané z prírodných špagátov (napríklad sisal).
(na miesto, kam ideme vlákna zatlačiť dáme najprv lepidlo).
Suchá šachorina zo sisalového špagátu vyrábaná nástrojom z ihly.
Jozef sadí do lepidla rôzne molitany.
Pár príkladov pekne urobených modulov s použitím molitanov:
Svetlé a tmavé plochy podkladu a kríky rozbili monotónnosť krajiny.
Dva moduly zazelenené iba molitanmi sú vysoko hodnotené napriek tomu, že tu autor nepoužil statickú trávu – vždy ide o celkový dojem (postup výroby týchto modulov popisuje autor v článkoch: Zástavka Horná Štubňa obec a Horná Štubňa obec ).
Na tomto oblúku je vidieť, ako pomôže krajine rozdelenie do menších plôch. Či už chodníkom, alebo kríkmi. Rovnako si všimnite použitie rôznych farieb posypov. Vľavo vzadu na predchádzajúcom module jednoliata plocha kričí po nejakej úprave. Môže byť aj poľom, ale aj tu by bolo dobré naznačiť aspoň priestor, kadiaľ na pole vchádza poľnohospodárska technika na pole.
Detail predchádzajúceho oblúku. Drobné rôznorodé kríky oživujú krajinu.
Výborne zalesnený kus trate. V okolí stromov nám statická tráva vôbec nechýba.
Oči sa pasú na stromoch a kríkoch...
... a na ďalšom module je nádherne urobená skala – opäť veľmi oživujúci prvok
( tvorbe skál bude určite venovaný niektorý z ďalších dielov).
Na ďalších obrázkoch je vidieť, prečo má zmysel aj plochu, ktorú budeme zatrávňovať statickou trávou najprv posypať molitanovým posypom a niekedy aj po zatrávnení molitanom doplniť.
Takže nabudúce o metóde, ktorú som dnes ako keby zatracoval – zatrávňovanie statickou trávou, alebo inak flokovanie.
Marian Pavúk Paulini
