Pôvodne som chcel písať úplne iný článok, ale niekam sa mi stratila fotodokumentácia. Pokiaľ ju nenájdem ani nebudem hovoriť o čom to malo byť.
Tému ktorú teda dnes otváram, nie je nová. Ale keďže práve dorábam rozširovací modul pre moju stanicu, na ktorom nemôžu chýbať výhybky, je táto téma pre mňa silne aktuálna.
Rád sa s Vami podelím o výsledky môjho ďalšieho bádania v oblasti prestavovania výhybok. Možno sa zdá, že už bolo všetko napísané, možno som len ja opäť objavil Ameriku. Posúďte sami.
Sú to skoro už štyri roky čo som robil prvé pokusy a inštalácie výhybok na svojich moduloch. Z tohto snaženia vyšli tieto články:
Iste silne inšpirované článkami na:
Medzi segmentami stanice mám 37 pinový CANON konektor a do pultiku mi ide až 60 pinový trojradový 
. Viac menej je to skoro už jedno, lebo je to zapojené a funguje to.
. A teda už nemám voľné piny na konektoroch.Normálne sa to robí takto:
Ako je na obrázku vidieť. Vedenie obsahuje 3 vodiče. Jeden "spoločný" a dva riadiace. T.j. keď mám 10 výhybok. Počet vodičov vo vedení je 10*2+1 = 21.
Keďže motorický prestavník má v sebe motor, ktorý behá sem a tam podľa polarity, je možné to vyriešiť aj takto:
Tu vedenie obsahuje len 2 vodiče. Jeden "spoločný" a jeden riadiaci. T.j. keď mám 10 výhybok. Počet vodičov vo vedení je 10*1+1 = 11. Čiže šetrím 10 vodičov 
.
Moje ďalšie úvahy museli samozrejme ísť aj týmto smerom. Doteraz som používal len zvýraznenú polohu prepínača LED diódami. Keďže som začal mať problémy s prestavovaním výhybok (možno aj napatinovaním koľají - aj keď sú to už 2 roky stále lepia jazyky) rád by som tento problém vyriešil úplne. T.j. nie len poloha čo by mala byť, ale skutočné prestavenie. T.j. že motor dobehol do koncovej polohy a je pripravený na beh späť.
Keď zoberiem fakt, že motorický prestavník má v sebe prepínač, ktorý prepne na druhý kontakt v krajnej polohe - tým sa zabezpečí koncové vypínanie. T.j. ak by som použil dostatočne malý prúd, ktorý neroztočí motor. Pre istotu ešte menší ako malý. Takých cca 1-5mA. Potom by si motor ani nevšimol, že sa musí točiť späť a pekne by mi signalizoval, že je pripravený v krajnej polohe ísť spať a teda že prestavenie bolo úspešné.
Upgrade hornej schémy je až neuveriteľne jednoduchý. Nakoľko celé zariadenie je napájané striedavým napätím a teda LED-ky by pri signalizácii nepekne blikali, premostil som ich ešte elektrolityckým kondenzátorom.
Ako to funguje (Ospravedlňte kvalitu obrazu, ale bolo to nutné aby na fotke bolo vidieť, že LED svieti):
Prepínam na jednu stranu.
A na druhú stranu.
Ako je vidieť na nasledujúcom obrázku, na poslednej verzii ovládacieho pultu používam v mojej žst. Tomášov vysvietenie vlakovej cesty. Mám na to jeden pragmatický dôvod. Keď sú len LED-ky pri každom prepínači zapojené tak, že ukazujú smer prestavenia bez vzájomného premostenia, tak sa stráca vizuálna stránka postavenia cesty. Musel som preto často dlho študovať "a akože sú tie výhybky postavené? Je cesta nastavená správne?".
Pult v žst. Tomášov s vysvietenými postavenými cestami.
Preto budem hľadať spôsob ako túto vlastnosť pultíku zachovať. Jedno riešenia sa mi núka hneď. Otázne či je jediné a či je optimálne. Riešenie pultíku je zameniť LED-ky v zapojení spätného hlásenia za optočleny. Spínacie tranzistory optočlena potom použiť na sledovanie kaskády postavenia vlakovej cesty. 
Verím, že moje opätovné objavenie Ameriky, pomohlo vyriešiť problém aj niekomu inému.
Váš
DanoM
prečo nie dcc? odbúralo by sa tých 60!!! drôtov a riešenie pultu by bolo nesmierne elegantné a jednoduché.... a medzi pultom a modulmi by stačili drôty dva...
ahoj alexander, áno prečo nie dcc. toto bola moja nočná mora a je to pekná téma na článok a samozrejmä na diskusiu. v krátkosti: moje my?lienkové pochody ma viedli k tomu, aby som medzi modulmi mal len jeden konektor a keď som spočítal, ?e potrebujem: 1/ silové dcc do koľaji 2/ napájanie dcc zariadení 3/ napájanie koncových zariadení (výhybky, návestidlá, osvetlenie, ...) 4/ zbernicu pre ovládače 5/ zbernicu pre zariadenia 6/ prepojania koľajovych obvodov tak mi to vy?lo len o niečo menej vodičov ako v tejto popisovanej analogovej klasike. iste medzi pultíkom a modulmi by toho bolo výrazne menej, ale musel by som rie?i? dcc pultík. s jki a gabom som preberal mo?nosti locoio, gabom mi nakreslil aj plo?áky, aby som si vedel overi? veľkos? a mo?nosti vytvorenia pultíku.... t.j. nie je to jednoznačné. ovládanie stanice cez dcc je pekné, ale keď nechce? pou?i? pc na simuláciu reléovky ....
skúsim teda popísať ako to mám ja: rozhranie x1 - súčasť modulu, rozhranie x3 - nie je súčasťou modulu, - je jedno ako bude ovládané príslušenstvo, budú vždy, takže nemá zmysel ich nejak započítavať. ovládanie príslušenstva - 2x2 vodiče pre: a) dcc - riadenie dekodérov príslušenstva, jeho usmernením zároveň napájenie pre návestidlá a osvetlenie (staničné lampy, budovy....) b) str. 16 v - napájanie dekodérov výhybiek. používam prestavníky peco, takže kôli ich prúdovej "žravosti" sú napájané samostatne. (nie je to ale nutnosť, šlo by to tak isto z dcc, ale pri prestavovaní výhybiek by blikali svetlá...) suma sumárum medzi modulmi 2x2 vodiče a 2x2 konentory. ovládací pult momentálne som v núdzovom režime, príslušenstvo ovládam pomocou piko digi 1. v ruke ir ovládač, na module ir prijímač, takže žiadny kábel!!! :-)) ale samozrejme plánujem pult. tiež som sa pohrával s myšlienkou na locoio. ale je to čudo zbytočne komplikované, drahé a spolupracuje iba sa
ale samozrejme plánujem pult. tiež som sa pohrával s myšlienkou na locoio. ale je to čudo zbytočne komplikované, drahé a spolupracuje iba samo so sebou. a je nutné pc a locobuffer pre počiatočné nastavenie. moja idea: dcc kodér + booster, prípadne nanox + tco (tu je možnosť prípadného využitia pc k tej vyrtuálnej reléovke). ovládanie klasicky - prepínače. indikácia - led riadené dekodérom (dcc povel pre príslušenstvo = dcc povel pre led). medzi pultom a modulom dva vodiče (napájanie prestavníkov nie je z pultu ale je privedené priamo na modul). všetko overené, jednoduché, x krát replikované konštrukcie. pre úplnosť treba ešte uviesť možnosť ovládať veškeré príslušenstvo po zbernici s88-n. síce už osem vodičov, ale naviac spätná väzba.
je to silne zavisle na pouzitych prestavnicich. teda neni to univerzalni a jde to pouzit jen u prestavniku, ktere maji koncovy doraz. --- tyhle prestavniky se blbe digitalzuji, proto pouziti digitalu neni zrovna vhodne. tim myslim nutnost pouziti obou polarit napajeni nebo mustkove zapojeni.
jednou z možností je použitie dekodérov príslušenstva pre ovládanie serv. tie sú na prestavovanie lacnejšie spoľahlivejšie a efektívne nastaviteľnejšie na výhybky sw. vlastné ovládanie je však možné aj z klasického pultu, nakoľko switchpilot servo umožňuje aj ovládanie 16v ac. dcc centrála je nutná len pri aktivovaní režimu "samoučenia" sa modulu. modul ponúka aj možnosti zberu informácií. pri použití akejkoľvek štandardnej centrály (lenz, uhlenbrock, esu) je možné využiť aj ext. ovládač s možnosťou ovládania príslušenstva.
dobrý deň, aj mám doma práve taký istý problém ako vy, staviam si doma model a práve sa venujem elektroinštalácii. ja mám tú výhodu že mám prestavníky so spätným hlásením polohy, ale riešim problém so snímaním obsadenia koľaje. na menšie úseky používam optokontakty ale na dlhé koľaje je to nepraktické. chcem sa spýtať či nepoznáte nejaké riešenie. za odpoveď veľmi pekne ďakujem
dobry den, ak pouzivate dcc na ovladanie masin je najvyhodnejsie pouzit snimanie zataze na kolajach. je to mozne vytvorit roznymi sposobmi. 1/ antiparalelne diody a ubytok na nich merat - http://www.mtbbus.cz/dcc/det_dcc.htm 2/ transformator - http://www.afticarr.com/electronics_bod.html ak nepouzivate dcc je v principe mozne pouzit to iste, ale potom to bude fungovat len v tedy, ak bude usek napajany - t.j. ak bude masina stat nebude signalizacia nic signalizovat. danom
v zasade existuji dva druhy snimacu polohy, liniovy a bodovy. bodovy je treba optoclen a linovy je detekce odberu proudu v nejakem useku. --- reseni je spousta, i na tomhle webu je jich nekolik, ale vsechno zavisi na stupni digitalizace. pokud chces jen videt, ze tam neco je, je to uplne jine, nez udelat nejakou akci na zaklade zjistenych skutecnosti.
závisí na riešení. ak dcc, potom je efektívne full dcc, t.j. s pc a sw, čo všetko zjednodušuje. jeden snímač na vjazde stanice, ktorý s sw čidlom a polohou výhybky koľaj obsadí a pri výjazde uvoľní. všetko je pekne indikované na grafike. iné riešenie je prúdový snímač, ktorý reaguje aj na kovové kolečká s odporom namiesto motora vozidla. snímač ho odchytí a pokiaľ je úsek obsadený, snímač trvale indikuje obsadenosť. funguje to aj v dcc režime s pc. bez pc a nekonečného drôtovania zrejme optimum bude systém lissy.
neco jako system lissy pouzivam uz davno. je to vysilani paketu dcc pres txd rutinu a infra ledku pod sebe do koleji, kde je to snimano a nasledne spracovano. je to celkem jednoduche reseni a mam ho otestovane na ctyrech svych dekoderech. nevyhoda je, ze to pracuje jen pod denetem, coz je muj system roztrousene inteligence, ktera nepotrebuje pc. --- ale uz v tom nepokracuji, bylo to takove moje hobby, kdy jsem si dokazal, ze neco takoveho jde sestrojit.
koukam ze rizeni vyhybek a potazmo i prestavniky jsou vecne tema, kde vse jiz bylo receno, vse jiz bylo napsano, ale kde se stale objevuji nove veci, upravy a napady na samostatnou realizaci. proc sem pisu? nejsem modelar (to je muj bratr) ale tak trochu se zajimam o elektroniku a abych pravdu rekl, nechapu proc se tolik lidi brani digitalizaci. vyhody tohoto zpusobu ovladani jsou preci zrejme. mam takovy pocit, ze spousta modelaru se toho proste jen "boji", nebo se nechteji vzdat sveho dratoviste, ktere leta budovali a pritom je realizace takoveho ovladani docela snadna a jednoducha. a ted nemam na mysli nejaka tovarni zarizeni typu lenz atd. ale vlastni. predpokladam, ze rizeni vlakoveho provozu si chce kazdy poradne uzit, tudis ridici panel bude zakladni komponentou, kterou bych zacal. neni potreba to hned ridit pomoci pocitace, to uz to muze ridit pocitac rovnou sam. jako takova demopresentace to je jiste efektni ale proc nevyuzit procesory a to rizeni a zapojeni zefekt
jako takova demopresentace to je jiste efektni ale proc nevyuzit procesory a to rizeni a zapojeni zefektivnit a zjednodusit? predstavte si kolejiste kde ze spodu bude pouze jeden jediny plochy xzilovy kabel, ktery bude mit na sobe nacvakavaci konektory (takove ty co jsou v pc na seriovych portech, diskach atd.) a tim budou propojene vsechny vyhybky, pripadne navestidla atd. kabel by mel v podstate jen dva ridici draty + napajeni pripadne + dalsi draty podle proudoveho zatizeni. kazda vyhybka (prestavnik), zavora, semafor by mela vlastni dekoder, ktery by vyhodnocoval stav a komunikoval prostrednictvim sbernice s hlavnim ridicim procesorem v ovladacim panelu. planuju ze zkusim navrhnout a vyrobit nejaky prototyp ale nevim moc dobre co vsechno se na ovladacim pultu deje. co jsem vypozoroval, tak tam jsou dvoupolohove prepinace s nulovou aretaci uprostred a u kazdeho dve zarovky/ledky. ty signalizuji stav v jakem se nachazi dana vyhybka. predpokladam, ze ta dioda sviti na zaklade zpetneho
predpokladam, ze ta dioda sviti na zaklade zpetneho hlaseni od prestavniku a ne rovnou od toho prepinace. nejsem modelar ani zeleznicar, proto se ptam, je tam jeste neco dalsiho co je treba signalizovat ci ridit?
dovolím si tvrdiť, že v 99% prípadoch indikácia polohy výhybky na pulte nie je na základe spätnej väzby. a v prípade použitia prepínača nie je indikácia pomocou led potrebná vôbec. polohu vlastne indikuje samotný prepínač. pokiaľ ide o pult a o to, čo má pult riadiť a indikovať, je to vec prudko individuálna. neexistuje návod, či pravidlo. nejaký popis, či zásady sú tu: http://ostramo.parostroj.net/normy/zabezpecen i_stanic/zab_stanic.htm
mili alexander, a to je prave podla mna chyba, ze indikacia polohy vyhybky cez spatnu vazbu sa nerobi. ja som si to myslel tiez, ze prepinac to vyriesi. ale nie. presny dovod je v tom, ked sa pokazi motor, alebo "sa" nedotiahne do koncovej polohy. len tak si potichu vrci a ty si mysil, ze je vsetko ok. a ked ide vlak, ok to nie je. preto je nevyhnutne kontrolovat cez spatnu vazbu polohu vhybyky. je to realna skusenost z jazdenia. nie myslienka. danom
ahojte, vobec nie. je to skor o tom, ze vsetko musi byt zaradene v casopriestore a v predpokaldoch, ktore kazdy projekt musi mat. ak by som ja osobne zacal nieco stavat znova, mozno by som isiel do dcc. lebo: 1/ casopriestor - chodim do prace, mam manzelku, dve deti a psa. skor sa tocim okolo nich, ako oni okolo mna. 2/ predpoklady - potrebujem robeustne riesenie a to mi jeden dratik k jednemu zariadeniu a jeden prepinac plne zabezpecuje. natiahnutie 20 dratov k 20 vyhybkam nie je taka starost ako vyrobit centralu, dekodery prislusentsva. v principe tych dratov bude viac. naviac napajanie vsetkeho z jedneho rozvodu nie je podla mna rozumne. jeden skrat vyradi uplne vsetko. preto signalne dcc a silove dcc musi byt oddelene. kolejove napajanie odelene (zvlast booster). t.j. zachvilu spocitam, ze konektor medzi modulmi ma tych mojich 20 kablov, ci mam dcc alebo nie. pokracovanie....
pokracovanie... ak by som siel do dcc tak to preto, ze urobim stanicu vacsiu ako 4 zasebou segmenty (moja ma 6 segmetov, ale len 4 zasebou). kde by sa mi ladilo zapojenie konetorov uz tazie. ale vacsiu obludu ako 4m neurobim. nebojim sa, je to o predpokladoch a case a ci sa budem hrat z procakmi. tiez som elektrikar. danom
