Výlet
Výlet je vhodné si naplánovať na celý deň. Samozrejme, je možné urobiť jazdu vlakom "na otočku" zhruba za 3 hodiny, ale však sme na dovolenke a je potrebné si užiť aj okolie.
Z nášho hotela v hotelovej oblasti Megalluf sme vyrazili požičaným autom do centra hlavného mesta Palma de Mallorca na námestie Plaza de España. V podzemnej garáži sme nechali nášho požičaného tátoša (večer platíme 15 EUR parkovné) a hybaj hľadať stanicu. S počudovaním zisťujeme, že to asi nebude také jednoduché. "Podľa bedekera je stanica na tomto námestí" si hovoríme. A tak vchádzame do budovy, ktorá vyzerá ako staničná (architektúra z prelomu 19. a 20. storočia) a sídli v nej informačná turistická agentúra. Po dotaze, kde je stanica, sa dozvedáme tu neďaleko. A tak kráčame ďalej, čo iné nám zostáva. Na samom okraji námestia, alebo povedané skoro mimo námestia sa zjavuje budova, ktorá pripomína záhradnú reštauráciu. Nad vchodom do reštaurácie je nápis: "Ferrocarril de Sóller". Tak sme dobre. Uff. Je 10:05 a zisťujeme, že najbližší vlak ide o 10:10. Kupujeme lístky do horského mestečka Sollér (spiatočné) - 2 dospelé a jedno dieťa - 35 EUR. Lístky na električku, ktorá nás povezie až do prístavu sa kupujú priamo v električke - 3 EUR / za dospeláka.
Sedíme vo vagóne a je nám dobre. Keď sa pohneme je nám ešte lepšie. :) Vláčik sa hrnie cez ulice Palmy, ak si odmyslím vlak, cítime sa ako v Taxíku. Slovo hrnie, by som asi radšej prepísal na hrkoce, ale to začneme (teda skutočné hrkotanie) cítiť až mimo mesta keď zrýchli z 20km/h na neuveriteľných 35km/h. Čo je veľmi pozitívne pre pozerajúce chtivé osadenstvo vláčika.
Za Palmou ide vláčik priamočiaro k horám okolo rôznych prímestských stavieb (kamenárstvo, sklad dreva, smetisko, elektráreň, smetisko). Ale o chvíľu už tu sú hory a pohľad na tieto skalnaté veže je úchvatný. Vzápätí sa zapne vnútorné osvetlenie vagóna, ktoré som si pôvodne myslel, že je len okrasu. A už je tu prvý tunel, potom druhý, tretí, štvrtý, piaty.... už nepočítam. V najdlhšom 3 km tunely je skutočne celkom chladno, ale nikto nezatvára okná, je to príjemná zmena.
Po prechode týmto tunelom, vlak zastavuje na vyhliadke – fotozastávka, výhľad na cieľové mestečko Sollér. Toto miesto je zároveň výhybňa. Vlak čaká pokiaľ prefrčí okolo spoj zo Solléru do Palmy. Miesto je neskutočne krásne vybraté. Medzi tunelmi, na vysokom úbočí ponad mesto Sollér s výhľadom na okolité hory.
Píšťalka sprievodcu oznamuje odchod a vlak už zrýchľuje v klesaní do cieľovej stanice. Ešte niekoľko tunelov a mostov.
V stanici Sollér všetci vystupujú a snažia sa zaujať strategické miesto na zastávke električky. Ako inak aj my sa tlačíme, ale nedúfam, že by sme sedeli.
Návštevu prístavu som opísal
v predchádzajúcom článku. Tak len toľko, že o 16:00 sa vyberáme späť do mesta Sollér, kde o 18:00 má odchádzať letný špeciál do Palma de Mallorca.
Fotoprechádzka po stanici Sollér
Toto je skutočne "lovely station". Kto by si ju chcel postaviť prajem mu veľa šťastia, je to skutočne technicky náročná stanička, 3 točne, samé križovatky, ....
Ako som stanicu videl ja a ako môj syn ...
Že sme kreslili rovnakú stanicu je jasné už na prvý pohľad.
Pohľad na nástupište z konca stanice.
Pohľad na nástupište zo začiatku stanice.
Úschovňa vozňov.
Depo lokomotív.
Depo električiek.
Hmm ? To je hračka pre deti?
Točne na konci stanici.
Obiehanie súpravy pod platanmi.
Detail vagóna.
Detail spriahnutia vagónov.
Pohľad do kabíny rušňovodiča.
Váš
DanoM
