Počas rodinnej dovolenky na Orave sme sa ubytovali v štýlovej drevenici neďaleko bývalej železničnej stanice – dnes výhybne – Podbiel na trati 181 Kraľovany – Trstená. Pod zámienkou prechádzky som vytiahol manželku od praskajúceho dreva v kozube na koľaje, ktoré sú nám také blízke.
Budova stanice je postavená v „klasickom“ železničnom štýle, ktorý neskoršie úpravy už nerešpektovali (okná a dvere bez „olemovania“).
V budove sa nachádza výdajňa cestovných lístkov a čakáreň pre cestujúcich. Vedľa budovy je pristavená „kocka“ ukrývajúca WC (aspoň podľa zápachu) a nejaký prevádzkový priestor.
Ďalej je pri 3. koľaji ešte malý sklad na rampe. Jeho využívanie v súčasnosti najlepšie dokumentujú fotografie.
Vpravo na obrázku vidno skládku reziva, žiaľ určenú pre nákladné automobily a nie pre železničné vozne. Ale taká je doba.
Príjazd od Kraľovian je cez pravotočivý oblúk, most ponad potok a nechránené priecestie lesnej nespevnenej cesty. Koľaj č. 1 je „vybavená“ sypaným nástupišťom zo zvýšenou nástupnou hranou. Jeho dĺžka prezrádza, že tu niekedy chodili podstatne dlhšie osobné vlaky, než dnes.
.JPG)
Z koľaje č. 1 odbočuje vľavo dopravná koľaj č. 2 a vpravo manipulačná koľaj č. 3, pri ktorej je nakladacia rampa aj s malým, dnes nevyužívaným skladom. Koľaj č. 3 pokračuje ako vlečková koľaj lesného závodu.
Za zhlavím smerom na Trstenú je nechránené priecestie, ktoré je označené výstražným krížom ako viackoľajné. Skutočnosť je však iná. Pri stavebnej úprave komunikácie totiž cestári asfalt položili aj cez vlečkové koľaje. Preto je dnes priecestie iba jednokoľajné.
.JPG)
.jpg)
Vlečka sa nepoužíva, železničné vozne nahradili „ekologické nákladné autá“. Vľavo na fotografii opäť vidno skládku reziva.
Na nakladanie guľatiny slúži priestor pri 3. koľaji pri sklade, ale jeho využitie je skôr sporadické než pravidelné.
Osobnú dopravu zabezpečujú ŽSR modernizovanými „kredencmi“ pôvodnej rady M 152.0 / 810. Pri ich križovaní v Podbieli vchádza jeden z vlakov na koľaj č. 2, ktorá žiaľ nemá nástupište. Aké je to pohodlné vystupovanie a nastupovanie, nebudem komentovať.
Výhybňa je z oboch vjazdov zabezpečená svetelnými návestidlami, odchod je po príchode vlaku z protismeru a prestavení výhybiek.
Pre modelárov – modulárov som sa pokúsil niečo nakresliť, nie je to však v mierke. Ako námet na premýšľanie to však postačí.
Ale čo skutočne miestnym závidím, je pohľad smerom na Trstenú, to tak dokázať na module, aj Dano by ma musel pochváliť..... A to nemyslím tie rovné koľaje.
Všetkým, ktorí to dočítali až sem, ďakujem za ich pozornosť a trpezlivosť. A tiež ďakujem svojej manželke, že vymyslela takú dovolenku.
Vraťo.
železničná doprava nemusí byť a priori ekologická. vďaka za pekný článok
jeden kamión s ťahačom vybavebným motorom euro 4 je určite ekologickejší, než 30 ročná dieselelektrická 742 s pôvodným motorom čkd. ale ak má vlak aspoň 10 vozňov a z kraľovian ho ťahá elektrická lokomotíva hoci aj do košíc alebo rusoviec, myslím, že to už je ekologickejšie, než zodpovedajúce množstvo kamiónov. a toho dreva tam je stále dosť na tých 10 vozňov. nepreferujem železnicu, ale keď už je vybudovaná infraštruktúra (železničné trate), len veľmi zlý hospodár ich nevyužíva. teraz ale prosím nezačnime polemizovať o (ne)pružnosti zssk cargo. o tom tento článok nemal byť. p.s. ďakujem za pochvalu, motivuje ma.
Ja som tam bol tuším v 2005 či 2006 a vlečka ešte fungovala. Niekde by som vyhrabal aj dokumentačné foto s 751 na manipulačnom vlaku. Vlastne celý proces som si nafotil, strávil som tam možno aj dve hodiny. Ale na rozdiel od autora článku manželku som nechal soma v drevenici pri peci ;)
