Keďže minulý rok som nezúčastnil ani jedného stretnutia klubu Zababov, ktorého som aj členom, tak som sa rozhodol tento rok absolvovať dve a na druhej strane som bol aj zvedavý, aký vplyv malo na stretnutia rozdelenie sekcie TT-ČSD na dve, TT-ČSD a TT-Provoz. Stretnutie v Zákupoch-CZ som absolvoval s Danom, ktoré organizovala sekcia TT-ČSD, a atmosféru na stretnutí aj popisuje Dano v článku TU , ku ktorému by som ešte dodal, že ako len jazdiaci účastník som bol s prípravou menej spokojný, pretože „zošiťáky“ boli veľmi zle navrhnuté a pauzy medzi vlakmi, ktoré som mal odjazdiť boli veľmi veľké a v sobotu, keď došlo veľa návštevníkov som sa k jazde už ani skoro nedostal. No nič, čas som využil buď u Dana v stanici pri posunovaní nákladnej dopravy alebo debatou s účastníkmi stretnutia. No ale teraz by som sa vrátil späť k stretnutiu ktoré som absolvoval ako druhé. Tento krát som zastupoval Slovensko sám a je to škoda, že modelári mierky TT strácajú záujem navštevovať Zababovské akcie. Naopak, pre mňa sú tieto stretnutia vždy veľmi inšpirujúce a dodávajú mi energie do ďalšieho modelárčenia a som vždy rád, že spoznám fajn ľudí a spoza hraníc Slovenska. Cesta tam v dĺžke 315 km bola pre mňa osobne veľmi príjemná a užil som si ju. Nie som šofér typu pilota F1 a tak mi pomalá jazda viacej vyhovuje. Najhoršia časť cesty bola asi česká časť betónovej diaľnice z Bratislavy do Brna a od Brna sa išlo smerom na sever cestami prvej triedy a posledných pár kilometrov sa cesta zúžila a bola vydláždená kockami, no proste retro. Obec Malé Svatoňovice sa nachádza v kopcovitom teréne a bola to bývalá banská obec kde sa ťažilo kvalitné čierne uhlie ale po prevrate sa čoskoro ťažba ukončila. Je to aj rodisko známeho spisovateľa Karla Čapka.
Hala kde sa konalo stretnutie sa nachádza v areáli školského komplexu bývalého baníckeho učilišťa a súčasťou boli aj ubytovne kde sme spali a jedáleň kde sme sa stravovali a ponúkaná strava na školskú jedáleň bola v pohode. Asi 100 metrov od haly sa nachádza reálna jednokoľajná trať, po ktorej jazdili rýchliky ťahané Okuliarnikom a motorové osobné vlaky na striedačku v hodinových intervaloch. Taká modulovka 1:1 
. Na snímke motorový voz 854.205 - (M296)
Po príchode k hale ma čakalo príjemne prekvapenie z hľadiska organizácie vykladania, kde už na mňa čakal koordinátor vykladania a o pár minút som mal auto prázdne a veci boli umiestnené v hale tam kde sa aj mali približne v layoute nachádzať. Po prezutí a zvítaní sa s ostatnými prítomnými som sa informoval u ďalšieho organizátora stavby layoutu, že čo mám ďalej robiť. Stavba trate postupovala dosť rýchlo aj vďaka použitia čapov na čelách modulov. Je to síce novinka ale nových modulov s čapmi bolo na stretnutí dosť. Tým sme mali ale zväčša hlavnú trať v dobe drevenej ale za to rýchlo postavenú. Nevadí, však ono tie moduly raz rozkvitnú .
Po raňajkách sa dokončovala kontrola sfázovania boosterov a pripravovala sa osobná a nákladná doprava na layout.
Telefónia bola realizovaná pomocou vojenských telefónnych ústrední. Tento systém je síce jednoduchý, ale mnohokrát spôsoboval problémy pri komunikácií, zväčša išlo o problémy zvýšenej hlasitosti alebo veľkého skreslenia signálu, ktoré sa dalo prirovnať k staničnému rozhlasu. Veľakrát obsluha aj zabudla zresetovať tlačidlá na ústredni a tá potom nevyzváňala. Na lokálke D3 boli zasa telefóny z ústredne pospájané paralelne, tak keď sa chcel dispečer D3 dovolať do nejakej lokálnej stanice, vyzváňali všetky telefóny a tak mal niekedy aj konferenčný hovor s viacerými stanicami.
Niektoré staničky alebo vlečky mali na trati rôzne druhy ovládania výhybiek, jedna zo zaujímavostí bola aj táto cez induktor.
Ale aj napr. v Novom Oldřichově, čo bola stanička D3 na lokálke, mala elektronické zámky na ovládaní prestavníkov výhybiek, kde sa dosť často križovali vlaky. Vznikali tu zaujímavé situácie, keď mali strojvodcovia prvých vlakov pripraviť v stanici vjazd druhému oproti idúcemu vlaku do odbočky a mnohokrát nevedeli rozlúsknuť logiku ovládania výhybiek. Priznám sa aj ja som s tým dosť dlho bojoval . V lome P. Bezruč bolo tiež zaujímavé ovládanie
V lome P. Bezruč bolo tiež zaujímavé ovládanie
No a v takej zst. Radost, bolo ovládanie prehľadné a jednoduché.
Layout pozostával z hlavnej medzi “skryťákmi” sst. Michalovce, kde je aj otočka a nebolo treba prestavovať lokomotívu
a sst. Výpravčice.
Na trati sa nachádzalo aj pár noviniek ako napr. žst. Červený Kostelec
s krásnymi laserom vypaľovanými výhybkami
Potom žst. Radost, za ktorou sa trať rozvetvovala do lokálky D3 a nasledoval už známa vlečka cukrovaru
ktorú obsluhovala žst. Černá nad Úpou v ktorej slúžila šikovná Johanka
ďalej sa trať stáčala do esíčka, kde sa bola stanica Česká Skalice a za zákrutou nasledovala nová stanica Moldava v Čechách
Za Moldavou sa nachádzala krásna vlečka lom P. Bezruča, vlečkou prechádza hlavná trať mierne cez kopec a trať križuje aj úzkorozchodka TTe.
a k lomu neskôr Body pripojil a časť trate TTe
a taktiež sa mu rozrastá aj zbierka vozidiel, foto som si požičal z Bodyho fotogalérie
Za lomom sa nachádzala ešte stanica Drnov, ktorú už sme mali možnosť vidieť aj na Slovensku na stretnutí v Kokave v roku 2013, viac v článku TU
Ako som už spomínal, za žst. Radost sa nachádzala odbočka Obora na obrázku vľavo, kde sa hlavná trať rozvetvovala na lokálnu trať, kde boli moduly viac menej zazelenené.
Za odbočkou sa nachádzala vlečka Skovice - Dvůr a za ňou žst. Skovice, kde bola trať znova rozvetvená na Rokytnicu. Túto trať priviezli modelári z Nemecka. Stanica Skovice bola zároveň aj dispečerskou a dirigovala vlaky na lokálke ostatné stanice boli bez obsluhy a pracovali v režime D3. Za Skovicami trať pokračovala do stanice Nový Oldřichov potom Bocovo, za ktorým bola odbočka na obsluhovanú poľskú vlečku Zbozeszczyn
a trať končila v nádhernej Kouřimi, kde ale bola jedna výhybka pokazená, tak bolo o jednu manipulačnú koľaj menej.
Kouřim
Prevádzka podľa GVD začala vo štvrtok o 10:42 a bola ukončená v nedeľu o 11:50, odjazdených päť 24 hodinových grafikonov s plynulým prechodom + začatý šiesty, čas bol v mierke 1:4.
Tomáš víta prvý vlak, ktorý prešiel cez Moldavu.
Keďže ma fascinujú lokálky som sa hneď na začiatku prihlásil na službu do stanice Skovice, ktorá dirigovala celú lokálku a nakoniec som v nej zostal až do konca stretnutia. Prvý grafikon som mal veľké problémy pochopiť ako vlastne Saša navrhol dopravu ale po preštudovaní jeho poznámok na fóre to bolo jednoduchšie :-).
Prevádzka v samotnej stanici nebola moc zaujímavá, nebola tu nákladná manipulácia a jediné rozptýlenie bolo spájanie a rozpájanie motorákov.
Problémy občas boli s križovaním v Novom Oldřichově, kde boli elektronické zámky na výhybkách a občas ak meškal nejaký vlak, bolo treba križovať v inej stanici ako bolo uvedené v grafikone. Riadil som sa grafickým grafikonom, pretože len tam som videl čo sa mi deje na lokálke. Nákladná doprava na lokálke bola vyrovnaná, zo začiatku menšia a keď sa spustila repná kampaň sa zahustila. Po čase mi došla vypomáhať Noemi, tak služba v stanici bola veselšia.
Čo sa dialo na hlavnej trati som prehľad moc nemal, len občas som si všimol že prebehol nejaký dlhý rýchlik alebo Pn-ko
A občas mi Michal z vedľajšej stanice Radost s ktorým sa výborne spolupracovalo, prišiel nejaké pikošky, či už aktuálne z trate alebo aj z reálnej železnice povedať.
Zohratá dvojica v Michalovciach
Pavlovia v Červenom Kostelci
Kontrola pána sekčného šéfa nad priebehom akcie pohľadom z balkóna ...
Najviac ma zaujalo spájanie modulov čapmi, čo zrýchľuje stavbu layoutu, ale na druhej strane visí nad technológiou ešte mnoho otáznikov. Sú kladené vysoké požiadavky na presnosť výroby čiel, najlepšie asi CNC technológiou a nakoniec osadenie koľajníc podľa nejakej šablóny. Tu sa názory tiež rozchádzajú akú šablónu použiť. Josey mi ukázal čelo aj s koľajou, ktorá im slúži ako etalón. Ja som si zasa zohnal plechovú šablónu, púzdra aj kolíky podľa ktorej spravím jeden modul, ale otestuje sa to vlastne až na nejakom stretnutí, kde budú tieto moduly použité. Takže je to ešte nadlho. Každý typ koľajiva musí mať svoju šablónu, na obrázku je pre koľajivo CODE 83. Ale vyrábať čelá už s otvormi pre kovové púzdra je už teraz vítané, a zaštrkovanie koľaje vykonať až po odskúšaní na stretnutí. Púzdra sú v čelách napevno priskrutkované a kolíky sa v púzdrach voľne pohybujú, nie sú tam nijako fixované. Nasleduje pár názorných obrázkov.
Ďalej to boli návesťové šachty. Pôvodné FREMO šachty mi pripadali vždy veľmi robustné a ťažkopádné na výrobu, bolo treba Al jokel 35x35 potom upraviť otvor na 30x20 a pod. Technika ide dopredu, všetko sa zmenšuje tak prečo nepoužiť niečo jednoduchšie. Nové šachty, ktoré sa teraz začali používať sú z hliníkového jokla 25x25 mm a vsúva sa tam návestidlo, ktoré je upevnené v Al U profile 20x20. Tým sa dajú nové návestidla vsunúť aj do pôvodných FREMO šachiet, opačne už bohužiaľ nie. Montáž je jednoduchá. Odreže sa potrebná dĺžka z jokla, vyreže sa otvor do modulu a zalepí lepiacou pištoľou.
Josey s Mirom montujú šachtu do modulu
a šachta je nachystaná na použitie.
Inšpiráciou pre mňa bolo dvojramenné návestidlo 20x20, ktoré som videl v Kokave 2013 v stanici Drnov ovládané dvomi lineárnymi servami.
S Harmim máme v pláne dorobiť do mechanického návestidla elektroniku, aby sa dalo jednoducho ovládať podľa odporúčania klubu Zababov napätím 15V cez konektor RJ-45, tým by bolo návestidlo či už hlavné alebo predzvesť aj univerzálne, svetelné aj mechanické.
Šachiet sa dá porobiť do modulov ľubovoľne veľa a v prípade ich nevyužitia sa zakryjú dreveným hranolom 20x20 mm s dekoráciou na vrchu
Iný tiež zaujímavý núdzový spôsob realizácie návestidla, LED na drevenej paličke.
Tomova prezentácia postojov výpravcu stanice.
Každodenná vysokohorská turistika do jedálne a ubytovňu spôsobovala niektorým dýchacie problémy
Čakanie hladošov pred jedálňou, prišli sme o pol hodinu vopred ako sme boli dohodnutí s kuchárkami ale jedna z nich to nepochopila a práve vytrela celú jedáleň a čakáme kým to uschne.
Akrobatické kúsky Mira s Noemi, ostaní čakajú ako to dopadne, hlavne jej tatko.
Aj mládež si našla inú zábavku než blbnúť z mašinkami, Marek si najprv dievčence takto pritúlil ...
potom sa mu takto odvďačili ...
Večerné debatné krúžky po jazdách
Modelári z Nemecka degustujú Zorkinu orechovicu či čo to bolo
A tu sa riešili aj vážnejšie veci ...
Na záver článku by som sa chcel poďakovať ešte raz organizátorom tohto vynikajúceho stretnutia a aj ostaným zúčastneným, a už sa aj teším na ďalšie stretnutie.
Pripájam odkazy na fotogalérie z akcie:
Ahoj Boco,
děkuji za Tvoji velmi pěknou reportáž, jen doplňuji, že uniforma byla ušita dle původního vzoru z roku 1934. Bílé rukavice jsem si předepsal pro průjezd Západního expresu a potvrzuji, Tvoje fotka je skutečně první vlak v Moldavě na setkání vůbec.
Díky za pěknou reportáž, hezké fotky a těším se na další setkání s Tebou.
P.S. Ano, telefony byly slabým článkem setkání a byla to moje chyba - nedostatek času při přípravě. Už pracujeme na úplně nové traťové telefonii s použitím automatických tlačítkových telefonů.
Ahoj Boco,
k šabloně pro spojovací kolíky jen upozorňuji, že jsme s Joseym zjistili, že všechny nám dostupné šablony pro CODE 83 jsou nepřesné ve výšky koleje o cca 0,4 mm. Jsou přesné osově, ale nikoli výškově, takže pro závěrečnou pokládku koleje se nedají použít. Proto jsme s Joseym Dvořákem věc vyřešili tak, že kolej v závěrečné fázi pokládáme a letujeme k Cu pražcům pomocí etalonového čela, které zajišťuje dokonalou přesnost - všechny nové jednokolejné obloukové Joseyho moduly, stejně jako krajní rozhraní Moldavy jsou takto zhotovena a vyzkoušena v provozu právě v Malých Svatoňovicích. Pokud máš zájem, napiš mi, kolik nových modulů budeš stavět - popíšu technologii, čelo zapůjčíme (klidně ti ho dovezu) nebo Ti vyrobíme nové a ustanovíme tě jeho správcem (kvůli návaznosti a kontrole je žádoucí mít pokud možno co nejmenší počet čel, podle nichž se staví).
Díky a zdravím
Tomáš
Ahoj,
>>>že všechny nám dostupné šablony pro CODE 83 jsou nepřesné ve výšky koleje o cca 0,4 mm.<<<
pokud je řeč o šabloně, kterou je vidět na Bocových fotografiích výše, bych rád podotknul, že pokud je nepřesná o 0,4mm, nejedná se o šablonu na CODE 83, ale na CODE 70, protože přesně o 0,4 jsem přidával. Pak ještě existuje takováto šablona na CODE 55, kde je přidáno 0,7mm. Správnost šablony je možno zkontrolovat dle výkresu rozhraní, standardně dostupného na zababovských stránkách.
PBur
Ok, nám však byla prodána jako šablona pro Code 83. Ať si ten, kdo nám ji takto prodal, sáhne do svého svědomí (pro vyloučení omylu či pochybností říkám - Tys to nebyl). To je ostatně nyní už úplně jedno, umíme to bez šablony.
... pre svetelné aj mechanické návestidlá podľa návrhu Zababov nie je možné. S Harmim sme riešili moje návestné moduly a zistili sme rozpory pri návestení niektorých situácií mechanickým a svetelným návestidlom. Riešením by bolo osvetlenie mechanických návestidiel riešiť cez voľný pin (prvý alebo posledný).
Ale to nebudeme riešiť cez komentáre.
Inak veľmi pútavý článok, pouvažujem o opätovnom prihlásení sa medzi členov Zababov-a.
VraTTo
Pokial pouzijeme len dva zakladne stavy, stop a volno, cize piny 4,5,6 ci uz ako jedno rameno alebo zelena/cervena, tak je to ok. Akonahle vsak ideme do druheho ramena alebo zlta/modra/biela, tak univerzalnost skoncila.
Dakujeeeem ....
VraTTo, navestidla budu dalsi clanok :)
Serva uz su na poste a procak tiez nachystany, tak som zvedavy.
Boco
Ahoj Boco,
krásný článek. Děkuji za něj. Příští rok bude těch kostek na silnici o něco méně :-) Za pár týdnů začíná rekonstrukce právě té části silnice . . .
Rád tě zase na setkání přivítám.
Josey
Nádherná reportáž a pěkné fotky.Už se těším až se zase setkáme na dalším setkání:)
Úžasná reportáž. trochu mě překvapilo, co Ti přišlo nové, protože můj táta používá čepy už celkem dlouho. A šachty už jsem doma vídávala také celkem dlouhou dobu. Fotky jsou opravdu krásné a komentáře k nim vtipné a výstižné. Na další setkání se těším.
Nazdárek Boco !
Dík za pěkný článek. Byla s Tebou sranda a tak je to správně. V článku mě chybí přejmenování stanice, kde jsi sloužil na Salámov, případně u salámu. Pro ostatní jednalo se o interní přejmenování mezi mnou a Bocem :-) Jo a samozřejmě zase Tě rád uvidím.
