Railnet

Ochrana a využitie (nielen) železničných technických pamiatok.

Informácie | Marian , 01. 05. 2007 (9497 zhliadnutí)
Zamyslenie nad súčasným stavom prezentácie (interpretácie) technických pamiatok

Prišiel čas, keď častejšie vyrážame za poznaním a objavujeme doteraz nevidené pamiatky. S radosťou objavujeme čo všetko sa v múzeách zachovalo... Skúsme sa zamyslieť a pouvažovať, čo nám ponúkajú múzejné a iné inštitúcie v oblasti technických (a nielen železničných) pamiatok a hlavne akým spôsobom nám interpretujú technický um a fortieľ našich predkov.

Informácie o múzejných inštitúciách a expozíciách nájdete na : www.muzeum.sk . Na tejto stránke nájdete základné informácie a otváracie hodiny danej expozície a prípadne link na vlastnú webovú stránku. Čo je udivujúce v dobe „internetového“ veku - u žiadnej múzejnej inštitúcie nenájdete zoznam uchovaných, alebo aspoň vystavovaných múzejných predmetov (až na výnimku: ŽSR - VVÚZ Múzejno - dokumentačné centrum železníc Bratislava: www.mdc-ba.sk ). „Samozrejme“, že rovnaký prístup k verejnosti má aj Pamiatkový úrad (www.pamiatky.sk ), ktorého stránky zobrazujú iba vybraté pamiatky (hrady a zámky)...

Hoci sa na Slovensku začali zachraňovať technické pamiatky koncom 19 storočia a železničné pamiatky v sedemdesiatych rokoch 20 storočia (napríklad PLŽ) ich stav a súčasný spôsob prezentácie, či využitie je až na pár výnimiek žalostný. Je na to viac dôvodov, avšak ako najdôležitejší je prakticky nezáujem múzejných inštitúcií zmeniť starý zaužívaný spôsob prezentácie na nový – príťažlivejší spôsob interpretácie.
Čo je interpretácia? Interpretácia (z lat. interpretatio = výklad, vysvetlenie) je forma odhaľovania podstaty javu, jeho príčin, podmienok a spôsobu existencie alebo úsilie o pochopenie významu javu (wikipedia).
Dá sa považovať súčasný spôsob prezentácie za interpretáciu? Aké sú teda skúsenosti u nás a aké sa ukazujú možnosti v zahraničí? Ako sa dá pritiahnuť k pamiatkam viac návštevníkov?

spôsob „interpretácie“ pamiatok v Múzeu Kysuckej dediny
Dlhoročný stav a spôsob dezinterpretácie pamiatok v Múzeu Kysuckej dediny/ Historická lesná úvraťová železnica – Vychylovka...

Záchrana pamiatok

Už prvotná záchrana pred likvidáciou po skončení prevádzky býva problematická. Ako efektívny spôsob záchrany pred fyzickou likvidáciou, či vývozom za hranice treba urobiť návrh na zápis do štátneho súpisu pamiatok a nájsť miesto pre danú pamiatku v nejakej najlepšie (?) múzejnej inštitúcii. V skratke ide o spísanie dôležitých údajov ako pôvod zariadenia, rok výroby, výrobné číslo, umiestnenie, meno a sídlo vlastníka a k tomu je dobré urobiť fotodokumentáciu. Už aj týchto pár vecí býva niekedy problematických kvôli neochote súčasného vlastníka potenciálnej pamiatky. Potom začína boj s úradníkmi na pamiatkovom úrade a ministerstve kultúry, kde tí, ktorí rozhodujú o tom, či to je pamiatka sú odborníci na všeličo okolo dejín, ale technické zameranie a vzdelanie im chýba. Vedenie diskusie o technickej pamiatke aj potom zodpovedá zameraniu týchto (vo svojom odbore určite) odborníkov. Ak sa aj toto podarí a návrh na zápis medzi pamiatky je úspešný, začne kolotoč s múzeami. Totiž ako všetky organizácie tohto typu sú finančne poddimenzované, takže zväčša začína boj ako danú vec odmietnuť – dôvod niet priestorov, peňazí a ľudí. No občas sa stane, že aj tu (už, alebo až ) pamiatka slávi úspech. Nájde sa priestor v depozite a aj peniaze na demontáž a prípadne odvoz. No výhra to ešte nie je, lebo treba zabezpečiť renováciu a následne určiť ako daný „kus železa“ prezentovať (interpretovať) verejnosti (praktické skúsenosti so snahou o zápis potencionálnych pamiatok do štátneho zoznamu budú v samostatnom článku)...

V súčasnosti sa dá povedať, že pravdepodobne najlepšie chránené a prezentované technické pamiatky sú pravdepodobne osobné cestné vozidlá (automobily), ktoré sú v prevažnej väčšine v súkromných rukách jednotlivcov združených v rôznych veterán auto kluboch. Tieto kluby (zväčša zapojené v medzinárodných veteránskych inštitúciách) majú dobre prepracovaný systém pre posudzovanie kvality dochovaného vozidla, ako aj spôsobu a stavu renovácie. Rovnako aj prezentácia týchto pamiatok býva veľmi atraktívna pre širokú verejnosť ako v mnohých vydávaných špecializovaných časopisoch, tak aj pri ich rôznych verejných zrazoch, jazdách a súťažiach...

jazdy veteránistov sú pre verejnosť veľmi príťažlivé
Zrazy a „spanilé“ jazdy veteránistov sú pre verejnosť veľmi príťažlivé. (foto: www.oldtimer.sk )

Statické expozície

Dlhé roky sa aj technické pamiatky v múzeách prezentovali ako archeologické vykopávky. Vytrhnuté z pôvodného prostredia, nefunkčné a s popisom toho, čo pri funkcii popisovať netreba... Takto sme videli mnohé železničné pamiatky napríklad v halách Technického múzea v Prahe. Všade ticho, takmer až sterilné prostredie, exponáty oddelené od obdivujúcej verejnosti minimálne lanom (ak nie sklom) a všade prítomné nápisy: Nedotýkajte sa...

Najmenej príťažlivá forma interpretácie – panelová odradí aj
Najmenej príťažlivá forma interpretácie – panelová odradí aj dospelých. (foto: Zora Pauliniová)

Exponáty umiestnené v sklenených vitrínach
Exponáty umiestnené v sklenených vitrínach - návštevník nie vždy potrebuje vidieť za každú cenu originál pod sklom, omnoho radšej by si prehmatal kópiu. (foto: Zora Pauliniová)

oddelenie verejnosti zábranou
Vozidlo T 613 v múzeu dopravy – „nevyhnutné“ oddelenie verejnosti zábranou – lanom.

Takéto prezentácie však skôr odradia, ako pritiahnu záujemcov k technike. No názor pamiatkárov bol (je) nemenný – treba to chrániť. Je pravda, v krytej hale s takmer stálou teplotou by poriadne zakonzervované exponáty vydržali možno storočia. Ale... Pri dôkladnejšom preskúmaní exponátov ste zistili, že aj tu pracuje zub času a hlavne oveľa nebezpečnejšie a skryto. Pod pozlátkom vyleštených krycích plechov, na ktoré pomaly padal prach sa v útrobách stroje pomaly rozpadávali. Občas takto museli múzejníci niektoré stroje premiestniť z expozície do depozitáru. Ak boli k dispozícii financie, stoj sa nákladne zreparoval a putoval späť, ak neboli, nahradil sa nejakým iným exponátom...
Otázka ale stojí: je takáto ochrana a prezentácia účinná? Pred kým sa takto exponáty chránia a akú majú pri takejto prezentácii vypovedaciu hodnotu o svojej dobe, poslaní...

Potom sa aspoň niektoré pamiatky začali umiestňovať do inštalácií pripomínajúcich aspoň trochu pôvodné prostredie a niekde sa pridal aj „funkčný“ model zariadenia (ktorý stál možno viac ako generálna oprava pôvodného zariadenia...). Osud pamiatky bol rovnaký, ale aspoň návštevníci mali možnosť lepšie pochopiť načo dané zariadenie slúžilo a inštalácia mu naznačila podmienky v akých pracovalo.

Inštalácia dopravnej kancelárie – múzeum dopravy.
Inštalácia dopravnej kancelárie – múzeum dopravy.

Ďalším posunom bola snaha zriaďovať expozície v pôvodných priestoroch, alebo sa celé zariadenie prenieslo do podobných umelých priestorov. Takto vznikali skanzeny, alebo tzv. múzeá v prírode. Pri návšteve takéhoto skanzenu, alebo múzea v prírode má návštevník šancu naozaj vnímať atmosféru okolia a takmer (až na pár výnimiek) zmizlo oddelenie návštevníka od pamiatky (zábrany, laná...)
No duch starého pamiatkárskeho prístupu nevymizol. Stroje sú zväčša prezentované ako relikvie. Porozkladané v kútoch a na stenách miestností s pripevneným popisom o čo sa jedná (napríklad: „elektrický vrátok“), bez vysvetlenia načo to je, ako sa to používalo, kto to vyrobil... Samozrejme, že zahraničný návštevník sa o zariadení nedozvie nič – cudzojazyčné názvy zväčša nie sú. Vysvetľujúcu a informačnú funkciu by mal v takýchto expozíciách podávať sprievodca, avšak ten je väčšinou bez praktických skúseností s danou technológiou a vie porozprávať iba to, čo sa píše v nejakom sprievodcovi...

Banské múzeum v prírode SBM Banská Štiavnica.
Banské múzeum v prírode SBM Banská Štiavnica.

Nedostatky a slabiny statických expozícií

Je treba spomenúť, že hlavnou nevýhodou statických expozícií je nielen nezáživnosť prezentovaných pamiatok verejnosti ale hlavne strata skúseností a znalostí obsluhujúceho personálu ako najdôležitejšieho odkazu technickej pamiatky.
Je to podobne, ako nájdenie zvitku starého textu - ak sa dlhé roky písmo a jazyk, ktorým je text na tomto zvitku napísaný nepoužíva, informačná hodnota takéhoto historického artefaktu je nedostatočná - zvitok vypovedá iba to, že kedysi vedeli naši predkovia vyrobiť zvitok a napísať naň nejaké myšlienky – ale aké?
Podobne je to aj pri statickom stroji. Ak sa prestane stroj používať, všetky skúsenosti a znalosti sa behom jednej generácie stratia a musia sa znovu objavovať, o stroji potom vieme, kedy sa vyrobil, možno kto ho vyrobil a čo robil, ale ako sa používal a aké mal prejavy pri prevádzke..., nehovoriac, že sa zároveň stratia aj informácie o sprievodných technológiách, ktoré sa používali pri údržbe – skúste si dnes napríklad nechať vymerať odliať a zaškrabať kompozitné ložiská (pričom toto je technológia, ktorú sa ešte pomerne nedávno okolo roku 1960 učil môj otec a po vyučení túto technológiu aj využíval )...

Dynamické expozície

Nakoniec prišiel názor, že je lepšie ukazovať stroje v pokiaľ možnom pôvodnom prostredí a hlavne funkčné. Iba tak je možné odovzdávať z generácie na generáciu celkový odkaz a skúsenosti (ale aj tu nájdete perly, napríklad v expozícii vodného mlyna je pohyb zariadení elektromotorom, takže vodné koleso sa točí iba zapnutím spínača a zrýchľuje vodu v rieke...).

pôvodný zachovaný vodný mlyn
Nádherný pôvodný zachovaný vodný mlyn, ale na demonštráciu funkcie sa používa elektromotor...

mlyn/píla v Kvačianskej Doline – Oblazy
Aj tu máte možnosť vidieť mlynské koleso, ale toto je poháňané vodou a každý rok pribúdajú zrenovované časti pôvodnej technológie - mlyn/píla v Kvačianskej Doline – Oblazy (majiteľ a renovátor – SZOPK Bratislava).

gáter v mlyne/píle v Kvačianskej Doline – Oblazy
Funkčné časti pôvodnej technológie – píla - gáter v mlyne/píle v Kvačianskej Doline – Oblazy (majiteľ a renovátor – SZOPK Bratislava).

A tak sa v niektorých múzejných inštitúciách opravili vybrané stroje a niekoľkokrát do roka sa urobí akási oslava (zraz, stretnutie) priaznivcov a všetci sa užasnute pozerajú na krútiace, dymiace, fučiace monštrá a ako obsluha, tak prizerajúci majú obrovskú radosť. Všetci vtedy pookrejú a vôbec im nevadí atmosféra cirkusu, alebo jarmoku... Tu ale (aspoň myslím u nás) takmer vývoj zastal.

Zraz historických železničných vozidiel na Rendezi
Zraz historických železničných vozidiel na Rendezi.

„živá dobová“ hudba
Zraz historických železničných vozidiel na Rendezi – „živá dobová“ hudba.

atrakcia pre deti, vozenie parnou „záhradnou“ železnicou.
Zraz historických železničných vozidiel na Rendezi – atrakcia pre deti, vozenie parnou „záhradnou“ železnicou.

Prečo chrániť a prezentovať – interpretovať (nielen) technické pamiatky

Čo je pamiatka a aké dôvody nás vedú k jej prezentácii? Na stránkach Pamiatkového úradu sa píše, že pamiatka je zhmotnené dedičstvo po minulých generáciách, ktoré nám dáva do rúk pomyselnú štafetu od našich predkov, ktorú máme odovzdávať ďalej našim potomkom. To, čo nebude zničené bude schopné sprostredkovať neskreslené informácie o živote a kultúrnej vyspelosti našej spoločnosti.

Z tohto jednoznačne vyplýva, že nie prezentáciou, ale až interpretáciou je možné odovzdať našim potomkom neskreslené, čiže komplexné informácie.

V súčasnosti nie je asi technický problém sfunkčniť čokoľvek, avšak otázka znie, aké bude mať znovuzrodené zariadenie nové využitie, lebo to staré mať už nemôže. Má vôbec zmysel oživovať napríklad parnú lokomotívu a vložiť do jej opravy kopu hodín práce a veľa finančných prostriedkov, aby následne odviezla štyri nostalgické vlaky za rok? Ak sa na tento filozofický problém pozeráme z pohľadu „múzejníka“, tak určite, veď aj do mnohých hradov a zámkov sa vložilo veľa námahy a financií, archeologické vykopávky sa s nemalými výdavkami prezentujú tiež, tak prečo nie technické pamiatky. Ak sa na to pozeráme z pohľadu ekonóma, tak začneme počítať, koľko ľudí videlo ten hrad a koľko našu napríklad parnú lokomotívu... A tu je možno aj spojnica riešenia problému. Totiž ten hrad má dnes po rekonštrukcii úplne inú funkciu, ako mal pôvodne !!! Ak sa pozrieme na návštevnosť pamiatok, tak zistíme, že návštevníci v prvom rade uprednostňujú také pamiatky, kde majú veľa zážitkov. Hnacou silou turistického ruchu je určite fenomén prežívania intenzívnych zážitkov (a prezentácia akýchkoľvek pamiatok je hlavne o turistickom ruchu). Dokonca v súčasnosti aj obyčajné cestovné kancelárie slúžiace pôvodne iba na transfer turistov k moru povinne „pribaľujú“ turistom animátorov (animátor – človek slúžiaci na vymýšľanie intenzívnych a pozitívnych zážitkov na dovolenke). Rovnako nájdeme aj na hradoch hranie divadla, skupiny historického šermu, sokoliarov...

Bojnice sprievod mestom
Bojnice – historicko/rozprávkové otváranie sezóny – sprievod mestom.

sokoliari v sprievode mestom
Bojnice – historicko/rozprávkové otváranie sezóny – sokoliari v sprievode mestom.

Vo Francúzku renovujú niektoré hrady dobovou technológiou a v dobových oblekoch pred zrakmi turistov (http://www.guedelon.com/uk/presentation/presentation.php ). Tieto aktivity sú vítaným spestrením a umelo vyrábajú určitú atmosféru. No sú iba jednostranné – „herci“ hrajú a turista sa pozerá.

ukážka práce
Ak ukážka práce zvyšuje odbyt výrobkov, prečo takýmto spôsobom neprilákať verejnosť k pamiatkam – aj návštevníci sa radi pozrú nielen na prevádzku, ale aj na renováciu, alebo údržbu pamiatok... (foto: Zora Pauliniová)

Dynamická interpretácia s aktívnym zapojením návštevníka

Aký je teda ďalší vývoj, aké sú ešte možnosti? Čo robia v zahraničí, aby priblížili verejnosti technické pamiatky a aby zvýšili návštevnosť. Ako som už naznačil, hlavným motorom a silou je fenomén prežívania intenzívnych zážitkov. Samozrejme, že zážitky môžu byť aj sprostredkované – pasívne, avšak najviac si každý zapätá vlastné prežité skúsenosti. Takto funguje aj agroturistika - mestský ľudia prichádzajú na dedinu pásť kravy, dojiť vyrábať syr... V mnohých skanzenoch a múzeách v zahraničí začali zapájať turistu interaktívne do „akcie“. Turista má možnosť spracovávať ľan, tkať, točiť z hliny... V niektorých múzeách robia simulácie práce na výrobnom páse a návštevníci si môžu zažiť pocity robotníka napríklad v textilke. No určite to nie sú iba príklady spoza hraníc. V Bratislave a Banskej Bystrici napríklad už pár rokov bežia kurzy ľudových remesiel v Úľuv-e pre dospelých, ale aj pre deti (http://www.uluv.sk/sk/web/skola-remesiel-uluv/ ). A v oblasti železničných technických pamiatok je treba spomenúť Letnú školu Výhrevne Vrútky 2005 o parných rušňoch (http://www.vyhrevna-vrutky.sk/ ). Tieto príklady (lastovičky nového myslenia a prístupu) sú však skôr výnimkou, ako pravidlom, ale určite v každom múzeu a pri každej expozícii je možné zvýšiť interaktivitu návštevníkov.

Letná škola Výhrevne Vrútky 2005 - teória
Letná škola Výhrevne Vrútky 2005 - Teoretická príprava. (foto: Jozef Kiss)

Letná škola Výhrevne Vrútky 2005 výuka na rušni
Letná škola Výhrevne Vrútky 2005 - Výuka na rušni. (foto: Jozef Kiss)

Letná škola Výhrevne Vrútky 2005-účastníci
Letná škola Výhrevne Vrútky 2005 - Účastníci. (foto: Jozef Kiss)

A čo deti...

Na záver ešte jeden pohľad na prezentáciu (interpretáciu) pamiatok. Je to z hľadiska budúcnosti ten najdôležitejší, ale najviac opomínaný – pohľad detí. Prežitie každej komunity je v prvom rade závislé na prísune mladých, nových nasledovníkov. Ak chceme niekomu predovšetkým odovzdať odkaz predchádzajúcich generácií, tak to musia byť predovšetkým naši nasledovníci – deti. V mladom veku je vstrebávanie informácií veľmi intenzívne, ale je viazané na sústredenie a jediným spôsobom, ako deti zaujať je ich zapojenie do objavovania nového a nepoznaného. U detí je prežívanie pozitívnych zážitkov ešte dôležitejšie, ako u dospelých. Avšak práve tu je kameň úrazu všetkých technických expozícií. Na deti sa absolútne (aspoň u nás) nemyslí. Až na pár špeciálne inštalovaných krátkodobých výstav, alebo akcií sa na tomto poli nič neurobilo. Ale aj tu sa dá poučiť vonku. Napríklad NTM Praha (Národné technické múzeum) ponúka na svojich stránkach špecializované edukačné programy pre školy (www.ntm.cz ) pod názvom enter.

Deťom stačí občas málo, niečo čo sa dá rozhýbať.....
Deťom stačí občas málo, niečo čo sa dá rozhýbať..... (foto: Zora Pauliniová)

... alebo rozložiť a znovu poskladať, ale hlavne - vnímať vš
... alebo rozložiť a znovu poskladať, ale hlavne - vnímať všetkými zmyslami. (foto: Zora Pauliniová)

Čo očakáva turista?

Jediný možný spôsob, ako príťažlivo, rozumne a rentabilne prezentovať technické pamiatky je poučiť sa od iných a nachádzať aj iné (na prvý pohľad) doplnkové aktivity. Návštevník šíri pozitívnu reklamu a vracia sa znovu, ak prežije na danom mieste niečo inde nevidené, neopakovateľné a ak má možnosť zapojiť sa do procesu interaktívne. Okrem toho by samozrejme mal dostať štandartné služby ako slušné ubytovanie, dobré a dostupné stravovanie... O ochote personálu a čistote najmä hygienických zariadení nehovoriac. V súčasnosti už nestačí iba odviesť turistu z A do B a namýšľať si, že mu stačí iba pohľad na budovu, pár artefaktov, alebo zakúrenú parnú lokomotívu. Turista potrebuje nefalšovaný autentický zážitok. Turista rád znesie chvíľkové nepohodlie, hluk, alebo zápach spáleného uhlia či oleja a rovnako rád si navlečie ponúkaný ochranný pracovný odev. No musí mať istotu, že takto to bolo v minulosti a on tej minulosti podal ruku.
Mimochodom úlohou zariadení cestovného ruchu (a prezentácia aj technických pamiatok sem určite patrí) nie je turistu zruinovať a finančne vycicať jedinou návštevou...


PS: V mojej úvahe som chcel naznačiť, že statické expozície nie je potrebné zrušiť a určite majú aj v súčasnosti zmysel, ale treba ich doplniť a prispôsobiť dnešnému trendu prezentácie - interpretácie pamiatok...


Marian Pavúk Paulini


Ako prídavok pár myšlienok z prednášok spred 17 rokov...


Ochrana pamiatok železničnej dopravy na Slovensku

Zborník prednášok Dom techniky ČSVTS Žilina 21. – 22.5.1990
(výber myšlienok z referátov - krátené)

Ing. Jiří Kubáček, CSc. :

V prípade muzeálneho uchovania takéhoto zariadenia ( pozn.: jednoúčelová technická pamiatka strojného charakteru) ho teda možno prezentovať buď ako statický exponát, alebo v pôvodnej funkcii. Posledná spomenutá forma prezentácie technickú pamiatku výrazne atraktivuje – možno konštatovať, že mnoho historických technických pamiatok je iba pri takomto prezentovaní schopné osloviť laického návštevníka, akých je prirodzene väčšina.


Ing Zdeňek Bauer, CSc.:

Historické vozidla je možné předvádět buď na železnici, na níž se odehrává běžný provoz, nebo na tzv. Muzejní železnici, jejímž prvořadým úkolem je právě záchrana a prezentace železničních exponátů. Prakticky každá muzejní železnice je doplněna expozicí trvale, nebo dočasne neživých vozidel, stejně tak jako většina železničních muzejí část svých vozidel provozuje, nebo alespoň výhodně propůjčuje jiným provozovatelům.
V nejbližší době se také musíme soustrědit na vytypování vhodných tratí pro zřízení muzejních železnic, nebo železnic s pravidelním muzejním provozem tak, aby plnili své základní úkoly: dopravní funkci, tedy odvoz cestujjícich do atraktivní oblasti, prezentační funkci z hlediska železniční historie
Pohlížime-li na tuto problematiku živých expozic na území Slovenska očima návštěvníka (především cizince), pak je jistě k dispozici dostatečné množství lokalit. Zvláštní přítažlivost by mohli mít bývalé lesní železnice...
V nastupujících ekonomických podmínkách bude nezbytné stále více počítat. V nejbližších letech lze očekávat nejen pokles dotací z rezortu kultury i FMD (pozn.: Federální ministerstvo dopravy) v různych formách, ale také pokles elánu dobrovolných zájemců...
Závěrem je třeba sa vrátit k prvotní otázce po zmyslu záchrany a ochrany železničních památek. Pro nás se nesmí stát vydělávání finančních prostředků cílem činnosti. Je to jen prostředek k tomu, aby bylo i v budoucnu možné nabídnout dalším generacím našich potomků pohled na někdejší klasickou železnici v celé zložitosti jejího vývoje...
Nicméně jsou finanční zdroje prostředkem nutným a stále naléhavějším. Bezuzdná tržní ekonomika však hrozí nejedním vážným zásahem do našich snah. Tím, čeho je nutno se nejvíc obávat, je možnost nenadáleho výprodeje některých dostatečně nezabezpečených exponátů (hlavně lokomotiv a vozů) do oblasti volně směnitelné měny!



Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc.

PhDr. Marán Klapita

Čo rozumieme pod pojmom technická pamiatka? Možno povedať, že technickými pamiatkami sú jedinečné, alebo typicky hmotné predmety a objekty, ktoré vznikli následkom ľudskej činnosti a dokumentujú vývoj vedy a techniky a ich úroveň v takej miere, že to rozhoduje o potrebe trvalého zachovania týchto pamiatok ako kutúrneho majetku...
História turisticko-muzeálnych železníc začala približne pred dvadsiatimi rokmi v západnej Eurépe. Príčiny vzniku turisticko-muzeálnych železníc sú rôzne. Aby sme si ich objasnili pokúsme sa charakterizovať predpoklady, kroeé sú podmienkou na ich vznikanie.
Turisticko-muzeálne železnice plnia niekoľko funkcií. Zachovávajú starú techniku v prevádzke, slúžia ako atrakcie v oblasti cestovného ruchu, obmedzujú individuálnu (automobilovú) dopravu v oblasti cestovného ruchu, pôsobia výchovne, kultúrne a spoločensky. Na plnenie týchto funkcií musia byť vytvorené na turisticko-muzeálnej železnice určité predpoklady.
Prvým predpokladom je odchod parných lokomotív z pravidelnej prevádzky atým sa začína vo verejnosti prejavovať potreba opäť vidieť parný stroj v prevádzke.
Druhým predpokladom a zároveň podmieňujúcim faktorom je existencia vhodnej trate, ktorá sa nachádza v oblasti cestovného ruchu. Iba tak je toto zariadenia životaschopné.
Tretím predpokladom je existencia vyhovujúcich hnacích vozidiel a tratí.
Štvrtým predpokladom je existencia zariadení cestovného ruchu, či už stravovanie, alebo ubytovanie, majú výrazný vplyv na úspečnú činnosť turisticko-muzeálnej železnice.
Cestovný ruch prostredníctvom tejto železnice zase zvyšuje počet návštevníkov v týchto zariadeniach. Trasa turisticko-muzeálnych železníc by bez cestovného ruchu nemohli vôbec existovať.

Aký je vlastne rozdiel medzi kategóriou muzeálna a turistická železnica?
Za muzeálnu môžeme považovať len takú železnicu, ktorá má za úlohu slúžiť predovšetkým ako pozoruhodnosť, ako živý exponát dopravného múzea. Jej hlavnou úlohou nemôže byť iba preprava do určitého miesta.
Turistické železnice slúžia hlavne k preprave do turistických stredísk a oblastí cestovného ruchu. Turistické železnice existujú samozrejme všade (napr. u nás ozubnicová železnica Štrba – štbské Pleso).
Nás však budú zaujímať železnice, ktoré obidve tieto úlohy spájajú. Obe spojením týchto dvoch funkcií, realizovaním turisticko-muzeálnych železníc, môžeme dosiahnuť čiastočné zachovanie lesných železníc. Pri voľbe vhodnej lesnej železnice ešte v prevádzke, alebo nie, prípadne či už je zlikvidovaná. Hlavným kritériom bude funkčnosť vybudovanej turisticko-muzeálnej železnice. Tento názor možno podporiť prostou ekonomickou úvahou. Turisticko-muzeálna železnica vybudovaná (postavená znova, obnovená) v optimálnych podmienkach bude najmenej stratová, ba dokonca môže byť aj rentabilná a svojim ziskom môže splácať investičné náklady na obnovenie prevádzky.

[Akt. známka: 0,00 / Počet hlasov: 6] -      + 

K tomuto článku nebol doposiaľ priradený žiadny komentár!

Pridať nový komentár