Cestovné lístky patria neodmysliteľne k železničnej doprave. Veľmi dlhú dobu si svoj čas udržali malé lepenkové kartičky, ako ich nezabudnuteľná podoba. Poďme sa pozrieť ako sa vyrábali a v jednom menšom českom mestečku ešte stále vyrábajú.
V rámci našej Jindřichohradeckej cesty po jej úzkokoľajke sme sa dostali aj do tlačiarne klasických lepenkových lístkov. V našej dobe ofsetových tlačiarní a rýchlej domácej tlače pomocou laserovej prípadne atramentovej tlačiarne je tzv. tlač z výšky naozaj raritou.
Napriek tomu, že táto úzkokoľajná trať prevádzkuje pravidelnú dopravu, je skôr nostalgickou pripomienkou rôznych riešení železničnej dopravy. Z toho vyplývala aj požiadavka na zachovanie pôvodných lepenkových lístkov. Pracovníkom tejto železničky sa podarilo zložiť celý výrobný proces. Tlačiareň je umiestnená v Kamenici nad Lipou a okrem lístkov pre vlastnú potrebu sú schopný zabezpečiť aj tlač rôznych príležitostných lístkov.
Pôvodné lepenkové cestovné lístky používané v dobách nie tak minulých, boli vyrábané klasickou cestou tlače z výšky. Malá odbočka, tlač z výšky je tlač, pri ktorej sú tlačené miesta reliéfne vyvýšené nad miesta netlačené. Najznámejšou technikou je kníhtlač, autotypia, drevoryt.
V tejto tlačiarni je zachovaný celý výrobný postup. Vrátane svojej jedinečnosti, v tlači každého samostatného lístku zvlášť. Papier je najprv rozrezaný na veľkosť lístkov a až potom potlačený. Žiaľ v tlačiarničke bolo dosť málo miesta a preto budú niektoré fotografie pod trochu netradičným uhlom.
Každé zo zariadení tlačiarničky má svoje nezastupiteľné miesto, ale jednoriadková sadzačka je vlastne takým srdcom celej tlačiarne. V rámci výrobného procesu sa na nej vytvárajú jednotlivé riadky textu na cestovných lístkoch. Na klávesnici sa jednak zadáva text, jednak má aj funkčné tlačítka pre vykonanie určitých špecifických funkcii. Ako to pracuje?
Základom sú kovové doštičky s vyrytými alebo vyrazenými obrazmi písmen, ktoré sú z mosadze. Pomocou klávesnice je vytvorený celý potrebný riadok, ktorý je následne zaliaty zliatinou olova cínu a antimónu zvanou tiež literina. Ako je vidieť na obr. 5 vľavo, majú doštičky profilovaný „V“ zárez, ktorý slúži mašinke k automatickému roztriedeniu už použitých písmen pre opätovné použitie. Ďalšie nepísmenkové motívy, hlavne obrázky, sú vyrábané klasickou technológiou leptania.
Z takto vytvorených riadkov a obrázkov je potom ručne vyskladaný „obraz“ celého cestovného lístku, ktorý sa následne používa pre priamu tlač.
Nasleduje samotná tlač. Tá je možná obojstranná, s tým že druhá strana je najčastejšie potláčaná obrázkovým motívom.
Ako je z obr. 9 vidieť, samotná tlačiareň je tvorená dvomi rovnakými strojmi, medzi ktorými je obracačka lístkov. Úplne na konci je ešte zaradená automatická číslovačka, ktorá zabezpečí tlač poradových čísiel jednotlivých lístkov.
Obr. 1, 2, 4, 6, 7, 9 – Gabriel Mészároš
Obr. 3, 5, 8 – Ladislav Vraný
Obr. 10 – Marian Paulini
myslím, že došlo k malému nedorozumeniu: >pôvodné lístky boli tlačené v celých hárkoch a následne rozrezané ja som to pochopil tak, že jedinečnosť tlače cestovných lístkov je opačnom postupe ako v klasickej talčiarni. klasická tlač (knihy, noviny) sa tlačia na hárky a potom sa režú, lístky sa najprv režú na konečný rozmer a potom sa tlačia - tak sa to robilo vždy, však tak sú tie stroje postavené. hlavným dôvodom je, že sa vyrába len jeden štočok a individuálne číslovanie.
ano, ja som ten čo nesprávne pochopil výklad. keďže som si nebol istý, tak som si to overil a v článku je to už opravené. prikladám ďalšie info čo som dostal s overením od pána ing. jan žatavu, jhmd. týmto mu ďakujem. lepenkové jízdenky se vždy a od počátku tiskly na předem rozřezané přířezy, v tom jej jejich jedinečnost. stroje v kamenici nad lipou řezačkami počínaje a tiskovými mašinami konče pocházejí z původní výrobny jízdenek čsd v praze. v kamenici je uložen i jeden z původních strojů goebel z roku 1896 a je stejného principu, jako stroje grafotechna používané dodnes. totéž vybavení sloužilo do poslední chvíle existence tiskárny fy. nadas afgh ve vrútkách. právě tato specifičnost výroby umožňuje nejen libovolné náklady od pár kusů do desítek tisíc od jedné relace, a je zároveň svým způsobem i ochranným prvkem. to si totiž doma na kompu nevyrobíte.
prosím vás, kde by som mohol zohnať kontakt na túto tlačiareň? za odpovede vopred ďakujem!
na tejto stranke sa dozviete vsetko potrebne - http://www.jhmd.cz/services04c.htm
