Jeden pohľad hovorí, že železničné modelárstvo nie je pre deti – my sa totiž nehráme, ale simulujeme naozajstnú železnicu, tvrdia zástanci tohto názoru. Je ale otázne, či tento názor obstojí, lebo výstupom zo simulácie by asi mali byť nejaké výsledky, ktoré by sa použili na zlepšenie prevádzky ozajstnej železnice... (aj keď na dopravných školách naozaj existujú aj takéto modelové železnice). Ak je teda simulácia samoúčelná, tak či chceme, alebo nechceme, musíme priznať, že sa hráme ( no nemusíme sa za to hanbiť, hra je prirodzená aj pre dospelých...) Z toho ale vyplýva, že ako deti, tak aj dospelí majú spoločný cieľ – hrať sa...
Prečo sa máme ale venovať deťom, teda tým „cudzím“, ktoré nie sú naše, ale majú rovnaký záujem (cieľ) ako my. Hlavným dôvodom je fakt, že ak nechceme, aby železniční modelári „vyhynuli“, tak si musíme svojich budúcich kolegov, kamarátov „vychovať“ a hlavne k modelárstvu pritiahnuť. Dá sa povedať, že väčšina z terajších dospelých modelárov je odchovaná v bývalých detských kluboch. Skúsenosti hovoria, že sa veľmi často v dospelosti ľudia venujú záľubám, ktorým sa naučili v detstve. Samozrejme, že zo sto detských modelárov sa nestane sto dospelých modelárov, ale aj keby iba jeden, tak to má zmysel.
Táto nová sekcia vznikla, aby tí, ktorí budú mať odvahu postaviť sa pred húf detí, ale nemajú s vedením detí skúsenosti, našli miesto, kde budú návody a odporúčania tých, ktorí s deťmi už čosi prežili...
fero a ja sme nasli odvahu sa postavit pred deti. som rad, ze takato sekcia vzikla, urcite si nechame poradit od skusenejsich kolegov. casom sa vsak urcite podelime aj o nase skusenosti. patrik
modelovaniu sa venujem celé desaťročia, z toho od r. 1976 v rámci organizovaného klubu. ešte za socíku sme každú výročnú schôdzu konštatovali, že síce z krúškov toho moc nevzišlo, nevzlietlo, neplávalo, nejazdilo, ale je to jedna z požiadaviek zastrešujúcej organizácie (zväzarm) ... vtedy bolo ťažko nútiť deti do stavby modelov, keď najdrahšia mašina ex. ndr stála cca 300.- kčs a najlacnejší vozeň 5 kčs. množstvo detí využívalo modelársky klub ako zásterku na vypadnutie z domu. s materiálom problém nebol, ale s chuťou do práce obrovský. dnes je pre mnohé deti klub možno jediná šanca siahnúť si na modely a vďaka modulom si aj zajazdiť. kde však vziať financie na materiál a hlavne priestory. na druhú stranu za 2 hodiny týždenne sa toho tiež moc nedá. záujemcov o vláčky je stále dosť, dnes je kopec stavebníc, informácií z netu, atď. len času, podpory a spolupráce je málo. uvidíme ako dopadne iniciatíva zmos, zšms urobiť na jar stretnutie, seminár modelárov pre členov aj nečlenov zmos s kolegami z čiech.
riešenie problému omladenia modelárov je viac. jeden zo spôsobov je plač na rôznych fórach a schôdzach, kam je dobré prizvať všetky dotknuté orgány z blízkeho a ďalekého okolia vrátane ufónov z vesmíru a tam skonštatovať ako doba takýmto aktivitám nepraje a ako sa dneťným deťom nič nechce... druhou možnosťou je isť proti prúdu určite rozumných argumentov a povedať si, že ak je záujem, tak aj dve hodiny týždenne je ako základ dosť (mimochodom po odrátaní voľných dní je to za školský rok minimálne 60 hodín) ale to chce mať odvahu a chuť nielen čerpať skúsenosti od iných, ale ich aj odovzdávať !!!
ja si myslím, že aj v dnešnej dobe za nájde veľa ľudí, ktorých nadchli vláciky a chceli by sa venovať stavbe železničných modelov a koľajísk. ja som pričuchol k vláčikom už dávno, ako bolo spomínané ešte za "sociku", potom som to na čas zavesil na kliniec, lebo nebolo času, učenie a tak. s bratom, sme mali dokonca rozostavaný aj prvý panel, sice malý, ale bol, aj ked sme ho nikdy nedokoncili. no ale to som chcel, ze poslednú dobu dosť prechádam weby s tématikou modelovej železnice a pri tomto webe [url]http://www.railnet.sk [/url] som ostal asi najdlhšie a asi ho mam prejdený už komplet a už len stále pozerám či nie sú nové príspevky. a preco? lebo asi je to dedičné :-) ale moj syn aj keď má len štyri a pol roka, je už závislý na vláčikoch :-d, doteraz síce hlavne na drevených (znacka tesco a pod.), musím povedať že vieme koľajami pokrych pomaly celú dokopy spojenú obývačku s kuchyňou tj. cca 4.5m x 6m využiteľnej plochy pre drevené koľanice (ešte sme to neskušali až tak, lebo manželka nám to nedovolila :-) ) a seriál o mašinke thomasovi vie už možno celý naspamäť. no a v poslednom čase (neviem ako sa mu podarilo zistit, kde ich mám ukryté) ma prinútil aby som vytiahol a oprášil moju železnicu veľkosti h0, tak teraz staváme na podlahe už elektrické vláčiky. práve teraz cez víkend sme mali tu v košiciach prebúdzanie lokomotívy katky a tak si v depe užil aj veľkých skutočných lokomotív, tak aj modelovej železnice, ktorú (ak si dobre pamätám tak to boli modelári z komárna tuším) predvádzali v odstavenom vagóne. no ale ako vždy zase som poodbočil od toho hlavného a to, že sa mi nepodarilo zatiaľ v košicach objaviť žiadny železničnomodelársky klub, takže by som prosil, ak by niekto o niečom vedel, aby mi napísal na mail: mpisecny@atlas.sk< /a>. radšej by som sa zapojil už do fungujúceho klubu, nakoľko asi hlavným problémom založiť nový klub by boli práve priestory, lebo zatiaľ sa mi podarilo nájsť priestory ktoré by zvládli iba zopár nadšencov a moje modelárske vedomosti su poväčšinou len teoretického charakteru :-) ...už sa uz manželka zlostí koľko času venujem čítaniu webov s modelárskou tématikou :-)
