Vlastným menom BR 323, známa tiež ako Köf II. Na územie bývalého Československa zaviali udalosti II. Svetovej vojny približne 25 ks tejto typickej nemeckej malej lokomotívy.
Zaujímavosťou tejto lokomotívy je, z pohľadu vojnových udalostí nie až tak nevídanou, že v rámci Nemecka v nej boli použité rôzne motory z hľadiska pohonnej látky. Boli použité klasické dieselové motory, ale taktiež motory na benzén. Bola riešená aj ako akumulátorová a unikátom je použite parného motora. V rámci dieselových motorov bola riešená v dvoch výkonnostných skupinách a to LG1 najskôr 25, neskôr 50 konských síl a LG2 s výkonom do 90 konských síl. Dosahovala najvyššiu rýchlosť 30 km za hodinu. U ČSD dostala označenie T200.2xx
Šťastnou náhodou som sa stal majiteľom asi 6-7 ročného celokovového modelu Köf II od firmy Arnold. Samozrejme, že padlo rozhodnutie na úpravu pre digitálne ovládanie.
Pôvodne bol na digitalizáciu určený dekóder MX620 od Zimo. Rýchlo som ale zistil, že tam proste, napriek svojím malým rozmerom, nevojde. Voľba teda padla, na asi najmenší dekóder, ktorý sa dá momentálne kúpiť, DCX74zD od CT elektronik. Prvotná myšlienka totiž bola umiestniť dekóder do strechy nad motor, ale výlisky okien zároveň slúžia ako prítlačná doska na motor, čím ho stabilizujú v jeho loži, v ktorom je inak uložený letmo.
Od začiatku bolo jasné, že prerábať osvetlenie na funkčné je nereálne hlavne kvôli kovovému odliatku . Takže som z dekóderu rovno odstránil kábliky pre tieto funkcie, ostali iba kábliky pre zberače a motor.
V prvotnom nadšení som nejak odignoroval fakt, že je tam naozaj málo voľného priestoru a kábliky skrátil nie úplne dostatočne. Výsledkom bola nejazdiaca mašina, ktorá bola brzdená vlastnou kabelážou. Našťastie z tohto fiaska nemám spravenú žiadnu fotografiu, fotiť ma napadlo až v druhej fáze digitalizácie.
Po opätovnom rozobraní som najprv pripravil motor. Tento model nemá od svojho narodenia vo svojej výbave žiadne odrušovacie prvky, takže padlo rozhodnutie pridať kondenzátor. Viem, že niektorí pri digitalizácii odstraňujú všetky tieto diskrétne súčiastky, no osobne som toho názoru, že ten kondenzátor tam uškodiť nemôže a ten ponechávam podľa možnosti vždy.
Pri práci na motore som zistil jeden nepríjemný fakt a to že človek má malo rúk a sú nejak veľké:-). Pomohol som si kúskami obojstranne lepiacej pásky, svojim spôsobom je to vrstva lepidla. Sú ňou poprilepované kábliky, pod tými modrými má tá páska rozmer cca 3x1 mm, dekóder, ako i kondenzátor. Kvôli kovovému krytu a menej rušivému vzhľadu je dekóder zabalený do čierneho igelitu a kondenzátor do teplom zmršťovacej bužírky. V tejto fáze som odskúšal funkčnosť, všetko ide bez problémov.
Nasledovala práca na zberačoch. Zberače sú na tejto mašinke umiestnené na umelohmotnom výlisku, ktorý sa nemá moc v láske s teplom a na čo som samozrejme prišiel pri prvom pokuse o digitalizáciu. Nasledovala rekonštrukcia upevňovacích bodov zberných plieškov.
Vyčistenie, zarovnanie a odvŕtanie dier pre upevňovacie body. Oprava utečeného vrtáku . Na výrobu nových upevňovacích bodov som použil tyč od Evergreen-u s priemerom 1 mm. Celé som nasucho zostavil.
Po zostavení opäť rozobrať, odstrihnúť správne dĺžky prívodných káblikov k dekóderu, priletovať k plieškom, upevniť ich lepiacou páskou voči pohybu. Priletovanie oboch plieškov a ich umiestnenie na výlisok. Upevnenie na výlisok trvalo dva dni. Každý deň jedna strana. Umiestnenie a zalepenie upevňovacích bodov. Nasledovalo odstránenie prebytočného materiálu z upevňovacích bodov pomocou nahriatej čepele skalpela. Záverečná fixácia týchto bodov pomocou letovačky. Na kúsku tohto plastu som si vyskúšal, že teplota cca 180 stupňov je tak akurát, aby sa plast topil, ale nespaľoval. Hotovo.
V podstate nasledovalo už iba založenie s krátkou izolačnou odbočkou.
Motor je do podvozku vložený na vymedzovacie stĺpiky. Problémom ale bolo, že aj podvozok je celokovový a tým pádom samozrejme vodivý. Kontakty motora sa dostávali do veľmi tesnej blízkosti stredového stĺpiku, čomu som moc neveril. Preto som naň sekundovým lepidlom na kovy, ako izolačnú vrstvu, nalepil kúsok papiera. A je naozaj hotovo.
Hmm, ten oranžový káblik budem musieť pri najbližšom otvorení začierniť.
Zdroje fotografií
Obr 1. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/21/Deutz_57259_51.jpg
Obr 2. http://www.vlaky.net/servis/galeria.asp?lang=1&id=997
Neoznačené fotografie – vlastná tvorba.
Použitá literatúra
ŽM Atlas vozidiel 2. diel Motorové lokomotívy ČD, ZSSK, průmyslu
http://de.wikipedia.org/wiki/DRG_Kleinlokomotive_Leistungsgruppe_II
ahoj, ako každý normálny človek čítam manuál až vo chvíľach najťažších :-). viem nie je to ten správny postup. stiahol som si teda manuál zo stránky tran-u a nemčina podporená translátorom musí byť úplne o ničom, lebo ja som to tam nenašiel. našiel som tam jednu pripomienku a to že nemám zabaliť dekóder do žiadneho obalu, čo som jednoznačne porušil a upravým to. potom som si zobral český návob k zimo dekóderom a zase som to tam nenašiel. keď si vezmeme konštrukciu napr. roco dps v mašinách s konektorom 652, mnohé z týchto dps bez výrazného zásahu ani neumožňujú odsránenie týchto prvkov, nehovoriac o osobách naozaj neznalých. neobhajujem tým ten kondenzátor, len poukazujem na niektoré skutočnosti a budem naozaj rád, keď niekdo konečne normálne, s vecnou argumentáciou, podporí odstraňovanie všetkých diskrétnych prvkov pri digitalizácii loko. gábor
ahoj >no osobne som toho názoru, že ten kondenzátor tam uškodiť nemôže a ten ponechávam podľa možnosti vždy. obdivujem tvoj inovatívny prístup :-) máš to niečím podložené? ja to vnímam tak, že ak na to v každom návode na inštaláciu dôrazne upozorňujú, že všety odrušovače treba odstrániť, tak asi to na niečo je. ja som toho názoru, že kondík stlmí, alebo úplne zruší bmf :-)
