Railnet

Ako sa už nebojím krajiny - 10., možno záverečná časť

Modelovanie | Daniel Martanovič, 17. 01. 2012 (14982 zhliadnutí)

Desiate jubilejné vydanie článku skoro stále o tom istom. Ale toto je o úplne inom. Ako som začal, je to o tom, ako sa už krajinotvorby nebojím, ako som nalial dokonca aj modelovú vodu do riečišťa. Rád by som Vám kompletnou fotodokumentáciou ukázal, že sa vôbec netreba báť.

Ráčte vstúpiť do lesa a nebojte sa... Zvládnete to aj Vy - keď už aj ja. Žiadne komplikované návody, ako vždy. V nasledujúcich 47 vybratých fotografiách Vám predstavím od začiatku až dokonca ako stvárniť krajinu nielen okolo železnice.

Celé to začalo ako inak, prestavbou žst. Tomášov. Základný cieľ bol zvýšiť počet traťových metrov a na základe tohoto rozhodnutia som išiel prerobiť odbočný modul stanice. Článok nebude o tom, ako si postaviť celý modul. O tom, čo všetko okrem stolárčenia treba si povieme niekedy nabudúce. Poďme robiť krajinu.


1. fotografia ukazuje surový modul na ktorom je práve prilepený extrudovaný polystyrém. Použitie obyčajného guličkového neodporúčam, nakoľko je veľmi mäkký, pred použitím na tvorbu krajiny je ho potrebné upraviť a atď... Ak zoberieme potrebu čo najjednoduchšieho postupu, je lepšie si priplatiť. Apropo, pod koľaje, je tento polystyrém minimom. Lepší by bol drevený podklad.


2. fotografia ukazuje už modul s nalepenými prechodovými normovanými čelami. Pod koľaje je prilepený 2mm korok. Polystyrén tohoto typu je zvyčajne hladký a lesklý. Aby ho bolo možné lepiť disperzným lepidlom je ho potrebné brúsnym papierom zdrsniť. Na fotografii je to vidieť v okolí korku. To nie je chyba kompresie digitálnej fotografie.


Letecký pohľad 3. fotografie bol základom pre plánovanie. Bohužiaľ neviem nájsť daný projekt. V princípe ide o to, že v obyčajnom kresliacom nástroji si do fotografie nakresliť topografický plán budúcej krajiny.


Ten istý pohľad, ale už s väčšej časti hotovej hrubej stavbárštiny. V tejto etape stačí nožík. Pozor, nezlomiť. Neskôr príde na rad opäť brúsny papier.


Príbeh krajiny, ktorý by sa prihováral divákovi, sú rozbiehajúce sa koľaje z dôvodu kopca medzi nimi. Pred kopčekom tečie riečka - aj pre zvýšenie pocitu 3D (to je moderné dnes všade, že?). V pozadí fotografie je vytvorené "plató" kde bude stáť novopostavený panelák s mladými rodinami. V popredí bude lúka s cestou. Keďže pochádzam s hraničného pásu kapitalizmu a socializmu, na kopci bude bunker typu ROP a pri ceste bude pohraničná stráž naťahovať práve železnú oponu. Aby sme nezabudli, aké to bolo...


Vykopaný tunel. Presne povedané, tak som to aj urobil. Mostové portály som umiestnil na svoje mieta, obkreslil a vyrezal dieru. Nasledovalo silné premýšľanie čo ďalej, ako most nalepím, nakoľko aj zospodu je kamenné obloženie. Nakoniec to bolo aké jednoduché....


... vyrezal som patričný kus polystyrénu a nalepil most.


Test ako to bude vyzerať. Ale táto fotografia bola zámerne vybratá za iným účelom. Má ukázať vyhladenie polystyrénu brúsnym papierom v ľavej časti fotografie. V popredí je ešte vidieť hrubé orezanie. Neskôr bude všetko pekne vyhľadené. A povysávané.


Kontrola pre položením koľají. Všetko má svoje miesto a dôvod. Cesta sa stáča okolo rieky, pred panelákom bude plážička. Kopec je na svojom mieste, zadná koľaj bude v miernom záreze. A už aj otvor pre návestidlo je vytvorený.


Testovacia prevádzka na stretnutí SIEMENS Bratislava 2011.


Na stretnutí o pár mesiacov neskôr - ZÁKUPY 2011. Celý modul, presne povedané, ten škaredý ružový polystyrén, som natrel akrylátovou matnou tmavohnedou farbou. Nič zložitejšie netreba popod foliáže robiť.
Aj hraničný bunker ROP má svoje miesto.


Na stretnutí v ŽILINA 2011 je už modul zelenší, ako na to ? Vyššie som napísal, že na tomto module využijem hotové foliáže. Ale aby to skutočne vyzeralo ako skutočné, je potrebné opäť sa zastaviť a začať plánovať. Poobzerať sa po okolí, po krajine, zalistovať aj v nejakej geologickej knihe. Rastliny nerastú len tak...


Prvým pravidlom pre použitie foliáží je nepoužiť celý koberec, možno niekoľko hektárové pole môžeme urobiť s celých blokov foliáže, ale krajinu. Ako vraví Jožo - tá je rozbitá.


A takto som pracoval. Na kopci je suchšia tráva, nakoľko geologický podklad je silne kamenistý a skalnatý a veľa vody sa na kopci neudrží. Kamenia a skala tvoria aj základ zárezu trate v popredí. Prestupovanie skál som vyrobil aj použitím foliáže s kamienkami na pravom hornom rohu. Pri vode bude iná foliáž, medzi kríky. Foliáže a kríky som kombinoval od firiem Modellscene a Polak.


Kríky Polák slúžia aj na rozbitie celistvého vzhľadu foliáže Modellscene. A samozrejme plota , ktorý som nalepil opačne. Ale čo už. Toto som neštudoval.


Trávové trsy Polák nesmú chýbať, pekne budú vyrastať z hliny dvora okolo paneláku.


Paneláková obruba (prepáčne, nie som stavbár) je z kartónu. Od oka podľa pravítka je nastrihaná na štvorčeky a zalepená disperziou.


Akože takto to je aj okolo panelákov aj dnes. Mne to umožnilo panelák dať na chvíľu bokom, keď som robil hlinu.


Detail hotového zákutia, už len hlina...


Príprava na vodu. Tohoto som sa najviac bál, nakoľko som tom ešte nikdy nerobil. Tak som si dal aspoň záležať a neponáhľal som sa. Korýtko som najskôr vysypal hlinou (nastrúhaná nepálená tehla), na ňu som dal preosiaty štrk z parku. Celé som to pokropil (kvalitne) vodou s trochou Jari a zakvapkal rozriedeným disperzným lepidlom. Samozrejme vo vode nemôže chýbať vegetácia - opať trávové trsy Polák. Trsy po zaschnutí štrku som lepil disperziou.


Detail rozhrania modulov. Hlina ešte nie je suchá. Neskôr aby voda nevytiekla, aj tu som nalepil priehľadnú pásku.


Medzi cestou a riekou som chcel mať vŕby. Tak som si pripravil na ne dierky. Opäť, aby tade nevytiekla voda, vyplnil som ich dočasne špajlami.


Rybár z návestného modulu sa presťahoval na lepšie miesto.


A toto je modelová voda z predajne Modellscene, zafarbená pigmentovou farbou. Podľa návodu - 2x na koniec nožíka. Zdá sa, že je tej farby veľa, ale po naliatí je vrstva tenšia a teda aj priehľadnejšia. Podľa návodu je modelová voda tekutá cca 45 minút a nehreje sa. To je dôvod prečo ju je možné liať aj na polystyrénové koryto.


Vodu som rovnomerne rozlial do koryta rieky. Keď som volal s Jožom, že ako na to. Povedal mi: "Nalej to tam a je to." Voda je tekutá až moc. Zatečie skutočne úplne všade. Pod modulom je veľmi vhodné mať papierové noviny - keby náhodou. A všetky dodatočné diery rýchlo zatesniť. Voda je taká tekutá, že navzlína aj do kopca. Čiže po cca 25 minútach sa trochu stratí. Je potrebné doliať . Keďže je tekutá cca 45 minút tak to nie je problém. Pozor. Voda je tekutá v koryte podľa mojich odhadov dobrých 4 až 5 hodín. Na module je chladná. V nádobe po 45 minútach sa začne prudko ohrievať až sa mi PET flaša skrútila a zvyšná voda dokonale stvrdla.


Nezabudnite, na module je voda chladná - kvôli veľkej ploche. Polymerizačné procesy v Epoxide prebiehajú pomaly. Podľa návodu minimálne 20 - 40 hodín. Na celý deň a noc som zamkol pracovňu, aby mi tam decká neliezli a neurobili "ďobky"....


Výsledok, stojí za to. Som veľmi spokojný.


Tvrdosť vody ukazuje táto fotografia, kde som vŕtal 10mm diery vŕtačkou na vrby. Prvé dve sú do polystyrénu, ďalšie sú do "vody", ako do železa.


Podľa výrobcu tie vŕby nie sú pekné, len ich každý chce... Aj ja.


Vŕby som zalepil PU lepidlom. Tie biele konce lepidla boli nakoniec natreté zeleno-hnedou Revelkou.


Pohľad na časť s panelákom a začiatok vysypávania nastrúhanej nepálenej tehly.


Takto to vyzera, keď sa hlina z tehly pokropí vodou so zmáčadlom a dokonale zakvapká lepidlom. Nakoniec som takto mokrú hlinu špajlou zamiešal do blatíčka.


To isté, ale len zakvapkané. Žiadne blato som nerobil. Už na prvý pohľad to vyzerá inak. Po zaschnutí to aj bude vyzerať inak. Blato bude blato (len stvrdnuté lepidlom) a tento povrch bude ako utlačená hlina.


Lepenie foliáže k vode. Bolo trochu zložitejšie, ale nakoniec to bolo opať o tom, ako na to. Hranu pri vode som trošičku nožničkami zastrihol. T.j. vnútornú časť - podložie foliážie. A aké pekné...


Ten istý most, ale z iného uhla. Opäť kríky Polák.


Zaštrkovanie koľají je posledná úloha, nakoľko bola použitá metóda foliáží.


Tá biela farba štrku nie je na škodu. Práve naopak. Je lepšie lepidlo zafarbiť a lepiť-špiniť. Potom je vidieť, kde už lepidlo je a kde nie je.


A most má aj zábradlie, pred finálnym zaštrkovaním. Keďže sú to kamenné mosty, nejaká tráva rastie aj tam. Pekne zakryje prípadné diery pri nedokonalom zalepení mosta k polystyrénu.


Tu je celkový pohľad už na zalepený štrk - hnedý.


Večerná náladovka .


A zabudol som, stĺpy. Auhagen plastový. Na kúsku zvyšku polystyrénu som ich nafarbil na hnedu. Izolátory na bielo.

Záverečné fotografie. Kto chce vidieť viac, nech príde na SIEMENS 2012.

Že sa už nebojíte ani Vy? Nie je to zložité. S prestávkami na dovolenky, lyžovanie, kúpanie, hranie s deťmi a chodenie do práce mi to trvalo presne 360 dní.

Váš

DanoM

[Akt. známka: 0,00 / Počet hlasov: 13] -      + 

Pridať nový komentár

Samba 25.01.2012 19:50:01

Pekné

Musím pridať komentár, lebo sa mi to naozaj páči. Výber námetu je super, použité materiály super a prevedenie super. Práca hodná pomenovania "Majstrovské dielo"

Reagovať

30.01.2012 01:57:48

bol som a videl som

Bol som v Siemense a dovolim si povedat, ze na vlastne oci je to este lepsie.

Reagovať

dano 30.01.2012 21:43:35

Re: bol som a videl som

Dakujem.
DanoM

Reagovať

dedo63 02.04.2012 19:40:48

ďakujem za pekné počítanie a pokukanie... skvelá práca, supr nápady... fakt sa netreba bať...

Reagovať

Pridať nový komentár