Railnet

Festival železnice, čo sme videli...

Akcie | Jozef Kiss, 19. 08. 2008 (8164 zhliadnutí)

Festival železničných modelov bola v podstate historicky prvá akcia podobného druhu v Maďarsku, a možno aj v strednej Európe. Akcia veľkého rozsahu je na jeseň vo Viedni, ale to je výstava pre všetky modelárske odbory, aj keď železnice tam tvoria významnú časť. Táto akcia mala predpremiéru v minulom roku, ale vo výrazne menšom rozsahu a bez zahraničnej účasti.

Výstava sa konala v „normálnej“ funkčnej a používanej hale železničných opravovní MÁV. (http://www.eszaki.hu/) Opravovne mali práve celozávodnú dovolenku, takže na výstavu bol k dispozícii celý stred haly, pričom po okrajoch nás strážili (strašili?) torzá rôznych lokomotív v rôznom štádiu opravy.

V hale bolo asi 120 vystavovateľov, teda zhruba to bol počet „prihlásených na stravu“. Samozrejme boli tam aj ďalší ľudia „in“, t.j. tých čo nejako spolupracovali, pomáhali, ale mali štatút hostí.

Vystavované exponáty boli niekoľkých kategórií: Predovšetkým tu bola zastúpená „klasická“ modelárčina, t.j. koľajiská (alebo vlakodromy, ako to s obľubou nazýva Dano) rôznej veľkosti a rôznej úrovne spracovania. Za koľajiská môžeme považovať aj koľajnice položené na zemi, prípadne na koberci – to boli ukážky záhradnej železnice, prípadne historické modely Märklin na trojkoľajnicovom systéme. Zaujímavé pre zberateľov. Potom klasické „stoly“, kde sa rozmery pohybovali od veľkosti pizze (jeden kruh s H0e)

až po konkurenciu modulovky (cca 6x4m aj viac). Zaujímavé bolo, že sa majitelia koľajísk vôbec rozhodli pre účasť a svoje domáce koľajiská rozobrali, náročne prepravili a prevádzkovali na výstavisku. Úroveň spracovania sa líšila o niekoľko rádov. Boli tu koľajiská na úrovni položených koľajníc na zelenom koberci, ale bolo aj jedno špičkovo prepracované koľajisko, ktoré nadchlo všetkých.

Niektoré koľajiská pôsobili nesúrodo, ako zbierka všetkého možného čo v obchode dostať, ale práve to už menované najlepšie koľajisko bolo spracované mimoriadne citlivo. Hoci tam bolo obrovské množstvo detailov, aj zábavných aj efektných, všetko to spolu nejak súviselo... a celé koľajisko bolo mimoriadne pekne a citlivo patinované.

Zaujímavým exponátom bolo koľajisko riadené pomocou PC s dotykovou obrazovkou. Z obrazovky sa dali ovládať výhybky, návestidlá a dve súpravy.

Virtuálna železnica je kvázi modelársky odbor, veľmi úspešne napredujúci. Hoci a som zástancom 3D modelov a ktoré majú hmotnosť, nemohol som sa nepristaviť pri stánkoch s rôznymi simulátormi jednak skutočnej železnice, jednak modelovej železnice. Pokrok je značný (alebo možno ja to málo sledujem...) úroveň detailov je ohromujúca, realita skoro dokonalá. Na Microsoft Train simulátor existuje už množstvo reálnych tratí a množstvo do detailov prepracovaných lokomotív. A to ešte do verzie 2 sľubujú „živé“, animované postavy. Teda vlak príde na nádražie plné pohybujúcich sa ľudí, a nie na ľudoprázdne, ako som to videl doteraz. Simulátor modelovej železnice EEP (eisenbahn.exe) exe tiež doznal množstvo noviniek, oproti tomu čo som si ja pamätal.

Zaujímavosťou bolo, že predajcovia SW nám tvrdili, že najsilnejšia klientela pre tieto simulátory sú deti, niekde medzi 10 a 14 ročnými... To je to obdobie, kedy sme my v detstve hrávali s Piko vláčikmi... Čerešničkou na torte bol profi simulátor Taurusa, s realistickým ovládacím pultom, ktorý bol určený na štandardný výcvik rušňovodičov. Super.

Predajné stánky: tiež boli nedeliteľnou súčasťou festivalu, bolo ich vyše desať, niektoré veľmi zaujímavé a dobre zásobené (nechali sme tam slušné peniaze ), boli aj stánky typu vetešníctvo (rôzne staré polorozbité modely) a samozrejme aj špecializované stánky výrobcov, napr. výrobca maďarskej úzkorozchodnej lokomotívy C50 v mierke Oe (vééééľmi pekné)

Vitrínové modely: bolo ich aj dosť, aj málo. Niekoľko vitrín zaberali historické zbierky (napr. modely Rokal v TT), v niekoľkých vitrínach boli špičkové modely rôznych veľkosti, v ostatných potom „všeličo“ ako autá – nielen vláčikové veľkosti, ale aj všeliaké iné, potom lietadlá. Vitrína s modelmi zo Slovenska (Tišťan, Fule) boli celkom neskromne na špičke celej výstavy.

Mega modely: kraľovala parná lokomotíva radu 3xx s elektrickým pohonom, zato s funkčnými brzdami na stlačený vzduch...Boli aj jazdiace modely električiek v nejakej menej známej mierke, na rozchode asi 8cm

Modulovky: to som si nechal na záver. Zaberali väčšinu výstavnej plochy. Dominovali dve koľajiská, H0 systému Eurotrack, na výške 1meter, analógová prevádzka a modulište systému FREMO na výške 1,3m

Okrem toho sme videli aj modulové koľajisko vo veľkosti „N“, veľkosti TT, dve rôzne modulovky boli vo veľkosti H0e jedna dokonca vo veľkosti Oe (mierka 1:45). Všetky tieto boli prevádzkované s analógovým ovládaním. Vzhľadom na charakter dopravy väčšinou jazdila jedna súprava alebo motorový voz v kyvadlovom režime.

Zaujímavú kombináciu klasických koľajísk a modulovky sme videli v N, kde niekoľko „vlakodromov“ bolo navzájom poprepájaných traťou na moduloch.

Analógový systém modulov v H0 má v Maďarsku už dlhú históriu, možno viac ako 10-12 rokov. Tomu zodpovedá aj počet modulov a kvalita spracovania. Moduly sú vytvárané a prevádzkované väčšinou klubmi, a v rámci klubu tvoria moduly väčšinou ucelený útvar. Niektoré moduly boli veľmi pekne a detailne spracované, bolo sa na čo dívať. Niektoré moduly niesli na sebe známky svojej dlhoročnej existencie. Táto modulovka je v princípe dvojkoľajná a na koncoch sú vratné slučky. Vlaky takto vlastne jazdia dookola. Princíp je ten, že obsluha v stanici vypraví vlak do susednej stanice, postaví cestu, pripojí napájanie a medzi stanicami ide vlak „sám“, bez ovládania. Jazdia ucelené súpravy, vlaky sa nerozpájajú ani sa príliš neposunuje. Pre divákov zaujímavé, lebo sa skoro vždy niečo hýbe, vlaky chodia dosť husto za sebou, na dvojkoľajnej trati sa stretávajú s protiidúcimi vlakmi.

Modulište Fremo: funguje na princípe veľa účastníkov, jednotlivcov aj klubov. Na toto stretnutie prišli hostia z Čiech, Slovenska, samozrejme tu bolo niekoľko domácich partií, resp klubov. Škoda že sa kvôli havárii nezúčastnili Rakúšania. Modulovka FREMO funguje na digitálnom ovládaní a kvôli ucelenej informácii pár slov o princípe: Každá lokomotíva má svoj ovládač, ktorým sa ovláda nezávisle od ostatných. Ku každej lokomotíve (vlaku) patrí rušňovodič, teda vlak nikdy nejde „bez dozoru“. Jazdí sa podľa vopred naplánovaného grafikonu podľa modelového času. Moduly sú väčšinou jednokoľajné, križovanie prebieha staniciach. Modeluje sa aj nákladná doprava, vozia sa virtuálne aj skutočné náklady podľa skutočných objednávok na dopravu. Veľa sa posunuje, preprahujú sa lokomotívy, súpravy sa menia a preusporiadavjú. Dokázali sme simulovať aj medzinárodnú železničnú dopravu. Divák s trpezlivosťou a znalosťou železničnej problematiky si príde na svoje, pre ostatných je to dosť „nudné“.

Obrázky z tejto modulovky – si necháme nabudúce.

A to je všetko čo sa týka modelov, okrem toho sme videli aj skutočnú a „skoroskutočnú“ železnicu – jednak to bola veľmi zaujímavá zubačka (http://fogas.cyberhungary.net/fogasuj/ ) a najmä sme sa povozili na úzkorozchodnej detskej železnici (http://www.gyermekvasut.hu/index.html), ktorá práve oslavovala 60 výročie vzniku. Ale to už je iný článok.

[Akt. známka: 0,00 / Počet hlasov: 7] -      + 

Pridať nový komentár

jedla 25.08.2008 13:59:00

bartrovy obchod

jozo, moc pekne! koukam, zes napsal clanek taky az ted. muj (skoro hotovy) na zababove je zde: http://www.zababov.cz/?id=935 fanda

Reagovať

Pridať nový komentár