Railnet

Rekonštrukcia Kameňolomu (1)

Modelovanie | Peter Harmady, 26. 05. 2011 (8449 zhliadnutí)

 Kameňolom je (už podľa svojho názvu) modul s námetom jednokoľajnej vlečky do kameňolomu, v ktorom sa nachádza stará drtička/násypka. Jeho stav pred dokončením skaly možno vidieť na dvoch fotkách spred niekoľkých rokov.

Na poslednom Siemense sa Kameňolom prezentoval v tejto podobe:

Modul mal už bohužiaľ technické problémy, čas sa na ňom podpísal poruchovosťou elektriky, terén tiež trocha vypĺzol a ostrý oblúk za EW2 výhybkou neumožňoval bezchybnú zjazdnosť niektorých súprav. Preto bola vlečka z nákladnej dopravy vynechaná a výhybka bola natvrdo prestavená špendlíkom s červenou hlavičkou do priameho smeru. Výhybka bola pôvodne ovládaná motorickým prestavníkom Tillig tlačidlami priamo na module (vidieť na predchádzajúcej fotke naľavo od LN boxu).

Po Siemense v januári 2011 prešiel modul do môjho vlastníctva a nasledoval pokus o jeho rekonštrukciu. Rekonštrukcia mala tri hlavné ciele: zjazdnosť vlečky, novú elektriku a mechanický prestavník. V súvislosti s výmenou vlečky prišlo navyše pokušenie o výmenu EW2 za modelovejšiu EW3, hoci to bude znamenať vlečkovú koľaj umiestnenú bližšie k hlavnej trati a ďalej od skaly.

Výmena podložia

Kamenné podložie vlečky tvoril skutočne tvrdý materiál, bola to akási omietka miestami v hrúbke až niekoľko milimetrov na sádrovogázovom lôžku a vysekanie koľají vlečky z nej bola tvrdá demolačná aktivita. Aby som v maximálnej miere zachoval pôvodný povrch, začal som najprv rezať na šírku pražcov väčším orezávatkom, ale čoskoro som prešiel na list pílky na železo, pílu chvostovku, deliace korundové kotúče modelárskej vŕtačky a aj veľký plochý skrutkovač. Okolie hlavnej trate bolo podstatne „mäkšie“ než zabetónovaná vlečka. Pri vlečke sa mi občas vďaka hrubším miestam „zadarilo“ odhryznúť aj širší kus než som pôvodne chcel, ale čoskoro som zistil, že to problém nie je, keďže pozícia koľaje sa aj tak bude meniť. Na nasledovnom obrázku je zrejmé, že odbočka z výhybky je ostrá a pre EW3 nereálna.

 

Väčšinu lepidiel aj so zvyškami polystyrénu ide dobre odstrániť teplovzdušnou pištoľou a špachtľou, to by som však v takto členitom teréne využiť nemohol. Na dočistenie dreveného podkladu od zvyškov lepidla a polystyrénu sa mi osvedčili štetcové drôtené kotúče vo vŕtačke s priemerom asi 2cm, čo je vhodná veľkosť aj na úzky rozmer výrezu hlavnej trate. Je však treba vŕtačku držať pevne a dodržiavať kolmosť kotúčika voči podkladu, aby neodhryzol viac než má, pri mäkkom EPS po bokoch a tvrdých zvyškoch lepidla na dne odskakovanie do boku až také zriedkavé byť nemusí :-s

Pri tomto čistení je vhodné všetko dôkladne vytriasť, ofúkať, povysávať, znova vytriasť, ofúkať, znova povysávať a dokola, aby sa šetril zatrávnený povrch a v podloží v medzerách neostali kandidáti na neskoršiu hrkálku. Ja som to síce vysával relatívne často, ale asi nie dostatočne, lebo nejaké hrkálky tam ostali.

Po niekoľkých dňoch som konečne prešiel z demolačnej fázy do budovateľskej. Aj na krúžku sme riešili, či sa tam zmestí EW3 alebo ponechať EW2. K výhybke EW3 som pripojil koľaje a skúšal to celé nejako vhodne napasovať. Nakoniec mi krúžkoví konzultanti odobrili EW3, ale musel som skrátiť nástupište asi o 5 cm, keďže EW3 je dlhšia a má menší uhol. Podľa toho som potom ešte viac ukrojil z terénu medzi hlavnou koľajou a vlečkou. Žltý styrodur výšky 40mm som nakrájal orezávatkom na rozmery čo najbližšie vyrezaným otvorom, som si vždy odkrojil väčší kúsok a potom som postupne z neho uberal, až sa mi ho podarilo na miesto dostať. Po prilepení styroduru lepidlom Power Kleber D4 som všetko zaťažil akumulátormi...

...a po vyplnení medzier medzi novým a starým podkladom (väčších montážnou penou a menších papierovými kuchynskými utierkami (+ riedky PattexWood)) to vyzeralo takto:

Hlavná trať je tvorená úzkymi kusmi, pravidelne narezanými letovačkou, aby sa dali tvarovať do oblúka.

Styrodur na obrázkoch ešte nemá všade zdrsnený povrch, čo je žiadúce na zlepšenie priľnavosti disperzného lepidla s korkom. Mal som ho ale urobiť ešte pred prilepením, takto to bolo menej pohodlné a musel som priebežne používať vysávač. No a potom už štandardné pokladanie koľají, čiže najprv korok prilepený (PattexWood) a zaťažený, ...

... niekde musela byť záťaž na podložke (aj zo styroduru) kvôli vyššiemu okolitému terénu a širokému ťažítku,...

...odskúšanie koľají nasucho a letovanie prívodov som nenafotil, takže už len foto otvorov na prívody elektriky pre vlečkovú koľaj...

...a ešte vlastne radšej aj kontrola rovinnosti a kolmosti hlavnej trate.

Po odskúšaní koľají, vrátane umiestnenia ich prívodov nasledovalo nalepenie koľají Chemoprénom a ich priletovanie k pražcom, už skôr pripevnených k čelám dvojzložkovým epoxidom. Dôležitá je nielen kolmosť medzi vodorovnou traťou a zvislou hranou čela (kontrolovaná na predchádzajúcom obrázku), ale aj kolmosť medzi traťou vodorovnou hranou čela, aby skrátka trať neprichádzala k čelu šikmo (kontrola zrkadielkom, vylešteným kovom, širokou nerezovou špachtľou). Koľaje som skracoval na potrebnú dĺžku pre istotu až po nalepení, postupne najprv žilpilkou na približný (väčší) rozmer a potom pomaly jemným pilníkom som uberal, aby to bolo „tak akurát“ kúsok menej než je okraj čela (0.2-0.3mm), kontroloval som to striedavo a často uholníkom a už spomínanou širokou špachtľou.

Oblúkový modul má konštrukčný polomer 1892mm. EW3 výhybka však rovnou časťou „spotrebuje“ časť oblúka, taktiež druhá strana pri čele má niekoľkocentimetrový úsek priamy, preto reálny polomer výsledného oblúku je menší. Ono je možné čiastočne ohnúť aj rovnú časť výhybky, ale dôležité je napojiť pokračujúcu koľaj bez zlomu. A na to som zakúpil hliníkovú metrovú tyčku so štvorcovým prierezom 12x12mm. Vďaka rozmeru sa akurát zmestí medzi koľajnice. Narezal som si z nej aj pár kratších kúskov. Dlhý kus je praktická pomôcka pre rovné kladenie priamych dlhých koľají, krátke kúsky som použil pri fixovaní polohy a lepení rozrezaných koľají, napríklad pri už spomenutej výhybke s oddelenou srdcovkou na zabránenie ostrých lomov. Je dobré zapilovať odrezané hrany, inak sú okraje ostré.

Toľko prvý diel. V ďalšom popíšem najmä zámkové prestavovanie výhybky dvoma nezávislými kľúčami. Tak to fungovalo bez automatizácie za starých čias, keď cez výhybku prešli 2-3 vlaky denne a vo výhybkovom domčeku nebol problém živiť výhybkára na jej prehadzovanie aj s famíliou. 

[Akt. známka: 0,00 / Počet hlasov: 6] -      + 

Pridať nový komentár

dano 27.05.2011 15:02:25

napojenie obluku s flexi kolajami

rad by som este doplnil, ze na napojenie obluku z flexi kolaji na rovinu (ale nie len na rovinu, ale aj ako pokracovanie obluku) pouzivam metodu popisovanu v casopise modelrailroader. t.j. pouzivat kovove spojky, ktore je nutne dobre preleovat. potom je zabezpecene, ze dany spoj sa nezlomi. po zalepeni a zastrkovani kolaje sa pripadne potrebne elektricke oddelenie (srdcovka) vykona rozrezanim kolaje. danom ps: peter, si sikula. verim, ze ta vrato nakoniec pochvali.

Reagovať

vratto 07.06.2011 15:30:18

už teraz..

... ho chválim, pretože našiel čas a odvahu prekopať ten divácky (a verím, že aj dopravne) atraktívny modul. veď som ho vymyslel ja :-)

Reagovať

Pridať nový komentár