Ak potrebujeme detekovať vozidlo na nejakom traťovom úseku, je potrebné vybaviť tento elektronickým detektorom a samotné vozidlo ak sa nejedná o hnacie vozidlo aj nejakou potrebnou umelou záťažou.
Táto sa dá najlepšie umiestniť do dvojkolia vozidla. Ak máme v osobnom vagóne nainštalované osvetlenie, poslúži tomuto účelu aj to, ak nie je momentálne vypnuté.
Na Slovensku táto detekcia zatiaľ nie je na modulových stretnutiach využívaná, ale u našich susedov v Česku je jej využitie bežné a dokonca v sekcií TT-ČSD alebo TT-Provoz aj dané pravidlom v norme pre prevádzku vozidiel, citujem: "Všechna vozidla musejí být schopna vybavit kolejové obvody, pokud je některý modul využívá. Minimální proudový odběr každého vozidla je 1 mA při DCC napětí v kolejích 15 V."
Harmiho odbočka Hradná už má takúto detekciu zabudovanú, takže bude už táto onedlho aj na našich modulových stretnutiach skutočnosťou. Huráááá 
Keďže ja som chodieval dosť často na stretnutia k susedom a aj to tak plánujem naďalej, vybavil som svoje vagóniky už dávnejšie týmito odporovými záťažami, tak by som sa chcel podeliť o moje skúsenosti s ich aplikáciou.
V domácich zásobách mi zostal elektrovodivý lak EL-3 z predajne GME a jeho aplikácia na dvojkolie je jednoduchá. Tento lak ale po čase vysychá aj v uzartvorenej nádobke, a je potrebné ho pred použitím zriediť, ja používam acetón, na potrebnú medovitú konzistenciu. Nanášam ho tenkým hrotom špáradla na izolovanú časť dvojkolia.
Po dokonalom vytvrdnutí laku, zhruba po 2 hodinách, som potom pomocou skalpela zoškrabával prebytočný lak z dvojkolia, pretože pri tejto aplikácií ako znázorňuje obrázok, je odpor dvojkolia v rozmedzí od 200 - 500 ohmov, čo je príliš malý odpor a dvojkolie by sa mohlo vyprodukovaným teplom pretekajúcim prúdom zničiť. A aj sa mi podarilo dve dvojkolia takto znehodnotiť na jednom stretnutí, izolačná vložka sa teplom zdeformovala.
Na obrázku už zúžená a zoškrabaná časť laku, čím sa odpor zvýšil na niekoľko kiloohmov. Táto technológia je ale dosť časovo náročná a pri zoškrabávaní laku môže dôjsť k jeho úplnemu prerušeniu, čím sa musí celý proces nanášania a tvrdnutia zopakovať. Lepšie výsledky som dosiahol pomocou SMD odporu.
Odpor SMD 0805 som sekundovým lepidlom prilepil k izolačnej vložke dvojkolia.
Na kraje odporu som naniesol vodivý lak. Týmto je zabezpečený minimálny odpor záťaže na hodnotu SMD odporu a výsledný odpor bude vždy väčší. Pri tejto hodnote sa odpor nezahrieva tak intenzívne, aby sa dvojkolie mohlo poškodiť. Stačilo by použiť odpor 6K8 alebo 8K2, no v zásobách som mal len hodnotu 10K. Pri aplkácií laku treba dávať pozor aby sa lak nedostal príliš blízko k okolku, lebo by nám mohol spôsobiť pri prejazde výhybkou, alebo napr. cez cestný prejazd.
Modelári odporúčajú tiež použiť lak od Uhlenbrock, ktorý je na tieto účely určený.
Na záver už len obrázok z vývoja detektora, ktorý pracuje na princípe prúdového trafa, ktoré je vidno v ľavej časti obrázka. Cez stredovy otvor trafa je prevlečený vodič DCC Tento detektor má výhodu, že neskresluje signál DCC oproti diódovým detektorom, ale na druhej strane má zasa komplikovanejšie zapojenie.
Nabudúce pravdepodobne zhrniem aj samotné detektory.
Boco
Ako vysvetlené vyššie, veľkosť vhodného odporu je dobré navrhnúť tak, aby kolieskom netiekol príliš veľký prúd (ktorý ho zahrieva a niekedy aj pečie), ale súčasne aby bol dostatočný na vybudenie detekcie. Ak počítame, že v koľajach je 15-20V, tak odpor 10k urobí asi prúd 1,5-2mA s tepelnou stratou do 0.04W. Moja detekcia v hradnej odbočke má citlivosť asi 2mA, pretože používam prúdové trafo s pomerne nízkym prevodom z dôvodu odolnosti proti rušeniu inými, na stretnutiu prítomnými signálmi. Ale možno je to neodôvodnená obava. Chcem tým len povedať, že ak použijete aj nižšie odpory, napríklad 3k3, zvýšite si šance na detekciu aj na menej citlivých detektoroch a tepelná strata aj pri takto malých odporoch je zanedbateľná, asi 0.1W. Odpor 3k3 spoľahlivo vybudí aj menej citlivé detektory a zároveň kolieskam nemôže ublížiť. A ide aj o to, na čo detekciu použijete. Ak na zhodenie návestidla ako ja v Hradnej odbočke, tak je to o jazde vlaku, ktorého lokomotíva berie stovky mA a to detekované bude isto aj málo citlivým detektorom. Ak detekujete obsadenosť koľaje pri prekladisku, tam chcete vedieť o každom vagóniku a vysoká citlivosť je na mieste.
PH.
Problem su dvojose vagony, ktere skoro nikdy nejsou presne a tak dochazi k tomu, ze vagon stoji na trech koleckach. Je celkem dobre, kdyz se napravy otestuji a zjisti se, ktere dvojkoli je vetsinou v dotyku s kolejnicemi.
Ja patlam kolieska odporovym lakom Uhlenbrock. (Vacsinou v N-ku, ale patlal som aj TT.)
Skusenost je taka, ze odpory pod 5-6kOhm pri napati cca 14V celkom citelne zahrievali napravu.
Idealne sa mi javilo medzi 6-10k. (Aj ked v norme sme mali 5-20k.)
Ovsem trafit sa aj do rozsahu 5-20k nie je take lahke. Niekedy je to patlanie - skrabanie - patlanie - skrabanie....
Pred meranim odporu treba lak dobre vysusit, za mokra je odpor velmi premenlivy a uz som aj doplatil na to meranie za mokra zhorenou napravou s destrukciou loziskoveho domceka.
Z titulu nespolahlivych kontaktov zvyknem patlat otrocky vsetky napravy, aj ked podla kolegov k vysledku stacilo u 4-napr. vozov patlat len jednu napravu v podvozku.
Ja pouzivam k plnej spokojnosti uz desiatky rokov tento detektor (zacal som kedysi s diodovou verziou pre analogovu drahu, ale na klubovom kolajisku su nasadene aj impulzne trafa pre DCC.
https://www.jlcenterprises.net/pages/chapter-3
Ma obrovsku vyhodu voci beznym detektorom v stabilite a nastavitelnosti. Na klubovom kolajisku sme dlho bojovali s vlhkostou....
Na terajsom kolajisku mám asi 30 kusov v dennej prevadzke.
