Celkový pohľad na layout
V minulých ročníkoch bola časť layoutu neelektrifikovaná ale počet elektrifikovaných modulov každým rokom najmä v Rakúsku a Maďarsku rastie a tak bolo možné celú halu zaplniť elektrifikovanými modulmi. Slovo „zaplniť“ je na mieste, keďže layout bol fakt hustý a na viacerých miestach bol prechod úzky aj pre jednu osobu a dvaja oproti idúci sa vyhli len tak, že jeden cúvol alebo sa skryl pod moduly.
Ukážka šírky koridorov medzi modulmi
Tým, že bol celý layout vystavaný z elektrifikovaných modulov, ktoré my nemáme a počet skryťákov je tiež obmedzený, na stretnutie sme nakoniec prišli naľahko a urobili si vlastne taký predĺžený víkend piatok-nedeľa, kedy sme aspoň pomohli pri rozoberaní layoutu. Tu treba byť ešte viac opatrní ako pri bežných moduloch lebo trakčné vedenie je veľmi citlivé.
Z času-na-čas bolo treba trakčné vedenie opraviť
Trolejová pavučina na vjazde do Rothenburgu
Naša Bardotka pózuje aspoň ako statický exponát pri mimoúrovňovom križovaní tratí
Layout bol veľmi pestrý a z veľkej väčšiny zelený i keď niektoré nie moduly ešte neboli vo finálnej fáze. V layoute bolo niekoľko zaujímavostí:
- Layout obsahoval ovál, po ktorom sa dalo krúžiť. V bežnom grafikone samozrejme nejazdili súpravy nezmyselne dokola a spojku využívalo len niekoľko lokálnych vlakov. Ale počas voľných jázd bol ovál hojne využívaný keďže na jednokoľajných slepých vetvách sa tvorili dosť zápchy.
Napojenie koľajovej spojky, ktorá uzaviera ovál, do stanice Rothenburg
- Layout mal veľmi peknú Alpskú vetvu, tvorenú z modulov, so špeciálnym alpským profilom v záreze strmého kopca s častými tunelmi a mostami. Pre našinca sú tieto moduly podareným oživením, keďže v našich končinách sa vôbec nevyskytujú. Zaujímavosťou tohto profilu je, že síce pôsobí jednokoľajne ale prakticky je pripravený na dvojkoľajnú prevádzku, pričom zadná koľaj je schovaná v tunely vo vnútri svahu.
Pohľad na klesajúcu alpskú vetvu s údolnou skrytou stanicou
Zadná strana alpských modulov
- Táto vetva bola zároveň zaujímavá aj tým, že obsahovala klesanie z klasického metra tridsať na výšku menej ako meter, pričom ponad koncovú skrytú stanicu viedol tunel
Skryťák pod tunelmi
- Ďalšou zaujímavosťou na tejto vetve bol aj dvojkoľajný úsek s vymeniteľnou koľajou – buď prejazdnou alebo v stave rekonštrukcie trate.
Rekonštrukcia trate
- Zaujala tiež krátka talianska verva s koncovou stanicou, búrlivou riečkou a peknou talianskou architektúrou.
Bardotka na výlete v Taliansku
Bardotka nad alspkou riečkou
- Za povšimnutie tiež stáli zaujímavé vlečkové areály, či už kameňolom alebo prístavy s prekládkou na lode
Prístav s prekladiskom a kontajnerovým terminálom
Industriálna vlečka s prístavom
Kameňolom v alpách
Tento rok sa jazdila 4. epocha ale na trati bolo aj niekoľko vozňov novšej epochy. V našich končinách je prechod medzi 4. a 5. epochou evidentnejší z dôvodu rozdelenia ČSD na ČD a ŽSR a však v okolitých krajinách takáto dramatická zmena nenastala a tak bol prechod medzi epochami plynulejší. Počas voľných jázd samozrejme jazdila všehochuť od historických až po moderné ale aj pomerne exotické súpravy.
Súprava ruských lôžkových vozňov
Súprava DB Intercity Night - Talgo
Railjet ČD v Alpách
Vlak prepravujúci návesy
Historický vlak ČSD s hrbaňou v čele
Hnacie vozidlá boli z vyše 90% elektrickej trakcie – Dieselové HDV boli využívané najmä na posun a obsluhu vlečiek. Všetky elektrické HDV boli pred nasadením do layoutu skontrolované, či majú primeraný prítlak zberačov. (Továrenské modely majú obvykle príliš silný prítlak. Obvykle ak je zberač vybavený dvoma pružinkami, stačí jednu vybrať.) Dobrá pomôcka na meranie tlaku sú 2 a 5 centové mince: Po položení 2 centovej mince na zberač by mal zostať zberač zdvihnutý a po priložení 5 centovej mince naopak by mal klesnúť. Samozrejme kolegovia mali aj sofistikovanejšie metódy meranie ale takto si to vie každý overiť doma.
Grafikon bol urobený pestro. Zošiťáky sa brali z kopy pri hodinách – vždy vrchný. Jeden zošiťák obvykle obsahoval 2-3 po sebe nadväzujúce vlaky (napr. RV -> PN). A za jednu session stihol rušňovodič obvykle odjazdiť 2-3 zošiťáky. Prevádzku osviežili aj príprahy, využívané najmä na alpskej rampe. Kde bolo celkom zaujímavé pri rozbehu do kopca zladiť rýchlosť s kolegom, ktorý ovládal mašinu na príprahu. Prepravoval sa tovar rôznorodého charakteru.
Ťažký nákladný vlak vedený dvojicou rušňov stúpajúci po alpskej vetve
Za zmienku stojí preprava cukrovej repy v podobe guľôčok, ktoré sa nasypávali do vozňov a v cieľových staniciach vysypávali do pripravených nádob. Samozrejme má to aj svoju tienistú stránku a tak pri nehode jedného takéhoto vlaku musel nabehnúť majiteľ cukrovaru s vysávačom v ruke a opatrne vysypanú repu z modulov povysávať tak, aby nepoškodil moduly.
Zbieranie vysypanej cukrovej repy po nehode
V grafikone tiež boli zaradené viaceré ucelené vlaky. Medzi nimi napr. „ľadový expres“ s mraziarenskými vozňami alebo tiež cisternový vlak úctyhodnej dĺžky.
Ľadový expres
Cisternový vlak
Stretnutie sme si veľmi užili. Do sýtosti sme si zajazdili, pokochali sa krásnymi modulmi i modelmi a už sa tešíme na ďalší ročník.
Po stretnutí sme si ešte spravili prechádzku v blízkom meste Steyr ležiacom na sútoku riek Steyr a Enns s pekným historickým centrom a potom sme sa už pobrali domov.
Mestečko Steyr
Video reportáž zo stretnutia natočila aj Eisenbahn romantik – video je tu:
Ako už názov FREMO-E napovedá dňoch, 31.7 – 4. 8. sa uskutočnilo v rakúskom mestečku St. Valentin 10. jubilejné stretnutie zamerané na elektrickú trakciu. Keďže išlo o jubilejné stretnutie, snaha organizátorov bola aby celý layout s výnimkou skryťákov a niektorých vlečiek bol pod trolejom. 
