Stavba vlečkového areálu - 2. časť (Korpus, nohy a koľaje)

2. Stavba

Existujú rôzne metódy a materiály na stavbu segmentov či modulov. Aj my tu na stránkach railnet.sk sme skúšali moduly len z polystyrénu, alebo iných materiálov (napr. na parapetné dosky). Ja som verný drevu, aj keď čisté moduly zo styroduru s kolmým pripojením drevených čiel ma tiež voľakedy dosť lákalo na vyskúšanie. Ale ako vravím, vždy som skončil pri drevu. Pevnosť, ale aj pružnosť dreva je na stretnutiach dlhodobo overená.

Príprava drevenej časti modulu je rovnako kritická ako všetko ostatné. Čo sa v tejto časti rieši:

1. korpus segmentov (musia byť relatívne tuhé a úplne kolmé)
2. nohy a ich uchytenie v segmente
3. inštalácia čapov na rýchle a pohodlné spojenie jednotlivých segmentov

a. Návšteva u stolára - segmenty

Drevené korpusy si nevyrábam, nakoľko to doma, či už v dielni (keďže ani nemám) neviem úplne na 100% zaručiť, aby moduly boli na 100% kolmé. Kolmosť pri moduloch je úplne kritická (o tom sme už písali v článku 6.4.2014), všetko ostatné sa dá oželieť, alebo aj podporiť. Preto pri tuhosti modulu píšem "relatívne tuhé", lebo keby bol segment na 100% tuhý, potom by bol asi veľmi krehký. A keďže do moduliska sa občas niekto nechcene oprie, tak musí byť trochu aj pružné.

Koncové 15 stupňové prechodové moduly z vnútorných (ĺubovoľných rozhraní) na štandartný NASYP-ZÁREZ:

Drevo už je doma , teda na chalupe v podkroví, kde je hračkáreň a o chvíľu aj vláčikáreň.

Kontrola či sa zmestím do hračkárne a príprava nôh. Hranoly som kúpil v Rosničke ako 30x30mm v dĺžke 3 metre. A keďže je to Rosnička (skutočne nič v zlom, veľmi sa mi páči, ale občas popis nesedí s produktom), tak 30x30 bolo nakoniec 32x28. Čo bolo úplne nakoniec výhodou.

b. Držiaky na nohy

Takto vyzerá "štandartné" uchytenie nôh pre hranol 30x30. Alebo aj iný - treba vyrobiť. Musím povedať, že tieto čo vyrába kolega vláčikár v CZ sú skutočne profesionálne.

a keďže som ich už nemal dosť, tak som sa pre segmenty OFZ rozhodol vyrobiť si vlastné držiaky. Hranoly z Rosničky boli 32x28mm a to bolo úplne super. Nakoľko stačilo jeden hranol otočiť, čím vzniklo 4mm zníženie na vytvorenie tlaku matice na nohu (čím sa noha uchytí). A nemusel som nič opilnikovávať, či frézovať.

 

Držiaky niesú také profesionálne ako vyrába kolega stolár, ale sú funkčné, sú na celú výšku segmentu (čím som zabezpečil väčšiu - ako tak - stabilitu). Preglajka, ktorú som použil ako tvorcu tlaku, či trenia a teda držania nohy na mieste, nie je veľmi kvalitná (3 vrstvová a tenká). Má tendenciu sa hned lámať. Ale nemal som inú. Zatiaľ to ale drží. 

c. Čapy 

Spojiť jednotlivé segmenty modulu, alebo aj samotné moduly medzi sebou sa dá rôzne. Aj len obyčajnými skrutkami s vôlou. Tá štandartne býva 4mm, t.j. 8mm skrutka v 12mm diere. Toto spojenie funguje, ale len a práve len prvý krát. Potom sa už dokonalé spojenie skoro nikdy nedá zopakovať. Preto sa do segmentov/modulov dávajú rôzne verzie čapov.

Ja som mal takéto: Na rúrke nalisované podložky. Do rúrok sa vkladá presný čap, ktorý má na koncoch závit pre skrutky. Z môjho pohľadu je toto výhodné, nakoľko pri spojení segmentov na stretnutí netreba prídavný spoj pre zabezpečenie pevnosti. Ale ako píšem sú rôzne verzie čapov, aj podľa možností strojárskej výroby.

Na lepenie čapu som v minulosti požíval epoxid. Ale nebol som s tým veľmi spokojný. Veľmi to tieklo (gravitácia) pri lepení a tak... Preto som teraz vyskúšal Polyuretánové D3 lepidlo, ktoré trochu pení a vyplní všetky škáry.

 

Po rozobratí to nevyzerá veľmi luxusne, ale...

... vrták číslo 14 alebo 12 to vyrieši nakoniec veľmi pekne .

Kontrola segmentu na nohách.

3. Pokládka koľají

Layout som kreslil v programe WinTrack veľmi starej verzie, ale pre tento účel to postačuje. Našťastie tento tool vie vytlačiť koľajisko 1:1, čim si overím v reále ako bude celý návrh vyzerať.

Keď som zhodnotil, že všetko je OK tak som pristúpil k pokládne koľají:

1. používam korok 4mm. Pozor: ten v IKEA je 3mm. V tomto prípade som to nemusel robiť, lebo koľaje sú položené priamo na drevenej podložke. Korok je, ale vhodný z toho dôvodu, že dajú sa do neho ľahko vyhĺbiť rôzne kanáliky pre dráty (napr.), vyrovnáva nerovnosti a najmä keď sa robí pokládka koľají na polystyrém, tak korok slúži ako medzispojivo medzi nezlúčiteľnými materiálmy - Polystyrén a tvrdý plast podloží. Podložia váčšinou lepím chemoprénom na korok a korok disperzným lepidlom na polystyrén, ktorý zdrsním rašplou.
2. je nutné nezabudnúť na diery pre tiahla pre vyhýbky. Tiehla je možné robiť rôzne:
   • torzná tyč - diera sa dá urobiť aj dodatočne, nakoľko torzná tyč je povedľa poyblivej časti vyhýbky
   • priame tiahlo z prestavníka - dieru je potrebné urobiť pred pokládkou

Prechod koľají medzi modulmi, je dôležitá. Nakoľko tu vznikne 99% všetkých vykoľajení súpravy. Je nutné postupovať podľa normy. Normu je možné nahradiť aj iným modulom, ktorý vieme, že je kvalitný. Ale radšej vždy odporúčam použiť etalón.

Ja som použil pri prechode z OFZ do pekla modul. Etalón som použil na druhých prechodoch. Pri prechode z OFZ do pekla nie je spojenie na iné moduly kritická, nakoľko je veľký predpoklad, že peklo bude k OFZ pripojené vždy. CU pražce som opäť prilepil D4 lepidlom a zafixoval 2,5 mm skrutkou.

Zaletované . Ešte to nie je očistené, ale keď bude očistené a natreté (hnedá akrylátová KOH-I-NORR) tak to bude krásne.

Prechod koľaje pod iným uhlom ako 90 stupňov je vždy problém. Robím to tak, že segmenty spojím cez čapy, potom položím všetky koľaje. Tie čo idú pod iným uhlom ako 90 stupňov v celej dĺžke a nakoniec ich prepiľujem žiletkovou pilkou.

Polyuretánové lepidlo D4 trochu penilo.

Očistené to už nie je také hrozné, tak sa netreba báť.

Cez rozhranie modulu si natiahnem (napnem) niť a popri tej niti pilujem.

Takto to vyzerá prepilované. Je to iná časť moduloviska ako hore, ale chcel som prezentovať, že aj blízko výhybky sa dá urobiť "piľovaný" spoj.

Ďakujem za pozornosť. V ďalšom článku sa budem venovať elektrifikácii.

Držte sa, buďte zdraví. Teším sa stretnuie, keď bude.

Váš

DanoM