Railnet

Horehronské (takmer) Perpetum mobile

Skutočná železnica | Marian , 06. 07. 2006 (11365 zhliadnutí)
Horehronie je tradične veľkým zdrojom dreva a tak sa už oddávna hľadali spôsoby ako drevo nielen dopraviť spotrebiteľom, ale ho aj predspracovať na polotovary. Po vyriešení dopravy suchým spôsobom (železnicou a nie plavením), aj tu začali vznikať väčšie píly. Jedna takáto píla vznikla aj v Čiernom Balogu – časť Jánošovka.

Keďže v tom čase museli byť továrne energeticky sebestačné, na píle vznikol takmer systém Perpetum mobile (Perpetuum mobile = večný motor. Perpetum mobile prvého druhu je hypotetické zariadenie, ktoré by vykonávalo kladnú prácu z ničoho, t. j. bez dodávania energie.). Do píly prichádzala guľatina, z píly vychádzalo rezivo a okrem ľudskej energie potrebnej na vkladanie guľatiny a export výrobkov z píly navonok nebolo treba energie.

Tajomstvo tejto záhady bolo v pohonnom systéme píly – piliarske stroje poháňal parný stroj cez transmisie a palivom bol piliarsky odpad (piliny, kôra, odpadové drevo...). Ako pohonná jednotka píly bola zvolená lokomobila. Lokomobila (nie lokomotíva) je zvláštny druh spojenia parného stroja s kotlom do jedného nedeliteľného celku, dá sa povedať, že parný stroj je umiestnený na chrbáte ležatého parného kotla. Údržba parného kotla je uľahčená tým, že z kotla sa dá vybrať celý blok plamenca s dymovými rúrami a jednoducho vyčistiť. Usporiadanie kotla a stroja do jedného celku umožňuje veľmi rýchlu montáž aj v improvizovaných podmienkach a netreba budovať kotolňu a strojovňu.

Jánošovskú lokomobilu vyrobili v roku 1940 a verne sľúžila viac ako 60 rokov. Je však nutné poznamenať, že v rámci modernizácie bol odpojený transmisijný prenos výkonu a tak parný stroj neskôr poháňal elektrogenerátor a piliarske stroje poháňali individuálne elektromotory. Neskôr v čase socializmu, keď cena energie nič neznamenala prestala píla využívať nielen generátor, ale aj vyrobenou parou nevyhrievali kancelárie – nakúpili akumulačné elektroohriavače... A tak kotol slúžil iba ako likvidátor drevárskeho odpadu, pre ktorý nebolo využitia. Pred pár rokmi majiteľ fy. Smrečina pílu ako nerentabilnú zrušila a odvtedy oheň pod kotlom vyhasol.

Osud lokomobily je zatiaľ nejasný, Smrečina sa chce celého areálu zbaviť. Múzejné inštitúcie o lokomobilu zatiaľ nemajú záujem (argumentujú nedostatkom financií) a jedinými záujemcami sú v súčasnosti asi múzejné spolky v Českej republike. Necháme si zničiť alebo vyviesť ďalšiu úplne kompletnú a funkčnú technickú pamiatku??? Pritom najlepším riešením by určite bolo zachovať túto pamiatku aj s celým areálom tam, kde je, určite by to bol vhodný doplnok už funkčného lesného skanzenu vo Vydrovskej doline. Na Horehroní by určite mohlo vzniknúť funkčné technické múzeum, ktoré by kumulovalo lesné mechanizmy vo Vydrove, pílu na Jánošovke a historické exponáty Čiernohronskej železnice. Lokomobila je v súčasnosti navrhnutá na zápis do Štátneho zoznamu kultúrnych a technických pamiatok.


Násypník paliva do pece (zhora boli dopravované piliny dopravníkom z pílnice)


Parný stroj na kotli (pohľad z prava)


Parné čerpadlo vody


Čelo parného kotla a široké remene – prenos sily od parného stroja


Poistný ventil


Kotlový štítok


Parný stroj a kotol (pohľad z ľava)


Kotolňa / strojovňa (pohľad z vrchu)


Kotolňa / strojovňa (pohľad zo spodu)

[Akt. známka: 0,00 / Počet hlasov: 23] -      + 

K tomuto článku nebol doposiaľ priradený žiadny komentár!

Pridať nový komentár