Záhorská Ves - dedinka a stanička priamo na konci sveta, priamo na konci všetkých ciest ako motoristických, tak aj železničných. Priamo na hranici dobra a zla (podľa minulých totalitných kritérií), priamo na hranici Rakúska a Slovenska .... a pritom tak blízko.
Nasledujúci článok je vo forme foto zastávky a samozrejma nechýba ani plánik stanice.
Žst Záhorská Ves je pre mňa okrem iných skutočností zaujímavá aj v tom, že môj otec tu slúžil ako mladý výpravca hneď po skončení kurzu. V presvedčení, že tu toho nemal veľa čo pokaziť. Každé ráno keď mu začína služba sa viezol prvým Hurvínko-osobákom zo stanice Zohor. V peci v strede vozňa horel oheň. Bolo im teplo a ani im nevadilo, že to drkoce a lavice sú drevené.
Koncová stanička je (skôr bola) chránená privolávacím návestidlom. Dnes už veľmi obmedzená doprava, ktorá bola najprv oficiálne zrušená a neskôr zachránená na základe iniciatívy Bratislavskej Regionálnej Koľajovej Dopravy, a.s. (BRKS). Po krátkom čase aj BRKS ukončilo už i tak skresanú prevádzku a aktuálne sem opäť zachádza vlak ZSSK, ako testovacie koľajisko mladých rušnovodičov. Premávajúci motorák prezývajú ako ináč: "Pendolíno".
Z rozprávania otca sa dozvedám, že pravidelný motorový osobný vlak zabezpečovala súprava M131. Nákladné vlaky prinášali ako bežnú spešinu (skladisko), tovar, ktorý sa prekladal na rampe alebo na tzv. voľnej skládke. Aj keď ide o koncovú stanicu nemá štandartný "šturc", lebo na konci stanice sú zaústené dve vlečky, ktoré plnili a vyprázdňovali hospodárstvo v tejto oblasti a to
Záhorské strojárne a
Mraziarne a konzervárne.
Ďalej zo stránok
www.zahorie.info a
www.zahorskaves.sk si môžeme prečítať, že v roku 1870 bol v obci postavený cukrovar spoločnosťou okolo Maxa Löwbeera, ktorý bol svojho času najväčší v strednej Európe a hneď na to aj liehovar. Cukrovar bol v prevádzke do roku 1949. Na konci 19. storočia sa po obnovenom drevenom moste do cukrovaru v Záhorskej Vsi prepravovala po úzkokoľajnej železnici cukrová repa z viacerých susedných rakúskych dedín. Táto železnica bola podľa
www.zahorskaves.sk elektrifikovaná a napájala Záhorskú Ves na železničnú stanicu v Angerne.
Most bol postavený ešte pred stavovskými povstaniami a bol v roku 1711 cisárskymi vojskami zničený. Na konci 19. storočia bol znovu postavený a začiatkom apríla (v noci zo 4. na 5.) 1945 ustupujúce nemecké fašistické vojská most opäť zničili. Po roku 2010 sa plánuje postaviť medzi Záhorskou Vsou a Angernom an der March nový most. V súčasnosti zabezpečuje denný styk s Rakúskom kompa, prevážajúca hlavne ľudí za prácou do Rakúska.
Príjemnú prechádzku !
Váš
DanoM
Plánik
Dĺžka koľají stanice je podľa meraní cca 200m, čo je štandartom na lokálkách v okolí Bratislavy.
Foto prechádzka
Zhlavie zo smeru Zohor.
Domček hneď pri prvej vyhýbke.
Zohorské zhliavie smerom do stanice.
Pohľad na výhrevňu.
Detail odbočky do výhrevne.
Staničná budova.
Vchodové dvere do staničnej budovy.
Tu bolo skladisko.
Schody na rampu skladiska.
Voľná skládka vedľa skladiska.
Zhlavie koncovej časti stanice a zaústenie vlečiek.
Pohľad do stanice od vlečiek.
Ešte jeden pohľad do stanice od vlečiek.
Železničný prejazd medzi stanicou a vlečkovým areálom. Za prejazdom je vidieť výkoľajka a anglická vyhýbka, ktorá kryje obvod stanice.
Označenie prejazdu.
Ide sa k vlečkám.
Už je tu výkoľajka.
a tiež anglická vyhýbka.
Ako sa to prehadzuje?
Od angličana je vidieť, že vlečka do Strojární mala dve koľaje.
Brána do strojární.
Brána do mraziarní.
Detail brány.
Koľaj v mraziarňach.
Opäť brána Strojární.
Už tuším čo je za ňou, keď takto vyzerá.
Nič...
Detail zakončenia osvetlenia pri skladisku.
Detail kotvenia osvetlenia pri skladisku.
Traktor v záhrade... (Nemohol som to neodfotiť.)
... a bordelík, čo sa oplatí modelovať. (Nemohol som to neodfotiť.)
danom 27.12.2008 21:09:58
re: velmi pekna reportaz
dakujem velmi pekne, taketo komentare ma posuvaju dalej. zahorska ves aj ked nie uplne uzasna stanicka, ale inspirativna... aj z pohladu zaustenia vleciek. v archive toho mam viac, len to spracovat. este raz vdaka. danom
Reagovať
kronikár obce 21.01.2009 11:18:24
vďaka
úprimne ďakujem za úprimný, trocha aj láskavý pohľad zrejme z pohľadu odborníka smerom k železnici. my, čo poznáme pohľady cez váš objektív, nostalgicky spomíname, že sme sa v tých miestach hrávali, lovili ryby hneď vedľa odbočky do cukrovaru a liehovaru, atď. raz budú aj tie vaše pohľady vzácne, v skratke ste spomenuli aj čosi z histórie obce i pohľady na to, čo po výhrevni, skladišti, atď. zostalo. výhrevňa bola vpravo oproti domčeku , kde býval zamestnanec železníc, smerom na zohor, tam bola točňa, všetko je roz... vhodne ste ukázali aj môj fotozáber mosta s cukrovarom spred r.1944. ak ho máte z nášho múzea, fajn, ak nie, príďte sa pozrieť doň, je na 1. poschodí bývalej / novej / colnice, na slov.-rak. hraniciach. to, čo všetko spomínate z internetu, si môžete prečítať aj v mojej knihe najzápadnejšia na slovensku.na internet väčšinu materiálov z obce dávam ja.
ďalší zaujímavý autor zase píše o železničke cez drevený most nad moravou / z cukrovaru do angernu /, atď. aj k železnici,
Reagovať
19.02.2012 21:11:44
Dakujem že som si mohla oživit svoje detstvo stanice a domčeka v ktorom som byvala s rodičmi.Otec pracoval po dlhe roky na tejto železnici kde sme aj vyrastali ako štyri deti s rodičmi.Teraz byvame v LIptovskom Mikulaši a spomíname ako nam tam bolo,hoci nam bohužial s rodičov žije len ocko,ktorý sa teraz 17.februara dožil peknych 81 rokov.Som rada,že som si mohla pozriet už ako 55ročna tuto stanicu a obnovit myšlienky z detstva.Dakujem za tieto fotografie,ktore ste uverejnili.
S pozdravom Juraja Bilanskeho dcera.
Reagovať
Vladimír Galla 08.02.2017 16:45:37
Je mi smutno....
Ak vidím že stav sa rok od roka zhoršuje všetko chátra a pustne, nič nemá gazdu ... (aj to čo by mohlo mať.) Svoje predškolské detstvo som prežil v dome kúsok od koľají na terajšej Šancovej ulici u starých rodičov. A vlastne aj potom som tu bol veľmi často počas výkendov a skoro celé prázdniny počas leta. Matne si ešte ako decko pamätám ako tu jazdievala para, tuším že vtedy už len s nákladnými vagónmi. Podľa fotky v rodinnom albume viem že istý čas na Hurvínkovi jazdil aj môj otec. Bolo to ešte pred mojim narodením (1968). Musím sa ho popýtať na detaily .
Reagovať