Railnet

Úprava rýchlikového vozňa od firmy PSK vo veľkosti TT

Modelovanie | Vraťo Vingálik, 05. 01. 2013 (4854 zhliadnutí)

Tak, ako mnohí iní modelári, mám aj ja vo svojom „vozňovom depe“ rýchlikové vozne vyrobené v polovici 90-tych rokov minulého storočia holandskou firmou PSK pre českých a slovenských modelárov.

Podľa môjho názoru to boli v dobe výroby nadpriemerné modely, aj keď boli „vďaka technologickým a cenovým kompromisom“ niektoré časti menej pravdivo spracované, prípadne zjednodušené. Ale boli to v tom čase na modelárskom TT trhu jediné rýchlikové vozne s popisom ČSD, ktoré mali neskrátenú dĺžku skrine, teda 220 mm.

Porovnanie so skutočnosťou

Modely „by mali“ predstavovať vozne typu X dĺžky 26,4 m, a to vozne 1. triedy (označené Amee) a vozne 2. triedy (označené Bmee) vyrábané vagónkou Bautzen v bývalej NDR. Jednalo sa o vozne dodávané ČSD v rokoch 1986 – 87 v celkovom počte 130 ks (40 Amee + 90 Bmee). Dnes je drvivá väčšina týchto vozňov (ak nie všetky) prestavaná a zmodernizovaná.
Hlavným rozdielom medzi modelom a skutočnosťou je prevedenie dverí, ktoré sú na modeloch „zalamovacie“ a v skutočnosti boli už „predsuvné“. Druhým viditeľným rozdielom je okno WC, ktoré malo v skutočnosti iba hornú polovicu. A tretí viditeľný rozdiel oproti skutočnosti je na podvozkoch – brzdové klátiky (špalky). Vozne boli už z výroby dodávané s kotúčovou brzdou a odlišným typom podvozku GP 200. Ale tento nedostatok je možné pri popisovanej úprave jednoducho napraviť odrezaním klátikov. Tu by mali ortodoxní „počítači nitov“ ukončiť čítanie a robiť niečo zmysluplnejšie.

Napriek uvedeným „nedostatkom“ ja totiž cítim k týmto vozňom určitú „náklonnosť a zhovievavosť“. Preto som sa rozhodol vykonať na nich malú modernizáciu v súvislosti s prechodom na nový typ spriahadla označovaného TILLIG 3G a štandardne dodávaného s novými vozidlami TT.

Popis úpravy

Pôvodne majú modely „očkové“ spriahadlo upevnené v „domčeku“ na podvozku.

Podobné riešenie mal aj TILLIG na 4-nápravových otvorených, nízkostenných a plošinových nákladných vozňoch a niektorých lokomotívach. Existuje nové spriahadlo s upevnením do „domčeka“ (Tillig kat. č. 08846), no toto spriahadlo je dlhšie oproti pôvodnému „očkovému“ spriahadlu, čím sa neúnosne zväčšuje medzera medzi jednotlivými vozňami v súprave. Takéto riešenie by bolo návratom do konca 60-tych rokov minulého storočia a bolo pre mňa už neprijateľné. Preto som sa rozhodol na tieto vozne dosadiť kulisu krátkeho spriahadla vybavenú šachtou na upevnenie vymeniteľných spriahadiel podľa normy NEM 358. Potrebný náhradný diel som kúpil u nášho miestneho predajcu, ktorý mi tvrdil, že sa jedná o produkciu nemeckého výrobcu Gützold. Na stránke tohto výrobcu som však nič také nenašiel.

Úpravu som začal vytiahnutím podvozku, čo nebol problém, nakoľko výrobca použil na upevnenie podvozku k rámu vozňa „starý známy“ čap z rýchlikových vozňov Berliner TT Bahnen. 

Po vybratí prednej nápravy prišla ku slovu žiletková pílka a 3 rezy vykonali potrebnú úpravu podvozku. Viac napovedia obrázky.

Na začiatku úpravy podvozku som uvažoval o „spevnení“ otvoreného konca podvozku kovovou vložkou v tvare U orientovanou spodnou časťou ku čapu podvozku. No pri rezaní som si všimol, že bočnice podvozku sú z 2 častí – rám podvozku a na ňom prilepené masky. Tým je podvozok dostatočne tuhý a bočnice sa v otvorenej časti podvozku nerozbiehajú do strán. Do upravených podvozkov ešte plánujem osadiť mosadzné ložiská na zníženie jazdných odporov vozňov.

Po úprave podvozku nasledovala montáž kulisy. Podľa citovanej normy NEM 358 má byť vzdialenosť otvoreného konca šachty spriahadla 6 mm od vonkajšieho obrysu čela vozňa (nárazníkov, prechodového mechu a podobne). Pri montáži som skúšobne obojstrannou lepiacou páskou osadil kulisy podľa normy na konce dvoch vozňov a skúšal som prechod spojených vozňov dvoma protismernými oblúkmi („esíčkom“) polomeru R 310. Skrine vozňov do seba narážali, vzpriečili sa a mali snahu jeden druhého vytlačiť z koľají. Preto som pri finálnej montáži zvolil menšiu vzdialenosť konca šachty od obrysu čela vozňa, a to 5 mm.

Tie stopy po lepidle v rohoch rámu sú po schodíkoch, ktoré boli nalepené podľa pôvodného pokynu výrobcu, aby nezavadzali domčeku spriahadla pri natáčaní podvozku. Museli byť neprirodzene „vystrčené“ mimo obrys prejazdného profilu, „vďaka“ čomu zachytávali v oblúkoch o nástupištia. Teraz ich môžem doplniť späť na vozeň.

Prečo upraviť?

Medzi základnú pridanú hodnotu mojej úpravy radím to, že vozne môžem osadiť akýmkoľvek normovaným spriahadlom (očkové BTTB, TILLIG 3G, ROCO) alebo pevnými spriahadlami či pevnou spojkou pre ucelenú súpravu. Zároveň som skrátil vzdialenosť medzi vozňami v súprave. Pri spojení pevnou spojkou TILLIG (kat. č. 08827) je medzera medzi vozňami 1,5 mm pri ťahaní a cca 1 mm pri sunutí. Podľa toho som teda mohol kulisy osadiť vo vzdialenosti 5,5 mm od obrysu čela vozňa. Pri použití krátkych ROCO spriahadiel, ktoré ešte musím dokúpiť, bude súprava mať medzi vozňami minimálne medzery.

Pôvodný stav a po úprave a spojení pevnou spojkou.

Záver

Dnes sú v ponuke obchodníkov modely popisovaných vozňov od nemeckej firmy Modist (ten má však iba 10 oddielov namiesto 11) a ruskej firmy modelTT, ktoré sú vybavené kulisou a šachtou spriahadla podľa normy a zodpovedajúcimi podvozkami. Porovnaním modelov firmy PSK s týmito v modelárstve o generáciu mladšími modelmi, som stále presvedčený, že popísaná malá modernizácia posunula vozne PSK po 15 rokoch opäť medzi kvalitné modely.

Na obrázku sú všetky spomínané vozne. Hore je výrobok ruskej firmy modelTT, v strede holandský PSK a dole nemecký modist.  A ako vyzerajú a jazdia tieto vozne skombinované v súprave, určite uvidíte na niektorej akcii nášho klubu.

Doplnok

Budem rád, ak čitatelia doplnia môj popis skutočných vozňov o fakty, ktoré sa mi nepodarilo nájsť a nie sú mi známe.
 

[Akt. známka: 0,00 / Počet hlasov: 9] -      + 

K tomuto článku nebol doposiaľ priradený žiadny komentár!

Pridať nový komentár