Pri návrhu layoutu sa môže stať, že nedokážeme naviazať rozhrania alebo čelá tak, aby nám vznikli plynulé prechody medzi modulmi, presnejšie medzi povrchom krajiny. V takom prípade potrebujeme krátke moduly, ktoré čelá „normálnych“ modulov vhodne preorientujú. Nazývame ich žolíky. Klasický žolík však obvykle vyrieši len jednu situáciu (napríklad ZN zmení na NZ) a potrebných kombinácií býva viac, ktoré sú navyše premenlivé od stretnutia k stretnutiu podľa aktuálneho layoutu. Mať viacero rozličných žolíkov zaberá veľa miesta a preto som sa pokúsil o niečo univerzálnejšie.
Ak rozhrania nenadväzujú, vznikne toto:
Prevádzke to síce nevadí, ale úplne dobre to nevyzerá. Na jednej strane sa snažíme o pekné moduly a na druhej strane takáto krajina má čudnú kontinuitu a pri pohľade na modulisko vnímame rušivé drevené „trojuholníky“.
Dá to viac či menej úspešne maskovať voľne položenou vegetáciou – napríklad islandským machom (copyright má Zoro)…
…alebo dočasným priložením/prilepením tehlovej/kamennej steny na viditeľnú „drevenú“ časť čela, asi nejako takto:
Stena môže byť papierová alebo plastová, z materiálu používaného na imitáciu múrov, v oboch prípadoch musí byť upevnená tak, aby po odobraní steny na čele žiadne lepidlo nezostalo a tým pádom nebol problém pri budúcom spojení modulu. Iste ste sa stretli s podobným „dočasným“ prilepením pri reklamných materiáloch vložených do časopisov alebo SIM/platobných kartách prilepených o list atď. Potrebné sú rozličné rozmery stien, na obrázku je ľavá ZN, ale potrebné sú aj RN a ZR steny a navyše nielen ľavé, ale aj pravé.
Vymyslel som si iné riešenie. Je to konfigurovateľný žolík ako 20cm modul s upravenými NN čelami,…
… do ktorého sa bude vkladať styrodurová krajina asi takto:
Kúsky vkladanej krajiny som nazval pozemky. Aby sa dali efektívne vykombinovať všetky možnosti čiel, na jeden žolíkový modul potrebujem vždy štyri pozemky, na každej strane po dva a susediace pozemky sa stýkajú vo výške R, toto podrobnejšie okomentujem v odseku Pozemková kombinatorika. Oba obrázky uvedené vyššie obsahujú aj drážku pre upevnenie pozemkov, drážka buď do pozemku (na vyššie umiestnenom obrázku žltá vzadu) alebo do základovej dosky. Drážka je však zbytočná komplikácia a neskôr som od nej upustil. Pri upevnení žolíka medzi dva akékoľvek moduly (vrátane NN) vzniknú totiž bočné hrany vymedzujúce 20cm priestor a pozemky budú dostatočne držať trením o susediace moduly, v najhoršom je jednoduchšie doplniť dodatočne magnety do traťového telesa (ľahko opracovateľný styrodur) než riešiť drážku.
Keďže sa povrch modulu skladá z niekoľkých kusov, povrch by mal byť podobný až zhodný. Každý môže použiť na povrch to, čo považuje za vhodné – foliáž, floky, trávnatý koberec, skaly, piesok…. Vyššia vegetácia lepšie zamaskuje hranice medzi pozemkami, ale príliš vysoká je zraniteľnejšia na manipuláciu pri výmene a transporte než vegetácia nízka. Zámenné pozemky musia byť prepravované/skladované v krabici. Kríky alebo stromy pre univerzálny žolík preto veľmi vhodné nie sú, lepšia je flokovaná tráva alebo foliáž.
Jedna strana môže byť delená nielen na dve, ale lepšie asi až na tri časti/pozemky. V prípade delenia na tretiny mám aj stredový pás, ktorý je pevnou súčasťou modulu v úrovni R a zámenné pozemky sú teda užšie než pri delení na polovicu (len asi 6–7cm voči 10cm). Ak bude stredový R pás veľmi široký, okrajové ZR/RZ a NR/RN pozemky budú príliš strmé, ale na druhej strane budú aj úzke a teda budem skladovať a prenášať menej materiálu. Nasledovný obrázok ukazuje tretinové delenie (presnejšie skorotretinové, pretože stred má 6cm a pozemky po 7cm). Červené šachty v stredovom páse sú určené pre návestidlá, žolík totiž nemusí riešiť len nesúhlasné čelá, ale pred stanicou môže aj návestiť.
Teraz nám ostáva zamyslieť sa, aké rozličné profily pozemkov potrebujeme. Ak by sme dávali na jeden žolík len dva celé pozemky široké 20cm (jeden na jednu stranu koľaje a druhý na druhú), tieto pozemky by pre všetky možné kombinácie museli mať tvary RN, RZ, RR, NZ, NR, NN, ZN, ZR, ZZ a to všetko dva krát na obe strany. To je 18 veľkých pozemkov a tadiaľ efektívna cesta nevedie. Ak však prejdeme na pozemky polovičné alebo tretinové a v strede žolíka máme strednú výšku (R), kombinácií už tak veľa nebude. Je úplne jedno, či máme pozemky polovičné alebo tretinové, každý pozemok musí mať aspoň na jednej strane R, čiže strmé NZ/ZN pozemky vyrábať nemusíme vôbec. Aby sme pokryli celý žolík štyrmi pozemkami, musíme mať pozemky, z ktorých dva budú mať výšku R napravo a dva naľavo. Takže výsledok z toho všetkého je ten, že do výroby pripadajú pozemky ZR, RZ, NR, RN a RR (musíme vyrábať aj RR, pretože tu síce profil nemeníme, ale musíme ich mať pre prípad, že sa profil mení na druhej strane za koľajou – napríklad čelo ZR na RR). Pozemky RR môžeme urobiť „poriadne“, teda aj so žľabom, alebo ich urobíme „s veľmi zarasteným žľabom“ a budú obojstranné.
Nasledovný obrázok obsahuje ukážku pozemkov ZR a RN. Oba pozemky majú vzájomne k sebe orientovanú výšku R, pretože medzi nimi je stredový pás vo výške R. Tvar zelenej krajiny ľubovoľný, ale stykové plochy (modré) musia sledovať normovaný profil. Rovinnosť modrých plôch a šírka pozemku (oranžová) priamo ovplyvňujú to, či budú pozemky na module držať trením alebo nie. Oranžové plochy sa dotýkajú traťového telesa, tam sa môžu zadlabať magnety v prípade potreby.
Vyššie spomenuté varianty celých, polovičných alebo tretinových pozemkov si môžeme porovnať aj cez potrebnú plochu. Menšia plocha totiž znamená nielen menšie priestorové nároky na skladovanie a prenášanie, ale aj menšiu spotrebu foliáží či iného povrchového materiálu.
Tretinová verzia má zjavne najmenšiu výslednú plochu pozemkov. V prípade ochoty ísť do širšieho stredového pásu (napríklad až 10cm) a teda užších (5cm) pozemkov nastane ešte výraznejšia úspora plochy pozemkov, aj keď za cenu už dosť strmých ZR/NR. Tretinová verzia ponúka aj najjednoduchšiu možnosť inštalácie návestných šácht, čo pri polovičných alebo celých pozemkoch dosť dobre možné nie je (hoci teoreticky by sa dali aj celé/polovičné pozemky nasúvať zhora na šachtu, pozemky by mali v sebe dieru).
Ešte pre puntičkárov uvádzam, že uvedené výsledné plochy sú počítané len ako priemet do vodorovnej roviny, ale v skutočnosti povrch pozemku ZR je samozrejme väčší než povrch RR, navyše závisí aj od jeho výškovej členitosti. Plocha 0,6m2 znamená matematicky 12 foliáží s rozmerom 20x25cm, 0.204 sú 4 foliáže a 0,163 je 3,3 foliáže. Reálne je však spotreba vyššia nielen kvôli už spomenutému priemetu a výškovej členitosti, ale aj kvôli odrezkom a napasovaniu potrebných pásov na výrobný rozmer foliáže.
Pri zhotovení viacerých žolíkov nie je obvykle potrebné vyrábať pre každý kus 12 pozemkov, pretože je dosť pravdepodobné, že nám ich bude v realite stačiť menej (pre 4 žolíky 30–35 pozemkov namiesto 12x4=48). Predpokladom zámennosti je použitie rovnakého povrchu pre všetky žolíky vyrábané v jednej sérii. Samozrejme, potrebné počty pozemkov závisia od konkrétneho layoutu a žolíkových situácií na ňom, pomer 12 pozemkov na jeden žolík zohľadňuje najhoršiu situáciu, keď si chcem byť istý, že vždy viem vybaviť úplne všetky možné kombinácie.
Vyrobil som tretinovú verziu, kde pozemky majú šírku 7cm a stredový pás 6cm. Najprv som urobil kostru podľa prvého obrázku kapitoly Návrh riešenia. Čelá sú zrezané NN, traťové teleso a stredový pás majú výšku R.
V tomto prototype som neriešil šachtu na návestidlo, v prípade potreby sa dá doplniť aj neskôr. Krycia bočnica nemá tvar T ako je to v sketchupovom obrázku, ale bola by vhodnejšia kvôli ochrane stredového pásu pri skladovaní/preprave. Celé som to rovno natieral odolnou podlahovou modrošedou farbou, ktorú používam hlavne na bočnice modulov. Čierna sa bohužiaľ nevyrába.
Potom som letovačkou mierne zvlnil pôvodne úplne rovný terén stredového pásu, nech to nie je rovné ako na štadióne. Styčné okraje stredového pásu však musia ostať vodorovné. A už som nalepil aj koľaj, samozrejme s káblami, zatiaľ ešte bez banánikov.
Ak nebudú mať pozemky a stredový pás zvislé bočné steny, tak to bude mať vplyv na nerovnomerné trenie pozemkov a teda niektoré pôjdu osadiť ťažšie a iné budú voľné. Aby boli pozemky bez problémov zámenné, mali by mať všetky zhodné rozmery. Takže je ich dobré rezať so šablónkou pri odporovom rezaní alebo kotúčovou pílou. Na hranách som po rezaní pílou musel miestami odrezávať spečený kúsok styroduru – takáto občas vytrhnutá hrana nevadí, ale nedodržaná kolmosť a rovinnosť styčných stien by už vadila viac.
Pre ZR/RZ pozemky som nalepil dve vrstvy 40mm XPS na seba, ale krajšie by bolo rezať ich z hrubšieho XPS (80–100mm), pretože spoj bude viditeľný. Pozemky som natrel zo strany bočníc rovnakou farbou, ako natieram bočnice modulu, nech je prechod medzi pozemkom a bočnicami menej výrazný.
Potom som jednotlivé pozemky rezal tak, že na jednej strane bol vždy R profil (pôvodná výška) a na druhej boli postupne profily R,Z,N, vždy aj naľavo a napravo. Z každého som urobil po dva kusy, čiže spolu 12 pozemkov. Profily R som mierne zvlnil letovačkou podobne ako stredový pás. RZ a RN som si priložil k Z a N čelám, označil si krivku povrchu a zvyšok som dokončil orezávatkom a letovačkou. Najmä letovačkou spečený povrch som ešte zdrsňoval hrubým šmirgľom, aby lepidlo lepšie priľnulo. Na takto vytvarované pozemky som nalepil foliáž. Foliáž musí okraje mierne presahovať, aby sa lepšie zamaskovali medzery medzi pozemkami, ale nesmie sa nachádzať pod úrovňou okraja (výška R), pretože potom by zavadzala susednému pozemku. Na všetkých 12 pozemkov plus stredové pásy som položil práve 4 kusy foliáže 20x25 cm, použil som typ s podkladovou fóliou, ktorá však príliš drží rozmer (Polák lúka typ F), asi lepšia by bola pružnejšia foliáž s naťahovacím „chumáčovým“ zeleným podkladom (MSC).
Pokiaľ schli pozemky, dokončil som elektroinštaláciu (priebežné vedenie, banániky), upevnil som zospodu štipce na banániky pri preprave a háčik na uchytenie priebežných káblov na loconet či telefón. Takto krátky modul nohy mať nebude.
Kúsky foliáže som v malých trsoch nalepil aj na stredový pás popri koľaji, zvyšok príde na koniec zasypať štrkom. Ak sú pozemky natlačené na seba, terén celkom dobre naväzuje,…
…ale pri voľnejšom uložení sú medzery vidieť.
Nuž bolo by vhodnejšie použiť foliáž jednofarebnú, pretože identifikácii medzery napomáhajú aj rozdiely medzi troma farbami použitej foliáže (suchá/zelená/hnedá). Už len zaštrkovať koľaj, zamaskovať deravé miesta a pozemky zastriekať lakom, aby vegetácia neopadávala. Štrk bude občas aj v „žľaboch“ pozemkov, nielen na stredovom páse.
Hlavnou výhodou je to, že riešenie je použiteľné pre akúkoľvek kombináciu rozhraní. Mám len jeden rám/kostru a niekoľko polystyrénových pozemkov namiesto viacerých pevných žolíkov. Tým pádom je to úspora celkovej hmotnosti, priestoru a potrebného množstva kostier s čelami. Modul navyše môžem využiť aj ako návestný (stačí v ňom upevniť šachtu na návestidlo). Povrchová úprava je vhodným kandidátom na masovú výrobu, napríklad nácvik flokovania na krúžku. Nevýhodou riešenia je nutnosť použiť na všetky pozemky podobný až zhodný povrch, aby pri ich kombinovaní nebolo rozhranie medzi dvoma pozemkami príliš výrazné. Ďalej je to existencia oddelených pozemkov, ktoré treba prepravovať mimo modulu – hoci sú relatívne malé a ľahké, je to niečo samostatné a treba sa o to starať. A na presnosti zhotovenia pozemkov a ich povrchovej úprave závisí výsledný vzhľad, čiže viditeľnosť alebo neviditeľnosť rozhraní medzi jednotlivými pozemkami.
Ak vám je 12 pozemkov pre univerzálnosť žolíka priveľa, môžete použiť aj niektorý z dvoch JKI nápadov na túto tému. Navrhol totiž použiť normálny NNNN krátky modul nasledovne:
Geniální myšlenka. Ještě doplnit pár malých technických vychytávek a je to geniální žolík:-) PN*
... mal problém s miestami styku rôznych profilov. Preto sme v začiatkoch preferovali na traťových moduloch čelá NZ (svah) a tu boli potrebné iba dva žolíky NZ-ZN a ZN-NZ. Dodnes ich máme v CVČ, aj keď ich takmer vždy zabudneme doniesť na stretnutie (naposledy Siemens).
Petrove riešenie je jednoduché a veľmií flexibilné. Možno by ešte bolo vhodné na fixáciu jednotlivých pozemkov vhodné do rámu vlepiť magnety a na spodnú časť pozemkov upevniť pliešky, alebo naopak (niečo v tom zmysle bolo aj načrtnuté priamo v článku).
A čo tak na strednú pevnú plochu medzi pozemkami "položiť" cestu, ktorá by križovala trať? Vtedy by odpadol problém s rozdielnym farebným povrchom jednotlivých pozemkov.
Vrato, dik, tie magnety som v clanku odporucal davat na oranzovu zvislu a nie na spodnu stranu, vid obrazok v kapitole Pozemková kombinatorika, lebo nemusis nic dlabat do dreva, ale len do styroduru pod kolajou, kde to ide jednoduchsie zapustit.
Aj cesta v strede je riesenie, potom by som ale radsej isiel cestou JKI, ze tam bude nadjazd na sirku zolika a nemusis uz riesit ani pozemky. Akurat je tam problem ten, ze v ceste to pripadne navestidlo bude troska zavadzat :-(
