Ako obvykle na konci mája, za účasti klubov z Kokavy, Košíc, Prešova, Bratislavy i Maďarska sa minulý týždeň uskutočnilo modulové prevádzkové stretnutie Kokava-Hnúšťa 2017, už druhý rok v dostatočne rozľahlej miestnej športovej hale.
Začali sme sa schádzať v stredu popoludní a do polnoci bol layout viacmenej mechanicky hotový, vo štvrtok ešte prebiehali elektrické a ďalšie inštalácie. Už našťastie nenastali fatálne technické problémy s dôležitou stanicou ako sa to takmer pravidelne udialo v posledných rokoch, tento rok sa však ešte vo štvrtok dolaďoval grafikon. Časť sme jazdili ešte bez manipulákov, pretože nákladná doprava bola plnohodnotne rozchodená až v piatok večer.
Takže zatiaľ čo grafikonisti strávili štvrtkovú noc poväčšinou v hale prácou na ND, ubytovaní vo Vepore v Klenovci sme strávili noc z piatka na sobotu nepriamou účasťou na oslave vo Veporskej reštaurácii, pretože poniektorí sme mali izby rovno nad touto miestnosťou. Na začiatku to boli ešte cédéčka, napríklad Cheri, Cheri Lady alebo You’re a woman, I’m a man a potom živá produkcia. Hrali síce dobre, ale dlho. Postupne sa repertoár špecializoval stále viac na rázne rýchle skladby v dvojštvrťovom takte s druhou prízvučnou dobou národnostných (v celoštátnom meradle stále ešte) menšín. Vzhľadom na vek ubytovne si výrazná basová linka ľahko našla rezonančnú odozvu v sklenenej výplni okien a dverí. Asi štyrikrát zaznela veľmi populárna pesnička Náčo puójdem domov a zabávajúci sa kolektív si jej názov vzal k srdcu a pekne sa pri hudbe zabávali do štvrť na päť. Zabávali sa vlastne ešte dobrú polhodinu aj potom pri odchode, ktorý sa neobišiel bez bitky a hlučných nadávok. A hoci sme ráno nečakane našli autá zaparkované na dvore ubytovne v poriadku, s informáciou o plánovanej svadobnej hostine ďalší deň sme poniektorí menej odolní radi využili Zoranovu ponuku odsťahovať sa do vzdialenejšieho, ale podstatne kľudnejšieho bývania. No ale späť k modulovke.
Už tradične sme mali časť hlavnej trate dvojkoľajnú, od Nového Mesta cez zastávku Mýtna po Chrisov. V Chrisove už bola jednokoľajná odbočka na vetvu spravovanú maďarskými hosťami, preto mala pracovný názov “Maďarsko”. Nachádzala sa tam krátka nákladná stanička Poltár-Zelené, dlhá stanica Balatonalmádi, servisná stanica s integrovanou čističkou HDV a ukončená skryťákom Jurajov Dvor, obsluhou stanice dočasne prekrsteným na György udvar. Od Chrisova pokračovala trať na Drnov (s odbočkou do Nakládky dreva). Ďalej bola výhybňa Dvorníky-Zádiel, okrem obvyklej konverzie dvojkoľajka-jednokoľajka tentoraz pomocou päťuholníkového modulu umožňovala odbočenie z hlavnej trate na D3 vetvu Kameňolom-Nový Oldřichov. Hlavná trať pokračovala cez Kokavu a zastávku Podlužany do Svoru a koncového skryťáku Šumperk. V Svore bola pripojená D3 so zastávkou Štítnik-mesto, Betonárkou a Muráňom. Nákladná doprava bola koncipovaná tak, že manipuláky servisovali výhradne priľahlú D3 trať a prepravu nákladu na iné vetvy zabezpečovali Pn/Vn vlaky do Nového Mesta, ktoré nákladnú dopravu triedilo. Zošiťáky boli pomerne pestré, prípady opakovaného chodenia s jedným vlakom hore dole za sebou boli minimálne.
Pripomenuli sme si aj nedávno odíduvšieho Mira Rusnáka, ktorý bol s nami na stretnutí aspoň symbolicky s fotografiou a účastníckou kartičkou s čiernym pruhom v blízkosti svojho Chramošského viaduktu.
Stretnutia sa zúčastnilo viacero nováčikov nie úplne znalých či dodržiavajúcich pravidlá (ale nielen nováčikov), čo občas kládlo zvýšené psychické nároky na niektorých modulovkárov veteránov, najmä ak si mladí zamieňali vlak s pretekmi dragsterov. Pre nasledovných dvoch pánov modulárov je jazdenie už čistá rutina.
Zoran nám okrem iného priebežne zabezpečoval kávový režim, čo bolo veľmi užitočné, nakoľko sme chceli jazdenie v piatok a sobotu maximalizovať do noci.
Čas sa zobrazoval na troch veľkých analógoch a dvoch veľkých digitáloch. Nové Mesto malo malé staničné digitály aj v stanici.
Od pôvodného článku úpravami prešlo nielen napájanie, ale aj SW. Pri napájaní digitálnym signálom zobrazuje blikaním dvojbodky zrýchlenie času (0-7) ako binárne číslo. Napríklad dlhá-krátka-krátka na nasledovnom videjku znamená 1-0-0 a teda zrýchlenie je 4.
Zastavený čas je zdôraznený preblikávaním nápisu StOP.
Nástenné veľké digitály v rohu haly boli dobre viditeľné už z diaľky.
Poniektorí si vyskúšali prvýkrát aj staničnú obsluhu a vďaka technickým problémom s prestavníkom v Šumperku to bol vlastne krst ohňom.
Totiž po pár hodinách jazdenia zhorený a zodratý prestavník na prvej výhybke musel byť nahradený strunovým ručným prehadzovaním a páčkovým prepínačom pre jazyky a srdcovku. Takže staničná obsluha musela koordinovať mechanické prehadzovanie výhybky….
…s napájaním srdcovky a jazykov na tomto dočasnom prepínači.
V Novom Meste už bola nákladná doprava komplikovanejšia a triediči mali čo robiť, najmä keď sa tam dovalili tri Péenky naraz.
Nasledovné pekné improvizované otočné návestidlo napichnuté na skrutkovači pred Šumperkom stratilo svoju opodstatnenosť až po tom, čo Zoran upozornil na existenciu a funkčnosť privolávačky.
Ale mechanické návestidlá mimo mierky sa ujali aj v Svore….
…a z opačnej strany to Miloš dokázal nastaviť bezobslužne dokonca aj na prejazd.
Poniektorí si stihli medzi dvoma vlakmi aj zdriemnuť.
Obvyklá schôdza na pripomienky a organizačné pokyny.
Trošku na škodu bola jazyková bariéra, len jeden z maďarských kolegov ovládal angličtinu na dobrej úrovni pre bežnú komunikáciu, takže hlavný maďarsko-slovenský tlmočník Tibor mal postarané o ďalšiu funkciu.
Nováčikovia sa pod správnym vedením pekne chytali, hoci miera vnímania nových informácií a schopnosť dodržiavať pravidlá medzi nimi bola rozmanitá.
Dvorníky-Zádiel a okolie síce ešte nie sú úplne dokončené, ale sú to už pekné moduly.
Na maďarskom úseku tiež bolo na čo pozerať.
Svor je rozľahlá stanica, kde okrem veľkosti, tvaru a detailov veľmi napomáha realistickosti aj rozmanitosť zelene.
V Chrisove pribudla psia búda a jednota.
Mali sme aj posunovača takmer v mierke, ale v nesprávnom mundúre.
Niektoré moduly mali stromy a kríky vytvorené z farbeného molitanu. Veľmi mi to pripomínalo googlemaps polygónovú technológiu na prevod satelitných snímok do 3D.
Robotníkov (ktorí pôvodne mali niečo opravovať na trati v Potope, ale zistili, že už toho veľa nezachránia a radšej chytajú ryby) tentoraz priviezla Chrisova MUVka.
A ešte zopár už bez komentára.
Najbližšie sa (asi) vidíme v Bernolákove v polovici októbra podľa propozícií tu.
Majte sa pekne.
PH.
K tomuto článku nebol doposiaľ priradený žiadny komentár!
