Railnet

Kauza BMF

DCC | Jozef Kiss, 06. 05. 2005 (4376 zhliadnutí)

Často pretriasaná téma. Nasledovné názory sú „moje“, a nemusia sa zhodovať názormi ostatných modelárov.

Dekodér riadi počet otáčok motora tzv. PCM moduláciou. T.j. na rozdiel od „analógu“, kde je rýchlosť závislá od napätia, pri digitále je napätie stále rovnaké, ale impulzné. Šírka impulzu potom určuje rýchlosť otáčok motora. Výhodou tohto impulzného ovládania je, že motor sa dokáže točiť oveľa menšou rýchlosťou ako keď je napájaný malým napätím. Chod motora nie je úplne plynulý, motor „drnčí“ ale práve to mierne chvenie pomáha prekonávať nerovnomerné trenie. Aj keď to takto funguje „dosť“ dobre, neexistuje vzťah medzi šírkou impulzu a rýchlosťou otáčok motora. Pri rôznej záťaži motora, sa tento točí rôznou rýchlosťou. Inak: do kopca ide vlak pomalšie ako z kopca. BMF je „spätná väzba“, ktorá udržuje konštantné otáčky. Funguje to tak, že medzi impulzmi sa motor samozrejme točí ďalej a funguje ako dynamo. Vytvára teda napätie, ktoré ja priamo úmerné otáčkam motora. V dekodéri s BMF sú navyše obvody, ktoré dokážu toto napätie merať a porovnávať s fiktívnou hodnotou, ktorá je vypočítaná z práve nastavenej rýchlosti. V procesore sa potom vyhodnotí rozdiel a podľa toho sa upraví šírka impulzov, aby sa tento rozdiel kompenzoval. Výsledok: vlak ide do kopca aj z kopca rovnakou rýchlosťou. (Či je to „modelové“ je však diskutabilné, to nech si rozhodne každý sám).

Kedy je BMF „výhodné“? BMF sa s výhodou dá použiť pri plne automatizovanom koľajisku, kde napr. 50cm pred návestidlom je detekovaný vlak, a ten potom predpísaným spôsobom spomalí a zastaví napr. 5cm pred návestidlom. To sa dá pekne naprogramovať a opakovateľnosť výsledkov je uspokojivá. Bez BMF sa môže stať že vlak zastaví príliš ďaleko alebo nebodaj až za návestidlom podľa toho koľko toho mal „naložené“.

Ak sa „hráme“ na rušňovodiča, t.j. držíme ovládač a jazdíme, je BMF v podstate bezpredmetné, pretože nám doslova „bráni“ v zážitku. Ak beriem modelárstvo ako kolektívny šport „ideme si zajazdiť“, tak BMF nepotrebujem. Keď sa vlak „rozbehne“ tak spomalím, alebo naopak do kopca evidentne musím pridať, alebo ísť pomalšie. To pochopil aj Digitrax a dal na trh univerzálne lacné dekodéry DZ123, ktoré sú bez BMF (majú ale iné dobré funkcie, špeciálne na pomalú jazdu = posun)

Funkčné výstupy:
Dnes už každý dekodér má samostatné výstupy predné a zadné osvetlenie lokomotívy, to je tzv. funkcia F0. Zas je diskutabilné modelovosť, ale to teraz neriešim. Ďalšie funkcie sa dajú použiť napr. na:

  • diaľkové rozpriahnutie (existuje spriahlo, ktoré sa dá dekodérom „odpojiť“ od súpravy
  • Ďalšie osvetlenie, napr. reflektor, kabína
  • Zdvihnutie resp. spustenie pantografu (existuje také!)
  • Machri si zapínajú ventilátor 
  • dá sa ovládať primitívny zvukový generátor (píšťala, húkačka)

    Všetko toto je „dalo by sa“. v praxi som nič také ešte nestretol, hádam okrem žeriavu Roco, ktorý naozaj využíva všetky funkcie.

    Zvukové dekodéry sa pobrali „vlastnou cestou“ a na funkčné výstupy sa proste nespoliehajú.

    Záver: aj dve funkcie sú viac než dosť...

     

[Akt. známka: 0,00 / Počet hlasov: 3] -      + 

Pridať nový komentár

jk 15.05.2005 19:29:49

ad bmf

dovolím si trochu iný uhol pohľadu. principiálne ide o tzv. záťažovú reguláciu, ktorá má svoj význam. u modelov máme dočinenia s mnohými javmi, ktoré značne negatívne vplývajú na samotnú jazdu a jazdenie : - zvýšený jazdný odpor od oblúkov (prechod z rovnej trate do oblúku), odpor prevodov, typ pojazdu, neúmerné stúpania, atď. - rozbeh lokomotívy, resp. sila potrebná na prekonanie momentu zotrvačnosti vlaku, odporu prevodu, atď. - lokálne zníženia tr. napätia najmä na zhlaviach. tu pôsobí záťažová regulácia veľmi pozitívne. (bližší popis s blokovou schémou som už z webu stiahol). v princípe ide o pokus o reguláciu na "konštantné" otáčky motora. ide o "číslicový" sw regulátor ako súčasť dekodéra. pretože meranie je nepriame a ani samotná regulácia, jej algoritmus nie je striktný, nemožno hovoriť o regulácii na konštantné otáčky. používajú sa pi (výnimočne pid) regulátory. jeho parametre ide nastavovať podľa motora, čo je veľká výhoda. lokodekodér je ešte viac našitý na motor a možno sw meniť frekvenciu pulznej regulácie. teda vonkoncom nejde o výhodu len pri automatizácii. tam pokiaľ sa používa riadiaci sw, tomu je jedno, aký dekodér v modele je. je to otázka správneho deklarovania blokov a zadania parametrov zastavenia, resp. spomalenia. primárnou výhodou sú mäkké rozjazdy a tlmenia okamžitých tlakov (tikov) na zníženie rýchlosti pri vbehnutia do oblúku, zhlavia, stúpania, resp. dosiahnutia vrcholu a jazda z kopca (prudké zrýchlenie). ad funkcie a "zvukové dekodéry". počet prídavných funkcí sa stabilizoval na 4 (!) u veľkých (= normálných) lokodekodérov, 2 majú mikrodekodéry (rozmer 13,5x9x3mm). zvukové dekodéry - sú tri funkčné riešenia : - zvukový dekodér, ako funkčný, neriadi motor iba zvukový modul (dnes iba cte ge70) - lokodekodér so zvukom, normálny lokodekodér s bmf, 4 (!) funkciami a zvukovým modulom (cte, esu a už aj uhlenbrock) - zvukový modul k dekodéru (opäť obvykle s bmf) s rozhraním susi. ad funkcie - ak už máme dcc, tak ho uchopme inak ako analog a netlačme ho do polohy elektronického fz1 ! v reále nijaká lokomotíva nerobí automatický reverz svetla podľa jazdy (dnes sa to už dá eliminovať u novej vlny dekodérov) + automaticky zapína červené pozičné svetla. za lokomotívou s vlakom je to nezmysel. tiež reflektor je oddelený od čelných svetiel. preto viac funkcií je +, akurát to uberá z prúdovej zaťažiteľnosti ! ak sa však dá, prečo neoddeliť čelné svetla od reflektora či pozičné červené svetla od čelných. potom sú tu ešte dymové generátory a ďalšie efekty (vnútorné osvetlenie, osvetlenie tabuliek /t679.0? t435.0, .../). nuž prečo sa obmedzovať. jk

Reagovať

Pridať nový komentár