Railnet

Postavme si modul - a kam s ním?

Moduly | Peter Harmady, 17. 06. 2014 (6256 zhliadnutí)

Rozhodol som sa prispieť do Danovho seriálu vecami, ktorým sa on venoval zatiaľ len okrajovo alebo vôbec. Moduly nie sú totiž iba o zaujímavom námete alebo perfektne spracovanej krajine. Jednou z nevyhnutných vecí pri moduloch je aj skladovanie a preprava. Keďže som sa s výrobou traťových modulov trochu rozbehol a moje prepravné možnosti už sú za únosnou hranicou, viem, o čom hovorím. Pokiaľ máte jeden či dva moduly, tak ich hodíte do kufra asi nejako nasledovne a je to vybavené.

Ale pokiaľ máte modulov viac, každý decimeter kubický je užitočný a treba balenie a prepravu optimalizovať. Ak máte guľu a vozík, tak samozrejme miesto tým získate, ale otrasmi jednonápravového ľahkého vozíka trpia moduly podstatne viac než v bežne odpruženom aute. Na vozíku je preto viac-menej nevyhnutné ukladať moduly do mäkkého čalúnenia, napríklad hrubšieho molitanu, aby ste po príchode na stretnutie nezistili, že vám celá krajina vypĺzla.

Optimalizácia priestoru nie je len o aute, začína už pri veľkosti a tvare samotných modulov.

Stohovanie a tvar modulu

Najčastejšie staviame priame moduly na obdĺžnikovom alebo oblúkové na lichobežníkovom pôdoryse. Oba sú súmerné (os súmernosti prechádza kolmo na trať) a nie je teda problém ich stohovať. Stohovať znamená robiť z modulov balíčky, ktoré sú rozumne prepravovateľné a skladovateľné, pretože ak sú otočené krajinou k sebe, tak smerom von trčí už len spodná časť modulu, obvykle menej zraniteľná než samotná krajina so stromčekmi, stožiarmi a domčekmi. Typický balíček z dvoch modulov je vidieť napríklad tu:

Ak sú jednotlivé moduly ešte bez vyšších objektov, je možné ich naukladať aj do „skrinky“ ako zásuvky asi nejako takto:

Stano takto skladuje a prepravuje Nitrianske Pravno, ktoré je už síce plne zjazdné a zúčastňuje sa stretnutí už niekoľko rokov, ale je ešte stále vo výstavbe bez akýchkoľvek vyšších objektov. Na ďalšom obrázku si všimnite aj po bokoch vymedzovacie hranoly, ktoré obmedzujú pohyb modulov v skrinke, čím chránia moduly pred prípadnými nárazmi pri menej šetrnej preprave.

Po doplnení vyšších objektov bude nutné odstupy jednotlivých poschodí patrične zväčšiť. Balíčkovanie pri súmerných moduloch, teda obvyklých obdĺžnikoch a lichobežníkoch, je jednoduché, pretože vždy sa dá nájsť poloha, aby boli moduly orientované krajinou k sebe.

Ak sú však moduly nesúmerné, už táto zameniteľnosť neplatí a treba to zohľadniť pri párovaní takýchto exotov.

Ak teda staviate niečo s nesúmerným či nepravidelným pôdorysom, treba sa zamyslieť nad balíčkovateľnosťou už pri dizajne. Napríklad Bocova Odbočka Obora je nepravidelná a nesúmerná. Ale vďaka červenému prepravnému trojuholníku je možné zo žltého a zeleného segmentu zložiť perfektný protikus k hnedému obdĺžnikovému segmentu. Tým pádom Obora vytvára úplne bežný obdĺžnikový dvojbalíček bez komplikácii.

Stohovanie a objekty na module

Vzdialenosť medzi modulmi by mala byť ideálne čo najmenšia, aby sme nevozili a neskladovali zbytočne veľa vzduchu. Od nej závisí aj veľkosť prepravných čiel, čiže tých dosák, ktorými sú zbalené moduly spojené. Nemôže byť ale zase tak malá, že sa objekty oboch modulov dotýkajú. Na ďalších obrázkoch vidíme balíčkované moduly dosť ďaleko od seba, čo znamená, že buď sú na moduloch vysoké objekty alebo majiteľ priestorom šetriť nemusel.

V najužšom mieste odstup na jednom z mojich balíčkov je len niekoľko centimetrov, je tam väčšinou už len foliáž bez kríkov či stromov.

Desať cm ušetrenej výšky pri bežnom TT module s rozmermi 80x40cm znamená objem 32 litrov. Popri obvyklom objeme batožinového priestoru auta 400 až 600 litrov to možno veľa nevyzerá, ale máloktoré „normálne“ auto má kufor ideálne pravouhlý, čiže aj tak vozíme ešte dosť vzduchu okolo modulových balíčkov či iných vecí.

Ak mám dva opačné profily, tak ich kvôli úspore výšky orientujem k sebe tak, aby do seba čo najviac zapadali, táto možnosť samozrejme závisí aj na objektoch v krajine.

Ak mám na jednej strane vysoké domy alebo stromy, na protiľahlom module sa snažím umiestniť nízke objekty, aby moduly mohli byť pri preprave/skladovaní čo najviac pri sebe. Napríklad vysoké stromy sa snažím umiestniť „na preskačku“, aby sa dopĺňali a nie si zavadzali. Veľmi schematicky je toto vidieť na nasledovných dvoch obrázkoch.

Ak mám na krajine ojedinelý vysoký objekt, tak ho radšej urobím odnímateľný. Veď modul je zjazdný aj bez neho a od zmontovania layoutu do začiatku jázd uplynie iste dostatočný čas aj na dodatočnú montáž doplnkov k modulom. Elektrické stožiare mám na magnete, vďaka čomu ich osadím bez zdržiavania.

Ochrana nielen proti prachu

Stanova zásuvková metóda, spomenutá už vyššie pri stohovaní, poskytuje nielen mechanickú ochranu modulov, ale aj ochranu proti prachu. Síce jednorazovú, ale jednoduchšiu a ľahšiu ochranu proti prachu poskytuje aj baliaca fólia „strečka“. Jej nevýhodou je nevyhnutnosť 4 rúk pri balení, jednej osobe sa to balí dosť obtiažne.

Mechanická odolnosť fólie je slabšia, ale zaopatrí moduly aj proti iným záškodníkom. Keď som staval Predmestie, tak mi myši v garáži zožrali asi dve tretiny jedného balenia Polákových kríkov, pokiaľ pochopili, že je to len nejaký plast v lepidle. Našťastie tie kríky ešte vtedy na module neboli a nemal som len to jediné balenie. Do zabalených modulov mi však (zatiaľ) žiadna myška nevošla.

Hmotnosť modulov a ich prenášanie

Tri moduly na sebe v jednom balíčku sú asi maximum, ktoré priemerná kancelárska krysa, zaoberajúca sa vláčikmi, ešte zvládne dva-trikrát za rok preniesť na stretnutie bez hexenšúsu.

Omnoho bežnejšie sú asi preto balíčky po dvoch moduloch. Závisí to pochopiteľne veľmi od hmotnosti jednotlivých modulov, napríklad horná doska modulu, na ktorej je položená krajina, postačuje z 5mm hrubého materiálu. Niektorí tvorcovia modulov tam dávajú pre istotu 12 alebo dokonca 15mm preglejku (ale ako hovorí dedo Jozef (JKI), to je na Richter 7) a to je už naozaj citeľné navýšenie hmotnosti. Taktiež radšej preglejka a nie drevotrieska, hoci toto je nielen kvôli hmotnosti, ale aj stabilite materiálu.

Ale netreba zbytočne vláčiť ani dvojmodulové balíčky. Na moduly dôsledne montujem malé nábytkové kolieska. Príde mi to pohodlnejšie, než všetko prenášať v rukách. Takto je možné naložiť na seba aj dva balíčky (teda spolu 4 moduly), prípadne aj nejaké ďalšie veci a celú zostavu odtlačiť. V každom páre, teda jednom balíčku, má kolieska ale len jeden modul. V aute totiž balíčky ukladám kolieskami hore, aby sa mi pri jazde v kufri neposúvali.

Inšpirovaný oválnymi úchytmi na prepravných bočniciach som aj na priechodzom module, skladajúcom sa z pomerne robustných komponentov, vyrezal do jednotlivých dielov oválne otvory na lepšie uchopenie jednou rukou a tým je jednoduchšie prenášanie i manipulácia.

Značky

Železničné značenie moduly obohatí. Stačí nám poznať aspoň niektoré najbežnejšie značky – napríklad D3 trať, upozorniť na nadchádzajúcu zastávku, spomalený úsek či označiť koniec nástupišťa.

Značky nemusia byť na moduloch namontované pevne, môžeme ich mať v krabičke a použiť až podľa konkrétneho layoutu. Ich výroba je nenáročná. Na trainmanii v článku Předvěstníky, rychlostníky a další značení (12.4.2004) sa nachádzajú aršíky na vytlačenie pre bežné modelové veľkosti H0, TT a N. Stačí ich vytlačiť na farebnej tlačiarni a podlepiť hrubším výkresom. Následne vystrihnúť, sekundovým lepidlom nalepiť na ne stĺpy zo struny 0,51mm, natrieť stĺp a zadnú stranu šedou, čiernou a hrdzavou farbou, prípadne ich kombináciou a je hotovo.

230V

Na moduly prosím nemontujte a nedávajte nič, čo má niečo spoločné s 230V sieťovým napájaním. A už vôbec nie do krabičky od umelého masla, lebo to naozaj neposkytuje voči dotykovému napätiu takmer žiadnu ochranu. Všetky sieťové napájače nechajte radšej na zemi. Obrázok bohužiaľ nemám z internetu, ale priamo zo stretnutia.

Koľajnice zo sekundového lepidla

Ak náhodou v layoute stretnete modul, ktorý má koľaje príliš ďaleko od hrany alebo má krivé čelo, vzniká veľká medzera. Pokiaľ má viac než asi 2mm, je to už príliš moc aj pre prechádzajúce vozidlá a do takej medzery kolieska zapadávajú. Ak chybný modul nemáte čím nahradiť, celkom sa mi osvedčilo použiť sekunďákové premostenia. Je to zhužvaný kúsok papierového obrúska, vreckovky alebo kuchynskej utierky, zakvapnutý jednou-dvoma kvapkami sekundového lepidla a najneskôr počas schnutia dotvarovaný orezávatkom na požadovaný tvar. Výsledok stvrdne na kameň a koliesko nebude narážať na hrany koľajníc.

Skladovanie modelov – vagónov a lokomotív

V Zababove vymysleli veľmi praktické riešenie ukladania vagónikov a lokomotív a Dano ho niekoľko rokov dozadu už tu aj popisoval. Je to podľa mňa veľmi geniálne riešenie, preto ho po pár rokoch znova pripomínam. A hlavnou zložkou je karimatka, lepená tavným lepidlom. Pre vagóniky poskytuje bezpečné balenie, pre majiteľa je to veľmi prehľadné a manipulácia je podstatne jednoduchšia a rýchlejšia než vyberať modely po jednom z krabičiek. A ak máme vagónikov či lokomotív veľa, užitočné je si urobiť fotky jednotlivých poschodí, aby sme pri ukladaní nemuseli maturovať, čo kde bolo uložené a či mi ešte niečo nechýba. Karimatka je pre pomerne ťažké lokomotívy už dosť mäkká, takže tie je vhodné ukladať buď na najspodnejšie poschodie, ktoré obvykle vyberať nebudeme, alebo celý plát odspodu vystužiť.

[Akt. známka: 0,00 / Počet hlasov: 6] -      + 

Pridať nový komentár

Petr S. 18.06.2014 09:50:53

Přeprava

Ahoj vespolek, přepravu modulů by měl stavitel vyřešit před vlastní stavbou. Rozdělit trať ( nádraží , vlečku ) aby šla dobře převážet . Párování modulů , kdy je jeden vzhůru nohama je úsporné řešení , ale přináší jiný problém . Z dílu který je vzhůru nohama budou vždy opadávat detaily. U traťových dílů to není takový problém , ale u modulu se stavbami je to horší . Některé stavby mám také snímací a převážím modul " prázdný " , ale někdy to nejde . Některé moduly převážím v normální poloze a abych je mohl stohovat na sebe , jsou na nich čela s ozubem na horním okraji čela . Na spodním okraji čela je zářez , do kterého ozub zapadne . Ozub mám stejný a tak na sebe můžu dát jakékoliv moduly stejné délky , případně na dva díly poloviční délky pod jeden dlouhý . Při transportu na přívěsném vozíku za autem mi ozub zajistí bezpečné zajištění proti pohybu . Bohužel , vozím tak spoustu vzduchu v okolí jeřábů a budov .
Přepravu modelů řeším podobně jako Peter . Vyrobil jsem si lepenkové kontejnery tak velké , aby se vešly do skříněk v dílně a ty potom převážím ve vyztužených papírových krabicích . Vozím v nich nejen modely , ale i náklady , spax , telefon a ostatní potřeby . Je to úsporné na prostor v dílně i na práci s modely při setkání .
Foto dodám co nejdříve !
Zdraví Petr S.

Reagovať

zdeno 18.06.2014 11:22:08

to nejsou jen moduly, ale i nohy, ktere by bylo idealne schovavat do modulu. Pisal jsem tu o tom clanek.
---
Dost velky problem jsou stoly a odkladaci prostory pro ovladace, telefon, grafikon, hodiny, nakladni listy, vozove karty, karty obehu na loko a jeste vselico jine.
Mel jsem a uvazoval jsem (pokud jsem byl zdravy), nad tim, jak vyuzit ty desticky na spojovani modulu pri preprave na tyto pulty a odkladaci prostory.
Pokud by jste chteli, muzem napisat, co mam zatim hotove, ale je toho dost malo. Idea byla takova, ty desicky prisroubovat na spodky modulu a aby aspon 3/4 te desticky vycnivalo ven do prostoru.

Reagovať

dano 25.06.2014 13:29:28

Re: Pultik pri stanici

Ahoj Zdeno,

toto som ja vyriesil. Jeden segment 100x50cm z Tomasova nosim ako samostatny. Jeho bednicku viem rozdelit na 4 casti, z ktorych vytvorim pri stanici pultik na karty (s nalepenymi hranolcekami 5x5mm cca 2mm od seba v dlzke skoro 1m) a druhy (cely prazdny) na GVD, hodiny a telefon. T.j. vrchnak je rozpileny na 2 casti 100x25, kde v strede je 2cm hranol. V nom mam zapustene matice. T.j. zvnutra modulu kazdy stolcek pritiahnem dvomi skrutkami. Neda sa na tom sediet, ale vsetko potrebne to udrzi. Foto napr. tu: http://www.railnet.sk/gal/1381178380_bernolakovo2013_13.jpg

To iste som urobil na vlecke Peklo. Kde jedna bocnica prepravneho boxu ma uz prilepene hranoceky 5x5mm ako drziaky na karty. Foto napr. tu: http://www.railnet.sk/gal/1381178392_bernolakovo2013_34.jpg

DanoM

Reagovať

Harmi 18.06.2014 20:42:30

Dik za oba komentáre. PetrS: mám len tratove moduly a dve zastávky, ale asi tam nemám take detaily, ktoré by mi odpadávali a ide mi hlavne o to miesto, takze moduly vozim hore nohami a skladujem ich niektoré aj na výšku. Fotka kufrika s modelmi je zo Zababov článku, používam ale rovnaký systém aj ja, akurát tam mám jedno poschodie okrem iného s fredmi a Zdenovou Evkou napríklad.
Zdeno: áno, nohy a poličky na fredy a karty sú tiež dobrou témou, ale tieto dve veci vystačia na samostatný článok, lebo tu je velka variabilita existujucich riešení s rozličnou pracnostou a úžitkovou hodnotou.

Reagovať

Petr S. 22.06.2014 13:06:21

Přeprava II:

Zdarec , tak jsem dal pár fotek na :
http://ripperman.rajce.idnes.cz/hrabova_bedny/
Většinu přepravy i úschovy modelů řeším v lepenkových kontejnerech a vyztužených papírových krabicích . Modely jsou v kontejnerech roztříděné podle epochy a správy železnice ( ČSD , DRG , DR ) . Do krabice s víkem se nepráší a některé věci jsou v nich trvale .
Vagony jsou často v takovém hřebínku z karimatky ( Wap - Falls ) vzhůru kolama , někdy leží na boku .
Lokomotivy stojí na kolech mezi příčkami z karimatky . Jsou zabalené v PUR pěnové folii co se dává pod plovoucí podlahu . Když folii porozbalím tak lokomotivu bezpečně vyndám z přihrádky . Vedle je místo na příslušného Freda a lokokartu .
Ad modul : ozub zapadá do výřezu na spodní straně přepravního čela . Nemusím moduly nijak jinak svazovat .
, jen je zajistím proti posunu ve vozíku . Je to vyzkoušené i na dlouhých přepravách z Prahy do Bojnic ( cha cha cha ) . Vydrželo to i jízdu z Drietomy přes Trenčianskou Turnou . Kdo jste tam jel , tak víte o čem mluvím .
Zdraví Petr S.

Reagovať

Pridať nový komentár