UNI návestný modul

Pár snímkami priblížim Harmiho Uni žolík. 

Ako vidno na krajoch modulu sú vložené "pozemky" s rôznym typom rozhrania. Povrch je vytvorený nalepenou trávnou foliážou. 

Kostra modulu je podobná ako mojom prípade, len bočnice sú u mňa vnorené za čelá, tieto sú upevnené zboku.

 

V pôvodnom projekte som rátal s dvoma šachtami 20x20mm ale pri stavbe ma napadlo, že úplne postačuje jedna, Modul sa len namontuje tak, aby bola šachta na správnej strane. 

 

Čelá som použil normované, vyrobené CNC strojom kvôli presným dieram na puzdra pre čapy. Tie vŕtačka alebo vodný lúč nezvládnu v požadovanej kvalite a čapy by sa do týchto nedali kvôli nepresnesnosti zasunúť. Pôvodne to boli čelá rozhrania PP a boli pomocou cirkulárky upravené podľa výkresu. Ja som v tomto prípade využil diery na puzdra a nalisoval som si vopred kovové puzdra do čela. Neskôr pri zmontovanom module by to už išlo ťažšie. 

Keď som už mal narezané všetky diely podľa výkresu, pristúpil som k ich spájaniu. Spoje som pred skrutkovaním potrel aj lepidlom na drevo, aby bol spoj pevnejší. Tu sa oplatí nájsť si šikovného stolára, diely potom k sebe krásne pasujú. Ale dá sa využiť aj služieb prírezu v OBI. V HORNBACHu už takéto malé diely nenarežú, vraj z bezpečnostných dôvodov. Čela aj bočnice sú z preglejky 12mm a horná doska je hrúbky 5mm.

 

Zmontovanú kostru som potom natrel odspodu transparentným Pamlakom a vrch čiernou farbou na školské tabule. Výborne drží, nelepí po vyschnutí a je veľmi matná a tým pohlcuje svetlo, čím sa stratia drobné chyby na povrchu modulu.  Do vrchnej dosky som vyrezal vibračnou pílou otvory na šachty.

 Medzi čelá som nalepil kváder zo styroduru Pattexom Express.

Po zaschnutí som okraje orezal odporovou rezačkou. Tu som spravil aj chybu, lebo teplotou výška hranolu troška poklesla a musel som chýbajúci necelý milimeter dorovnať tmelom na polystyrén. Lepšie bude hornú hranu obrusovať.

Narezané ostatné potrebné časti zo styroduru.

Spomínaná odporová píla je podomácky vyrobená, drôt je typu Kanthal 0,5mm. Rám z hliníkového profilu. Zdroj prúdu do 5A musí mať reguláciu, aby sa dala nastaviť správna teplota rezacieho drôtu.

 

Prilepené bočné diely a po vypílení otvoru na šachtu je tam vložený a vlepený hliníkový profil 25x25mm hrúbky 2mm odspodu tavnou pištoľou a zvrchu vytmelený tmelom na polystyrén. Profil má mať minimálnu hĺbku 60mm aby v ňom návestidlo spoľahlivo držalo.

Do bočnice som si zahĺbil otvory vrtákom do dreva na upevnenie neodymových magnetov pr. 12mm  pre prípadné uchytenie opakovača stavu návestidla.

Vlepené magnety a zadný diel opakovača s magnetmi spomenutý v článku Opakovač návestidla

Ďalšie 4 magnety som si nachystal do stredu plochy pre vkladanie dielov rozhraní.

Do stredu dielov rozhraní som naskrutkoval samoreznú skrutku 4x25 do dreva aby diel magnet v module pridržiaval.

Keďže som sa rozhodol ísť cestou flokovania dielov, najprv som si upravil povrch modulu. Plochu som natrel riedeným Duvilaxom a zasypal cestným prachom z vozovky. Kvalitný prach sa dá nájsť napr. na ceste v blízkosti nejakej stavby. Hlina uviaznutá na kolesách nákladných aut zo stavby, odpadnutá na povrch vozovky a po čase je nimi ešte aj rozdrobená na jemný prach je úplne super materiál na tento účel  . Ten som potom pomocou jemného sitka preosial na nanesené lepidlo.

Na čelá som nalepil epoxydom Cu-pražce, dajú sa spoľahlivo nahradiť mosadznými skrutkami do dreva.

 

Na koľajničky som kolmo naletoval prívodné vodiče 0,5mm².

Použil som 4 vodiče, pretože koľaj je v strede prerezaná kvôli dilatácii koľajníc, rôzne zmeny geometrie modulu môžu vniknúť pri jeho montáži do layoutu. 

Zalepil som koľaj radšej Pattexom, inak radšej lepím Chemoprénom, ale ten neznáša styrodur, leptá ho.

Keďže som použil puzdra na čapy, tak je potrebné koľajničky priletovať na Cu-pražce pomocou etalónu, aby na stretnutí rozhrania modulov presne pasovali pri použití čapov. Škoda, že sa už občas objavujú moduly s puzdrami ale rozhrania vôbec nesedia. Tým sa s takýmito modulmi zabije pri montáži ešte viacej času ako s modulmi bez tejto technológie. 

Kontrola prejazdného profilu šablónou, pri zasunutom návestidle.

Na elektrické prepojenie modulov podľa normy uvedenej v článku "Elektrické rozhranie modulov" som použil odporúčané dutinky a banániky Hirschmann 4mm. V tomto prípade ide ale o ich kópiu od neznámeho výrobcu. Predávajú ho v GME pod kódom 811-094. Je o 47% lacnejší ako originál. Na obale chýba logo a na dutinke 4mm je plôška namiesto dutinky pre montáž vodiča. Viď. obrázok vyššie. Inak sú elektricky rovnako spoľahlivé.

Ako úplne nevhodné prepojenie modulov je pomocou krokodílov, ako zobrazuje Danova fotka zo stretnutia v Kokave 2011. Pri zostavovaní a oživovaní layoutu to prináša veľa nepríjemností. 

Samozrejmosťou by malo byť aj označenie modulu. Stačí obyčajný papierik s označením modulu, v tomto prípade "BOCO 243". Ako minimum stačí aj fixkou napísané označenie odspodu. Chýbajúce označenie je tiež častý problém na stretnutiach, že pri stavbe layoutu naháňame modul a následne aj majiteľa, že ktorý to je vlastne ten modul zakreslený v layoute.

Podobne ako na module som upravil povrch dieliku rozhrania alebo "pozemku" ako to nazval Harmi.

 

Hotový naflokovaný modul aj so zasunutou predzvesťou. Pri flokovaní som použil jednoduchú flokovačku spomenutú v článku "Jednoduchá miniflokovačka" Odskúšané vlákna s ňou mám do dĺžky 6mm a spoľahlivo ich dvíha.

 

Detailný Danov záber na návestný UNImodul v layoute na stretnutí v Bernolákove 2017.

 

Záber na UNInávestný modul v layoute na stretnutí v Bernolákove 2017, kde som zabudol dorobiť ďalšie dva pozemky na pravej strane modulu. Snáď ich stihnem dorobiť do ďalšieho stretka 

 Boco.