Za socíku sme chodili na Balaton na dovolenku, teraz si to z recesie môžeme zopakovať a navštíviť výstavu železničných modelov...
Prevádzkové stretnutie potrebuje hodiny a zdroj hodinových impulzov na jazdenie podľa GVD. Na stretnutí sa totiž jazdí pri zrýchlenom čase, obvykle je to od 1:2 po asi 1:6, čiže modelová minúta trvá 30 sekúnd alebo aj 6 sekúnd. Prečo je to tak, som vysvetlil aj v článku o prevádzkových stretnutiach tu v prvom odstavci časti o Grafikone. Okrem obvykle používaných analógových hodín používame pri BA stretnutiach aj nástenné digitálne, najmä pre menšie deti je ešte trocha komplikované odčítavať analógové hodiny, navyše tie bez číslic. Aj kvôli tomu bolo potrebné vyvinúť poriadnu hodinovú ústredňu.
Ahojte, osobne si myslím, že nultý ročník sa podaril a oplatí sa pokračovať. Opäť ako minýlo rok, bude sa prevádkové stretnutie TT modulov konať na strednej odbodnej škole v Bernolákove v dňoch 19.9. - 22.9.2013.
Stretnutie bude koncipované ako uzavreté pre usporiadateľských modelárov a pozvaných hostí bez prístupu verejnosti. Prípadní ďalší záujemcovia nech sa obrátia na usporiadateľa o ďalšie informácie.
Nové: UŽ DOPLNENÝ LAYOUT MODULOV. 
Deň otvorených dverí depa v Topoľčanoch, organizovaný miestnym klubom Modrý horizont, je už tradičnou akciou. Minulý ročník som vynechal, takže teraz som to zobral „od podlahy“ a bol som na celej akcii od piatku do nedele.
Piatok večer sa ešte niesol v znamení príprav, takže bol dostatok času a priestoru pozrieť si stálu expozíciu v bývalej olejárni.
Fremo je pôvodne nemecké združenie a pre našinca by znamenalo cestovať na stretnutie 600 a viac kilometrov. Ale časy sa menia a fremo „expanduje“ na východ
. Stretnutie FREMO najbližšie k Bratislave sa uskutočnilo koncom mája. Účastníci sa zišli v Nemecka, Rakúska, Česka, Maďarska, ale žiaľ nie zo Slovenska…Tak sme sa vybrali s Igorom zachraňovať česť Slovenska aspoň ako návštevníci….
Tento rok bolo stretnutie v Kokave o trošku skôr, aby sa mohli zúčastniť aj tí školopovinní - v júni sú zvyčajne už záverečné písomky. Tento rok nebolo ani tak teplo ako po minulé roky. Ďakujeme za zapnutie klimatizácie v Kokave
, aj keď nemusela byť až tak veľmi zapnutá, hore v priesmyku pod Poľanou boli 4 stupne Celzia
. Ale poďme späť vláčikovať. Ako bolo? Ako v Kokave...
Okolo Loconet ovládačov odznelo nielen na tomto webe mnoho viac či menej zápalistých diskusných príspevkov a aj keď osvedčený FRED(i) v širokej modulovej verejnosti stále vedie, občas nie je na škodu vyskúšať aj niečo iné. Tento článok má za cieľ urobiť minirecenziu Zdenovmu ovladaču Ewa popísaného tu, ktorý je určený na súčasné ovládanie dvoch lokomotív. To je praktické hlavne na postrk/priprah a aj domáce jazdenie s dvoma nezávislými lokomotívami.
Ak dostanete na svoj ovládač takúto nálepku - na koho sa hnevať? Niekomu sa to ešte nestalo, niekomu sa to stalo už 3 razy - ako mne. O čo ide? V princípe sa začne len tak z ničoho nič prehrievať FRED(i) alebo sa tvári ten Váš ovládač, že skratuje rozvod Loconetu. Zvyčajne ide o napájaciu usmerňovaciu diódu - ktorá odišla do zaslúženého odpočinku.
Kde je? Prečo sa to deje? Ako tomu zabrániť?
Keď už môže byť univerzálny žolík, tak som vyrobil aj univerzálny šturc na lepšie ukončenie moduliska namiesto obvykle používaných, ale menej krásnych prepravných bočníc. Vetva moduliska nekončí vždy koncovou stanicou s koľajami ukončenými na module, preto je nutné za takýto modul zaradiť ešte fyzickú prekážku, aby náhodou mašinka neodišla do prázdna. Často sa na tento účel používajú okrem bočníc aj farebné špendlíky, ale obe pôsobia rušivo.
V článku som ukázal realizáciu univerzálneho žolíka, vtedy ešte len s myšlienkou ho doplniť o šachtu pre návestidlo. Žolík sa na poslednom Siemense celkom osvedčil a zhotovil som druhý kus do páru, tentokrát už teda aj s návestnou šachtou. Dve šachty na jednom žolíku sú zbytočné, nie je totiž problém žolík pri montáži orientovať tak, aby bol otvor pre návestidlo na požadovanej strane.
Tak ako sa už stalo zvykom cez zimné mesiace február – marec, aj tento rok sa konalo Zababovácke stretnutie, Zákupy 2013 www.zababov.cz. Toto stretnutie sa konalo o mesiac neskôr ako minulý rok, ale zima tam bola taká istá ako minule. Brrrr. Na tejto akcii sa nás zo Slovenska zúčastnilo pár ľudí. A to doslova, Zoro a ja. Ak sa mám priznať, mám radšej tieto väčšie akcie, dobre sa tam cítim a je tam pohoda. V januári sme mali zjavne posledné stretnutie na bratislavských Kramároch v Siemense, článok tu Siemens Zima 2013/2013, tak po takom mini stretnutí sa bolo na čo tešiť.
Keď som minulý rok spravil model klasickej garáže, tak mi to hneď vnuklo myšlienku spraviť model monolitickej prefabrikovanej garáže. Stavba je to celkom bežná, teda aspoň v našich končinách. Keď som tak uvažoval nad možnosťami ako garáž spraviť, tak ako prvé mi napadlo ju odliať. Dlho som sa s touto myšlienkou pohrával. Pustil som sa do prípravy modelu na zaformovanie a keď som zistil, že je to veľmi jednoduchá stavba, tak som od formovania upustil. Vymyslel som si jeden zlepšovák a chcel som ho hneď aj vyskúšať v rôznych mierkach. Do stavby som sa teda pustil hneď v troch veľkostiach a to H0, TT a aj N. Nasledujúci popis stavby budú sprevádzať fotky zo stavby modelu vo veľkosti H0, na prípadné rozdiely upozorním v texte.
Prečo víkendovka? Proste na burze som si kúpil stavebničku, po ktorej som poškuľoval už dávnejšie a rovno som sa do nej doma pustil. Rozhodol som sa nerobiť žiadne úpravy stavebnice, iba ju jednoducho postaviť z krabičky tak, ako je. Zvládol som to skoro za víkend, tak preto víkendovka. Ok, v pondelok som dorábal pár drobností. Dnešný článoček nebude step-by-step postup ako patinovať. Skôr by som rád predstavil jeden zaujímavý model a bude aj nejaký ten patinovací tip.
Dúfam, že sklápač Š-706 nie je nutné nejako extra predstavovať. Na naších cestách je to ešte stále celkom bežné vozidlo. V družstvách je ho stále možné nájsť. Poďme ale na stavebnicu. Stavebnica je vo veľkosti H0 a výrobcom je MM Brno. Diely sú odliate z polyuretánu v celkom dobrej kvalite. Nie je nutné ani veľa začisťovať. Stavba ide celkom hladko, skoro ako keby stačilo do krabičky nahádzať diely, potriasť ňou a vypadne nám hotový model.
V tomto zasneženom a oblačnom čase možno príde vhod spomienka na slnko a teplo prostredníctvom zopár fotiek o rumunskej lesnej železničke Viseu de Sus v oblasti Maramures. Je to od maďarských hraníc ešte asi 200km na východ. Autorkou fotografií z minulého leta je Jana Lišaníková.
Na cestu vlakom dostanete klasický lepenkový cestovný lístok. Pôvodne asi 42km funkčnej trate je však vďaka povodni z roku 2008 podstatne skrátených, pozdĺž trate je vidieť škody aj po rokoch. Povodeň vtedy prišla prudko, v bahne uviazol turistický vlak a vyslobodili ich až na ďalší deň. Ak sa tam na výlet vyberiete, sledujte radšej predpoveď počasia dôkladnejšie. V oblasti nikdy o zrážky núdza nebola, ale vtedy to bolo priveľa aj na domácich. Trať sa kľukatí v malebnom údolí pozdĺž miestneho potoka Vaser a stále sa používa na zvážanie dreva. Je to naozaj asi posledná karpatská lesná železnica slúžiaca pôvodnému účelu. Majú funkčné štyri parné lokomotívy, ktoré vozia drevo i turistov a niekoľko menších dieselových strojov, hlavne na posunovanie. Zopár ďalších parných lokomotív je už nefunkčných, ale ešte sú zachovalé aspoň na výstavné účely. Vidieť tu môžete aj nákladné či osobné autá upravené na prevádzku po koľajniciach, napríklad už odstavenú Volgu alebo Ford minibus, ktorý ešte funkčný bol. Ubytovanie priamo vo východzej stanici úzkorozchodky je možné v hoteli Karpatský express, čo je vlastne statický vlak obsahujúci okrem veľkej pary 2-10-0 s číslom 150-216 jeden reštauračný a dva ležadlové vozne.