Zas mne jeden vyprovokoval, abych vymyslel ovladač, který se může dát do rukou dětem a přitom aby uměl všech 28 funkcí na ozvučené loko. Finance nebyly až tak důležité, ale měl zájem na tom, aby to nebylo přehnaně drahé. Tak jsem za asi čtyři dni vymyslel a zhotovil ovladač OTO.
Nesyty, pre niekoho cudzie slovo, pre mňa výzva. Tento článok je o jednej z mnohých stavieb, ktorými chcem oživiť moduly kolegov Moravy, presnejšie Hluku. Tento článok je o tom, že stavať modulové koľajiská nie je len o krajine a staniciach, tento článok je o výzve postaviť niečo, čo neostane nepovšimnuté, niečo, čo budú všetci s nemým úžasom fotiť, nahrávať videá a vášnivo diskutovať. Máme tu bane, máme tu sklady, máme tu rôzne vlečky, ale nemáme tu elektráreň, kam by sa to uhlie vozilo. Nesyty sú odpoveďou.
Už delší dobu mi leží na stole „Matka, hodinová ústředna“, kde jsem spojil až tři protokoly a jeden analog do jednoho přístroje (krabice). Tak nějak jsem dostal chuť napsat o tom článek, jak jsem to vymyslel a zhotovil. Už jsem několik hodinových ústředen zhotovil a tak mám základ na to, spojit několik věcí dohromady.
Na lyžovačke sa dá čas stráviť rôznorodo a v jeden zatiahnutý deň som sa vychytil z Loferu pozrieť okolité železnice. Tentoraz už aj s krátkou prípravou, na googlemaps som si našiel väčšiu stanicu Saalfelden, dokonca by mala byť s točňou a neďaleko od nej mestečko Zell am See s úzkorozchodnou traťou. Točňa v Saalfelden naozaj ešte existuje, nestalo sa mi to, čo Danovi tu a v oboch staniciach bolo vidieť aj zopár múzejných kusov. No a do tretice som videl aj koľajnice na veľmi strmej skale na zaujímavom technickom diele.
Návestidlá pri prevádzkovom modulovom stretnutí vylepšia kvalitu jazdenia, pretože posúvajú modelovú prevádzku bližšie ku skutočnej. Fírom je jasné, či môžu do stanice vojsť alebo prípadne z nej odísť aj bez ústnych a nie vždy jednoznačných inštrukcií. Mechanické návestidlo je vidieť zďaleka, je však vďaka jemnému pohonu pomerne dengľavé. Svetelné návestidlo mechaniku nepotrebuje, ibaže nie je vždy dobre viditeľné. Okrem iného asi aj preto, že svieti smerom rovnobežným s koľajou, nakoľko má naň hľadieť rušňovodič v lokomotíve a nie osoba vyskytujúca sa na bočnej strane modulu. Takže zistenie, že čo to vlastne svieti na návestidle, si občas vyžaduje vopchať hlavu medzi vyššie objekty (stromčeky, lampy). A z toho majiteľ modulu radosť oprávnene nemá, keďže hrozí ich poškodenie. Tu je ideálne použiť návestný opakovač pre moduly, povedzme podľa Zababova, no tam je skôr iba informácia o dobrom nápade a nie použiteľný návod. Preto tu popisujem podrobnejšie, ako som riešil opakovač ja.
V článku o hodinovej ústredni tu som v závere predviedol prototyp hodinových staničných digitálov (digitálnych hodín umiestnených priamo v stanici a ukazujúcich zrýchlený modelový čas). Výhody staničných digitálov sú predovšetkým v tom, že obsluha stanice a fírovia si nemusia vykrúcať krk, aby videli veľké hodiny kdesi na stene alebo BigBen v strede miestnosti. A najmä pre menšie deti je vhodnejšia digitálna informácia než obvyklé ručičkové analógové hodiny bez číslic, však aj zošiťáky máme s číslicami… Posielanie digitálnej dátovej vety je spoľahlivejšie voči analógovým impulzom aj v tom, že ak hodiny nezachytia niektorú zmenu času, ďalšia informácia o novom čase hodiny napraví na správnu hodnotu. Hodiny som však nenavrhoval len pre digitálne dáta IBIS (európska dátová zbernica pre prostriedky verejnej dopravy) používané v BA Railnete, ale aj pre obvyklý analógový systém +-12/24V, ktorý je na stretnutiach omnoho rozšírenejší než akékoľvek digitálne riešenia, a to nielen v našich končinách.
Každý rok o tomto čase (koniec októbra) sa koná na Viedenskom výstavisku akcia s názvom Modellbau. Aj tento rok sme sa s Tomixom a kamarátmi tam vybrali. Úroveň akcie je vždy veľmi otázna, zažili sme vynikajúce roky v dvoch preplnených halách. Posledné roky úroveň kolísa a už tam začína byť na oko stále to isté. Preto som tento rok tam išiel za určitým cieľom, nevedel som ale či to ulovím...
Každý dobrý modelár, ktorý chce stvárniť reálnu prevádzku na modelových koľajiskách a moduloch by mal uvažovať aj o patine. Patina je neodmysliteľným doplnkom každého modelu vozňa, lokomotívy alebo budovy. Je toľko možností patinácie, čo nám ponúkajú výrobcovia, že si niekedy nevieme ani vybrať. Ale každý modelár má to svoje a to svoje si stráži niekedy ako oko v hlave. Pri patinovaní záleží aj na tom, čo chceme patinovať, v akom prostredí sa uvedená vec bude nachádzať alebo pohybovať a kopec iných detailov. A samozrejme je dôležité mať predlohu. Keďže sa orientujem na priemysel, patina je pre mňa dôležitá samozrejmosť. Cieľom toho článku nie je opísať patinovanie modelov pomocou striekacej pištole alebo patinovacích práškov.
Po prvom či nultom ročníku Bernolákova 2012 sme boli už nažhavení na ďalšie pokračovanie. Miestnosť v Bernolákove svojou dobrou polohou od Bratislavy a diaľnice, dobrou podlahou a akustikou, blízkym ubytovaním (5m) a neposlednom rade aj dobrou reštauráciou, kde sme sa mohli dobre najesť, je ideálnym miestom na menšie stretnutie.
Zámerom bolo poriadne si zajazdiť na odskúšaných moduloch, ktoré by sme vedeli rýchlo postaviť. Nikto nechcel riešiť chýbajúce nohy, nekompatibilné elektrické rozvody rôzneho druhu. Odjazdili sme 3,5 modelového dňa. Dokonca sme vo štvrtok večer mali všetko hotové. Ďakujem všetkým zúčastneným za vzájomnú spolupatričnosť a zodpovednosť.
Po delší době jsem zase na podnět kamaráda z Povážské Bystrice vymyslel ovladač serva, kde jsem se snažil omezit různé nešvary, které se při použití serva vyskytují. Při debatě a odlaďování jsme zkoušeli přidávat různé vychytávky, které nás napadli. Původně to měl byt jen ovladač serva a při zjištění, že máme dost prostoru v paměti a pinů na ovládání návěstidla a detekce, tak jsme to tam přidali. Ovladač je řízen přes Loconet, protože ovládání přes DCC je bez zpětné vazby a nedalo by se to využít na závislé ovládání spolupracujících prvků. Tato trojkombinace je vlastně základní stavební prvek při návrhu a stavbě jakéhokoli nádraží. Pokud se nad tím zamyslíte, tak na každou přidanou kolej do nádraží potřebujete dva ovladače, z obou stran. Je poměrně výhodné je použít, i když hned nepoužijete detekci a návěstidla. Ono po čase přijdete na to, že návěstidla a detekce jsou velice užitečné věci a pokud máte předpřípravu, tak to ničemu neuškodí.
Od zverejnenia posledného článku ubehol už dáky čas. Pôvodne táto posledná časť reportáže zo stavby mala pojednávať o dokončovaní modelu. Medzičasom však som ešte urobil dáke úpravy na stavebnici a prepracoval pojazd. Preto v úvode stručne zhrniem odlišnosti oproti už publikovaným skutočnostiam a potom popíšem avizovaný postup pri dokončovaní modelu. Samotná stavebnica sa skladá z dvoch leptov MS 0.3, po jednom lepte alpaka 0.16 a 0.2, odliatku strechy a odliatkov masiek podvozkov.
V minulom článku o koncovej stanici Veľké karlovice som sľúbil, že sa pozrieme aj do medziľahlej stanice mesta Karolinka. Už na prvý pohľad som sa do tejto staničky zaľúbil. Na stavbu peknej modelovej stanice v D3 s bohatou nákladnou dopravou, je ako stvorená.
Len taká uhorkovo-sezónna spomienka na stretnutie v Budapešti. Tentoraz bez vlastných fotiek, lebo "domácí" to zdokumentovali veľmi dobre a kvalitne. Erik natočil jedinečné videá: nahovoril niekoľkých strojvodcov a namontoval im actioncam na hlavu. Linky sú na konci článku.
Komu sa nechce čítať ďalej, odporúčam pozrieť toto video - a máte prehľad :-)
Sú prázdniny, "uhorková sezóna". Všetci sme niekde rozlietaní a možno aj nie. Práve premýšľate, kam ísť na výlet. Kde to poteší Vás, ale aj nie železničného nadšenca. Mám jeden návrh - Baťov kanál. Na bicykli alebo ľoďkou a ako náhodou sa tu nájde aj technická pamiatka z pohľadu železničného veľmi zaujímavá a z modelárskeho tiež 
- výklopník železničných vagónov na uhlie (lignit) do lodí.
5 komentárov
