Ak aj Vám taký chýba na koľajisku, nechajte sa inšpirovať. Alebo skúsime poprosiť výrobcov leptov?
Krása nitovaných mostov…
Ako predchádzajúce roky, aj teraz beží modelársky krúžok. Minulý rok sme pokusne natiahli prevádzkovú dobu do 21 hodiny a tento počin mal vcelku úspech. Na jeseň sme v rovnakom štvrtkovom rytme nabehli tiež (17:00 – 19:00 mladí a 19:00 – 21:00 starší). Po mesiaci sme si vymysleli, že by sme mohli mať pre starších k dispozícii viac času na prácu a tak sa starší stretávajú v utorok od 17:00 – 21:00 mladým čas a termín vo štvrtok ostal.
Na jeseň minulého roku si štyria členovia krúžku kúpili lepty M 131. Dvaja mladí sa hneď pustili do stavby a o chvíľu budú potrebovať k úspešnej dostavbe detaily motoráčika. Myslím, že sa hodia nielen im... Tunel je základ. Kto nemá tunel na svojom vlakodrome, či modelovom koľajisku, či modulovke, ako by ani nevláčikoval. Ako jednoducho, rýchlo a presne vyrobiť tunel, ktorý je vyrobený skoro ako keby bol vykopaný? Teda vo vnútri pekný a kompaktný, ale nie papierový. A čo tak ešte v zákrute?
Stavba krajiny bola vždy moja slabá stránka, alebo aspoň som si to myslel. Túto predstavu zakaždým a všade utvrdzoval môj pohľad na iné "vymakané" železničné modely. Nie že by som bol teraz už profesionál, ale môj amatérsky prístup je tak dobrý ako mi to moje životné priority dovolia - nežijeme sami na tomto svete a nie len vláčikmi sme živí. A ako sa to všetko začalo? A môžete začať tak aj Vy, ak máte podobný problém?
Často kladená otázka od nevláčikovej verejnosti a od odbornej vláčikovej verejnosti, ktorí nie sú zasvätení do stavby modulov. Táto krátka polemika na túto tému by rada dala odpoveď a tiež nejaké ako sa dnes hovorí „best practices“, prečo to je nutné v začiatkoch stavby modulu dodržiavať.
Malé drevené skladiská sa hodia takmer na každú stanicu a ich plastikové stavebnice vyrába aj dosť výrobcov. Čo však, ak zatúžime po budove, ktorá má byť presnou kópiou tej „našej“ alebo ak sa rozhodneme, že náš model má byť naozaj z dreva? Sliboval jsem, že udělám další úpravy Huga a tak jsem něco vymyslel. Jsou to celkem malé úpravy , ale myslím, že se dílo podařilo
Asi pred pol rokom som uviedol článok o tom, ako som patinoval a štrkoval koľajnice na module banskej úvraťovky. Malo to jeden háčik, bolo to veľmi pomalé. Pri prácach na stanici Tomášov som premýšlal ako ušetriť na farbách, nervoch a čase. Nech lenivosť hýbe svetom....
Priatelia z Ostravy nás pozvali na malé koncoročné stretnutie. Bola to pekná bodka za uplynulým rokom... Komu sa nechce čítať (po silvestri to ide ťažšie :-) tu sú obrázky: http://picasaweb.google.com/jkiss56/VianoNJazdenieOstramo
Tradičný obraz väčších staníc donedávna dotvárali uholné sklady. Aj vo veľkých mestách sa bežne vykurovalo lokálne uhlím a napríklad železničiari mali do ukončenia prevádzky parných lokomotív nárok na deputátne uhlie (deputát - odmena v naturáliach). Dnes, keď lokálne vykurovanie uhlím pomaly zaniká uholné sklady zanikajú tiež. Je ich čím ďalej menej a stretnúť v niektorých oblastiach nákladné auto s uhlím je výnimočné. No nič nám nebráni vyrobiť si takýto sklad ako model.
Najlepšia povrchová úprava modelov je striekaním. No striekanie sprejmi nie je to pravé orechové a tak si väčšina tých, ktorí chcú striekať pravidelne opatrí kvalitnú výbavičku. Zväčša je to striekacia pištoľ (najlepšie dvojčinná). K tomu nejaký zdroj vzduchu - pre začiatok fľaše so stlačeným vzduchom potom kompresor typu samo-domo a nakoniec kvalitný a hlavne tichý membránový kompresor.... No na niečo väčšina striekania chtivých nemyslí. Na pracovný priestor. 
Bez komentárov
