V predchádzajúcich dvoch častiach seriálu Postavme si modul sme sa venovali: ako správne položiť koľaje, aby bol modul spojiteľný s okolím, ako pomerne rýchlo vytvoriť časť krajiny a aby to nevyzeralo, že to bolo pomerne rýchlo

V tejto časti by som rád ukázal záverečné práce na krajine. Aj keď vždy je čo dolepiť. V štvrtej asi už záverečnej časti nakoniec si povieme niečo o balení modulov do balíčkov.

Posledný prázdninový týždeň som strávil so synom na poznávacom výlete po Slovensku. Dostať sa z Bratislavy na východ Slovenska napriek postupne rastúcemu počtu rýchlostných či diaľničných ciest ešte stále nepatrí medzi ideálne cestovateľské zážitky. Preto po zistení, že existuje nočný autovlak z Bratislavy do Humenného (R614/615 Zemplín), som sa rozhodol pre autovlakovú dopravu na východ a poznávať budeme cestou späť. Vlakom cestujem zriedkavo a už vôbec nie spacím autovlakom, ktorý je isto zážitok sám o sebe.

Mnohí z nás nájdu vo svojom „vozňovom depe“ starší plošinový vozeň z produkcie pána Zeukeho či neskôr zoštátnenej firmy pod názvom BerlinerTTBahnen. Vyrábal sa od začiatku 70-tych rokov minulého storočia až do roku 2000. Tu je návod na jeho jednoduchú a nenáročnú modernizáciu.

Vozne boli produkované s rôznym nákladom alebo aj bez nákladu. Verzia bez nákladu mala pribalené kovové nasúvacie klanice. Pôvodne tvorili náklad 2 osobné autá Wartburg 311, 2 nákladné autá IFA W 50 v prevedení valník alebo 2 kusy 20-stopových kontajnerov rôznych farieb a popisov. Neskôr pribudol ako náklad plastový výlisok „dosiek“ a produkciu uzatváral náklad „ originálnej guľatiny“. Samotné vozne boli čierne a bez popisu.

Po úspešnom ukončení projektu Arpáda v mierke 1:87 sme vôbec nepredpokladali, že by v budúcnosti mohol uzrieť svetlo sveta aj jeho menší súrodenec v mierke 1:120. Na otázky typu „kedy bude Árpád aj v TT“ sme viac-menej odpovedali záporne, i keď vždy s dovetkom „Nikdy nehovor nikdy“. Čas plynul a na nemenovanom modelárskom fóre sa rozprúdila búrlivá diskusia k (ne)vhodnosti technológie 3D tlače pre konštrukciu karosérie pre model. V tom čase už Jozef celkom zručne zvládal 3D nástroj, ktorý sme si zakúpili. Pri jednej večernej debate Jozef vyriekol vetu „Čo keby som Arpáda v TT nakreslil ako 3D stavebnicu“. O pár dní som v maily už našiel prvú vizualizáciu čela.

Pri poslednej návšteve pražskej burzy v novembri minulého roka, ktorá bola spojená aj s mojou rozlúčkou so slobodou, som v ťažkom alkoholovom opojení, objavil na stole u Pavla Molatu medzi kopou odliat kov T449.0 v mierke 1:87. Nejako som ju ani nepozeral, nebol som schopný. Dôkladná prehliadka ma čakala až doma. S hrôzou som zistil, čo som to vlastne kúpil? Ale povedal som si: „Vyskúšam – prípadne vyhodím.“

Už delší dobu se mi to sbíralo a tak jsem se rozhodl napsat článek o tom, co dělám okolo Vedzesu. To je zkratka VEDlejší ZESilovač. Je to o bezpečnosti a signalizaci chybových stavů.

Vymyslel jsem a vyrobil centrálu pro Loconet, ve velikosti Miniboxu, protože ten se stal věcí komerční a nedá se běžně koupit, jen postavit made home. Zdrojové soubory do Miniboxu je už docela problém sehnat zadarmo.

Taky jsem se snažil tam zabudovat věci neobvyklé a trošku jinak. Tím myslím modulární sestavu, která by se dala rozšiřovat podle potřeby. Stavbu nedoporučuji úplným laikům, protože hledaní chyb bez měřících přístrojů je problém. Je to někde opravdu dost hustá montáž.

Keďže minulý rok som nezúčastnil ani jedného stretnutia klubu Zababov, ktorého som aj členom, tak som sa rozhodol tento rok absolvovať dve a na druhej strane som bol aj zvedavý, aký vplyv malo na stretnutia rozdelenie sekcie TT-ČSD na dve, TT-ČSD a TT-Provoz. Stretnutie v Zákupoch-CZ som absolvoval s Danom, ktoré organizovala sekcia TT-ČSD, a atmosféru na stretnutí aj popisuje Dano v článku TU , ku ktorému by som ešte dodal, že ako len jazdiaci účastník som bol s prípravou menej spokojný, pretože „zošiťáky“ boli veľmi zle navrhnuté a pauzy medzi vlakmi, ktoré som mal odjazdiť boli veľmi veľké a v sobotu, keď došlo veľa návštevníkov som sa k jazde už ani skoro nedostal. No nič, čas som využil buď u Dana v stanici pri posunovaní nákladnej dopravy alebo debatou s účastníkmi stretnutia. No ale teraz by som sa vrátil späť k stretnutiu ktoré som absolvoval ako druhé. Tento krát som zastupoval Slovensko sám a je to škoda, že modelári mierky TT strácajú záujem navštevovať Zababovské akcie. Naopak, pre mňa sú tieto stretnutia vždy veľmi inšpirujúce a dodávajú mi energie do ďalšieho modelárčenia a som vždy rád, že spoznám fajn ľudí a spoza hraníc Slovenska. Cesta tam v dĺžke 315 km bola pre mňa osobne veľmi príjemná a užil som si ju. Nie som šofér typu pilota F1 a tak mi pomalá jazda viacej vyhovuje. Najhoršia časť cesty bola asi česká časť betónovej diaľnice z Bratislavy do Brna a od Brna sa išlo smerom na sever cestami prvej triedy a posledných pár kilometrov sa cesta zúžila a bola vydláždená kockami, no proste retro. Obec Malé Svatoňovice sa nachádza v kopcovitom teréne a bola to bývalá banská obec kde sa ťažilo kvalitné čierne uhlie ale po prevrate sa čoskoro ťažba ukončila. Je to aj rodisko známeho spisovateľa Karla Čapka.

Milujem prechádzky po staniciach. Najmä po staniciach, ktoré sú zaujímavé a modelovo prítulné, t.j. sú dostatočne dlhé (alebo krátke) aby sa dali aj v mierke postaviť na rozumnej veľkosti a aby sa dalo na nej posunovať aj v zrýchlenom čase - často 1:4 až 1:6. Čo často my modelári nerobíme, že nemyslíme na prevádzku. Čas zrýchľujeme ale stanice neskracujeme. Potom aj Rosnička lieta 150km/h (aby sa to stihlo) alebo sa neposunuje a len si púšťame vláčiky. Čo je škoda.

Železničná stanica Staré Město pod Sněžníkem je práve taká prítulná stanička. Len žst. Bocovo je lepšie, škoda že taká stanička nie je v skutočnosti.

Druhá časť mini seriálu o stavbe modulu. Táto časť sa zaoberá už "len" dokončením krajiny na hotovom a na stretnutí odskúšanom module. Aj keď na konci článku bude vidieť, že modul je hotový, bude len skoro hotový. Krojinotvorba má výhodu v tom, že je stále čo zlepšovať. Je stále čo odtrhnúť a je stále čo nové zase nalepiť, alebo dolepiť.

Od prvej kapitoly ubehlo 13 mesiacov - ak by si chcel niekto pripomenúť stavbu, tu je link na prvý článok.

Tradične otvárame vláčikovú sezónu v Zákupoch. Minulé dva ročníky som vynechal. Tento rok som plánoval sa zúčastniť. Natešený a plný očakávania. Nakoľko ešte v stredu, keď sme odchádzali, som bol práve týždeň po operácii v celkovej anestéze na ORL klinike v Bratislave, som bol veľmi uspokojený pohodovým stretnutím, ktoré ma nabilo modelárskou energiou.

Ako teda bolo a čo sme videli? V stredu pred obedom (po kontrole môjho nosa u operatéra) sme s Bocom zbalili auto a ...

Áno, s Bocom sme sa vrátili práve zo stretnutia TT modulov tradične konaného v Zákupoch pri Českej Lípe. Článok pripravujem. Na tomto stretnutí sa mi dostal do ruky nový model parnej lokomotívy BR38.10 od firmy Tillig vo farbách a šate ČSD. T.j. nejde len o prefarbenú nemeckú mašinu, ale o skutočne ČSD model - až na zvonec.

Digitalizácia tejto krásavice je jednoduchá, lebo je vybavená konektorom pre DCC dekóder. Ale ako sa otvára ?

Aj keď Facebook a podobné siete ohrozujú takéto systémy ako je náš railnet.sk (už tu dlho nič nebolo = lebo FB), ale poďme pokračovať. 

Aktuálna jarná prechádzka nad obcou Sološnica mi priniesla aj vláčikové potešenie. Je to neuveriteľné, ale nad záhradkarskou osadou asi 15 metrov od cesty je umiestnená cisterna z II. epochy. Iste bez pojazdu. Pravdepodobná fukcia tejto cisterny v tejto časti obce/lesa bola asi zásobník na vodu pre záhradkárov.